Rozhovor s predsedom Volejbalového oddielu Strojára Malacky Dušanom Rusňákom o malackom volejbale i celkovej úrovni tohto skvelého športu na Slovensku. Je to zrejme najvýznamnejšia postava v malackom volejbale v posledných rokoch. Okrem funkcie prezidenta klubu, plní funkciu i ako hráč, manažér a pôsobí tiež ako člen súťažnej komisie SVF. Sám priznáva, že riadiť volejbalový klub je náročné a prináša so sebou veľa starostí. Je však zapálený pre volejbal ako taký. Spoločne s trénermi a trénerkami seniorských a mládežníckych tímov Strojára Malacky držia tento skvelý šport na výslní slovenskej volejbalovej scény. V útulnom prostredí jednej z malackých reštaurácií nám odpovedal na otázky, týkajúce sa mužského a ženského družstva pred začiatkom bojov v play off. Predseda volejbalového oddielu Strojár Malacky Dušan Rusňák.
Malacky sa zachránili v extralige, na mužskom i ženskom fronte. Aké máte dojmy bezprostredne po skončení základnej časti?
Samozrejme, dobré. Dali sme si cieľ zachrániť sa v lige a hrať po roku opäť play off. To sa podarilo a ja už sa teším na ďalšie zápasy.
Oslávili ste patrične postup do play off?
Ženy mali posedenie v pizzerii v Malackách a potom išli na diskotéku do Bratislavy, kde sa rozlúčili zároveň so spoluhráčkou Barborou Nemečkayovou, ktorá odchádza do zahraničia. Muži oslávili rozhodujúce víťazstvo nad Žilinou len decentne, keďže na druhý deň ich čakal zápas s Lovinobaňou.
Obe naše družstvá vybojovali play off najmä v závere základnej časti. Čo hovoríte na taký skvelý finiš?
Je to pravda, muži porazili v závere Púchov, Lovinobaňu i Žilinu, teda súperov, s ktorými najviac bojovali o zotrvanie v lige. Ženy sa v závere tiež spamätali. Hľadať príčiny, prečo sa nám v závere začalo dariť, je trochu zložité. Myslím, že ide o zhodu okolností, súťaž je dlhá a my sme sa snažili udržať si výkonnosť behom celej súťaže. Podarilo sa, aj napriek zraneniam a improvizáciám v zostave, najmä v družstve žien.
Ženám taktiež hrozila baráž, ale zvládli to najmä v závere ligy a vybojovali si postup. Do play off dokonca postúpili zo 7. miesta, čo je o jednu priečku vyššie ako muži.
Pozrime sa najprv na mužskú súťaž. Ako sa darilo, resp. nedarilo našim najväčším súperom v boji o záchranu v lige?
Púchovu na začiatku roka odišli traja hráči základnej zostavy a vážne sa im zranil nahrávač. Žilina - to je špecifický prípad. Niekdajšia bašta slovenského volejbalu, klesla na úroveň amatérskeho družstva, ktoré musí bojovať o zotrvanie v extralige. V tejto sezóne ich podporoval VKP Bratislava, ktorý im poskytol štyroch hráčov na hosťovanie. Bol medzi nimi aj blokár Peter Hodál, ktorý v minulej sezóne obliekal dres Malaciek, či Vladimír Procházka, legenda slovenského volejbalu. Príliš im to však nepomohlo. Mužstvo potom hralo pod veľkým tlakom. No a Lovinobaňa bola jasným outsiderom, počas základnej časti nezískala ani jednu výhru.
Ako prebiehala časť pre Strojár z vášho pohľadu?
Napriek obmenenému kádru sme na začiatku zvládli zápasy s Lovinobaňou a Žilinou. Potom prichádzali nevyrovnané výkony a krízové obdobie. Nálada v mužstve bola zlá, dostala sa pred nás i Žilina a začali nás trápiť bludné myšlienky barážových zápasov o záchranu. V tomto období odišla naša najväčšia hviezda Karol Šrámek do Poľska. Vrátil sa však Dalibor Baran z Ústí nad Labem. Jeho príchod nám vlial nové sily do žíl a začalo sa konečne dariť. Ženy sa dlho držali na predposlednom mieste bod pred Žiarom nad Hronom, no veľmi im pomohla 5-zápasová víťazná šnúra. Dostali sa do psychcickej harmónie a postúpili do play off.
Pred sezónou prišlo k zmene na poste trénera mužského tímu. Pomohlo to?
Tréner Jozef Schreiber má určite odlišný štýl trénovania ako Pavel Novota. Pre Schreibera je to úplne nová skúsenosť, viesť mužský výber v extralige. Dosiaľ viedol len mládežnícke tímy. Napriek tomu, má svoj vek a s tým súvisiace skúsenosti. Od svojho predchodcu sa líši svojim kľudom a rozvahou na striedačke. Paľo Novota zápasy omnoho viac prežíval. Ťažko povedať čo je lepšie, obaja sú odlišní v spôsobe trénovania.
Minulý rok ste skončili po základnej časti o dve priečky vyššie. Nie je tohtoročný výsledok pre vás sklamaním?
Nie, ba dokonca by som povedal, že s tak okliešteným kádrom si výsledok i viac vážim. Minulý rok sme boli citeľne silnejší. Po minulej sezóne od nás odišli: Juraj Zaťko (Ostrava), Dalibor Baran (Ústí n./L.), Samuel Schottert (VKP Bratislava), Martin Suja (Nové Mesto n./V.), Tomáš Hollý, Peter Hodál (ukončili hosťovanie z VKP), Milan Haba, Daniel Janeček (prerušili kariéru). Pred sezónou prišli: Jakub Muráň (Prievidza), Peter Šmahel (Slávia STU Bratislava), Matej Gábriš (Prievoz), Juraj Kobza (VŠC STU Bratislava), Michal Slodička a posilnil nás aj legionár Karol Šrámek, ktorý čakal na angažmán v Poľsku. Keď si porovnáte odchody a príchody, uznáte, že sme nemohli mať veľké oči.
Na koho sa budú tréneri spoliehať do play off, resp. kto je „ťahúňom“ družstva?
Výsledky našich mužov a žien nezávisia ani tak na jednotlivcoch, ale skôr na kolektívnych výkonoch. Ťažko hľadať nejakú hviezdu, ktorá by extra vynikala, ale predsa spomeniem aspoň niektorých. Medzi mužmi je iste mimoriadne platný hráč kapitán Petr Fiala, ktorý má napriek vyššiemu veku skvelú formu a na bloku sa naňho tréner isto spolieha. Dobré výkony sa očakávajú najmä od smečiarov Jakuba Muráňa a Dalibora Barana.
- jv-
