Kto je kto v regióne

Vek: 40
Stav: vydatá, syn Adam – 15 r., dcéry Sabina 14 r. a Alexandra 7 r.
Znamenie: baran
Životná dráha: Som rodená Malačanka, a prežila som v našom meste, okrem pár rokov, zatiaľ celý svoj život. V Malackách som navštevovala základnú školu, ľudovú školu umenia, gymnázium. Po neprijatí na vysokú školu som nastúpila do Bábkového divadla v Bratislave ako bábkoherec – elév. V roku 1986 som sa stala učiteľkou literárno – dramatického odboru na ĽŠU v Malackách a zároveň pokračovala v štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor Teória a riadenie kultúry. V roku 1992 sme sa ako rodina presťahovali do Nitry, odkiaľ som odchádzala za prácou do mesta Vráble, kde som na ZUŠ založila literárno – dramaticky odbor. Po návrate celej rodiny do Malaciek som sa po materskej dovolenke, presne pred piatimi rokmi stala riaditeľkou MCK. Vždy som chcela pracovať s ľuďmi, podporovať v nich vzťah k umeniu a kultúre a zatiaľ sa mi to plní.
Medzníky v živote: Okamih, keď som vkročila do malackej synagógy, kde som začala navštevovať literárno–dramatický odbor ZUŠ. Tam sa vďaka pani učiteľke Naďke Tučkovej začala rodiť moja láska k divadlu, umeniu a kultúre vôbec. A v neposlednom rade práve tam som spoznala aj svojho manžela Vlada, ktorý je mojim najlepším priateľom aj po dlhých rokoch nášho spoločného života. Ďalšími tromi rovnocennými medzníkmi sú narodenia našich detí. V pracovnej oblasti je to návrat do Malaciek a nástup do MCK.
Životné úspechy: Čo je to úspech? Každý deň, keď ráno vstanú moje deti usmiate, je pre mňa úspechom. Každý spokojný divák, odchádzajúci z našich podujatí, je úspechom. Som nenáročný človek, teším sa z každej maličkosti.
Životné neúspechy: Som asi veľmi šťastný človek, ktorý ešte nezažil nejaké veľké neúspechy. Alebo si to až tak nepripúšťam, neviem. Verím, že aj ak sa mi niečo nepodarí, má to svoj význam. Vždy tvrdím, kto čo druhému robí, či v dobrom, ale zlom, všetko sa mu vráti. A ja sa snažím druhým vedome neubližovať.

Čo má rada: Najmä svoju rodinu, blízkych, svoju prácu. Mám rada pocit, keď sa niečo podarí. Keď vidím, že to čo robím, urobí niekomu radosť. Ďalej mám rada rodinné výlety bez cieľa – ideme len tak, nevieme kam, nakoľko, stačí, že sme spolu. V tej neistote je trochu vzrušujúceho napätia.
Čo nemá rada: V práci - nepripravenosť, lenivosť, spoliehanie sa, že to za mňa urobí niekto iný, prípravu na poslednú chvíľu. Chcem mať všetko pripravené na 120%, aby to klaplo aspoň na 99%. A až potom môžeme improvizovať. Nenávidím ľudskú závisť, intrigy a faloš.
Čo o nej ľudia nevedia, a mali by vedieť: Som až príliš otvorená, pre všetkých. Bola by som rada, keby naši návštevníci vedeli, že mám nesmiernu radosť z toho, že chodia na podujatia, ktoré pre nich pripravujeme, že navštevujú knižnicu, múzeum, výstavy...Ďakujem im.
Koníčky: Moje koníčky splývajú s mojou rodinou, deťmi, s prácou. S manželom, ktorý je hercom, hrajúcim pre deti a zároveň režisérom nášho ochotníckeho Divadla na hambálku si hovoríme, akí sme šťastní, že naša práca je našim koníčkom. Dopriala by som toto šťastie všetkým. Marek Brna