Záver fašiangov v Sekuliach zbúral bariéry aj hranice

Skutočný fašiang v Sekuliach sa začal už v sobotu 17. februára, keď sa z obecného rozhlasu od skorého rána niesli rezké melódie vyzývajúce domácich i návštevníkov obce na tradičnú „fašiangovú zabíjačku“ pred kultúrnym domom. To už ale rozhlasu konkurovala miestna dvojčlenná hudobná skupina „Sekulskí Kamasi“, ktorá svojím „vrzúkaňím“ vyprevadila svinku určenú na zabíjačku na onen svet.
Akciu, ktorú už tradične poriadajú „Pjekní chuapci ze Sekul“ v súčinnosti s miestnymi podnikateľmi, takpovediac ukončila o druhej hodine „Šašoriáda“ čiže maškarný bál pre najmenších. Škôlkári miestnej materskej školy sa predviedli v najrôznejších verziách princezien, ninjov, kráľov .... Deťúrence prišiel pozdraviť a hlavne zabaviť ozajstný šašo, no deti sa skutočne odviazali a vyšantili až v hrách a tancoch so svojimi učiteľkami. Na záver všetci túžobne pozorovali svoje tombolové lístky, veď: „co keby akorát ten náš vyhráu !“
V nedeľu najmenší členovia miestneho folklórneho súboru Sekulánek vyšli do ulíc obce, preoblečení za Turkov, aby pripomenuli ďalšiu fašiangovú ľudovú tradíciu, ktorú niekde nazývajú „pod šable“, alebo inde zase „Turci idú!“ Počas svojej púte po dedine boli pohostení hlavne „Božími miuoscami“, to aby nenarobili väčšiu šarapatu v gazdovstve, ako kedysi postvárali skutoční Turci.
V utorok zase navštívili gazdovské dvory maškary za hudobného sprievodu „Kamasov“. V ktorom dome boli privítaní gazdinou alebo jej dcérou, tam sa musel vždy ten „najpjeknejší“ obetovať a gazdinú vykrútiť v tanci. Niet sa ani čo diviť, že v pokročilej hodine už nechcel byť nikto z maškár „ten pjekný co furt a rád krepčí!“ Všetci si už šetrili sily na večer v kultúrnom dome, kde sa už tradične na záver fašiangu pochováva basa.
Tento rok „Sekulanom a jejich maškarám“ v maximálnej miere žičil osud. Na ich predstavenie pochovávania basy boli zvedaví až od „Prešporku cez Mauacky do Brecuavi“. A práve Břeclavčania boli malým spestrením vyvrcholenia fašiangových osláv v Sekuliach. Keby neboli zanôtili ich juhomoravské, ťažko by veru niekto náhodne prítomný spoznal, či sa za konkrétnou maskou ukrýva „Záhorák alebo Moravák“. Jednoducho, fašiang a všetko to veselie okolo neho dokázalo zbúrať hranice a bariéry, či už prírodné, alebo tie, čo sme vytvorili sami.
Text a foto: M.Holenka