Symbolika fašiangových zvykov v Borskom Mikuláši je úzko spätá s ďalekou históriou jeho dnešných obyvateľov. Strážne kmene Búrov, ktoré spomína vo svojich zápisoch už Tacitus, historik rímskeho cisára Marca Aurélia, plnili pohraničnú strážnu funkciu.
Aj preto, na rozdiel od iných obcí Záhoria, v uliciach obce v posledné dni fašiangov nestretnete maškary ale skupiny ‘šablárov’, ktoré vždy tvorili mládenci - regrúti. Symbolicky zbierajú poživeň – dary od občanov na celý strážny rok.
Zvyk, ktorého jadro pretrváva v živote Búranov celé storočia, je pomyselným „štátnym sviatkom“ Búrov. Pre všetky kategórie občanov Borského Mikuláša tak majú fašiangy osobitú vôňu a čaro. Tancovanie „šablového“ tanca s hudbou či „anjelských šablí“, začiernenie tváre od slaninárov, vytancovanie sa mladých dievčat, žien i starých babiek na ulici so „šablármi“, patrí neodlučne ku koloritu Búrov.
Aj zdvíhanie chlapov nad hlavy šablárov. Za symbolickú bitku na zadok feruľou od richtára ‘šablárov’ za patričného hudobného sprievodu treba pekne poďakovať, pretože dostať feruľou na zadok, je česť pre každého domáceho pána, pretože výplata feruľou má udržať „iskru plodnosti“ orgánov celej panvy. To, že niekedy udržanie plodnosti feruľou zabolí, už patrí k fašiangom.
- r-