O výstavbe čistiarne odpadových vôd sa začalo v Záhorskej Vsi uvažovať už v deväťdesiatych rokoch. Samospráva dala vyhotoviť projekt, no na ČOV – ku a ani na kanalizáciu sa prostriedky nenašli. Myšlienkou sa začali opäť zaoberať začiatkom tohto storočia. Administratívne náročné záležitosti okolo výstavby ČOV boli znovu spracované v roku 2002 s tým, že v roku 2003 sa vydalo aj stavebné povolenie na ČOV – ku a približne 400 metrov kanalizácie. Opäť začali hľadať prostriedky zo všetkých možných zdrojov, žiadosť putovala na ministerstvo poľnohospodárstva, potom životného prostredia, neskôr výstavby a regionálneho rozvoja. Na výstavbu čističky v Záhorskej Vsi sa financie nenašli. V roku 2004 prišlo z ministerstva životného prostredia vyjadrenie, že všetky dokumenty sú síce v poriadku, lenže na ministerstve evidujú 1670 žiadostí od obcí, ktoré nie sú odkanalizované.
Začiatkom roku 2005 sa objavila možnosť, že by sa čistiareň mohla predsa len zrealizovať. Stalo sa tak vďaka nevyčerpaným prostriedkom predvstupových fondov z roku 2003. Starosta obce JUDr. Boris Šimkovič na túto skutočnosť promptne zareagoval, opäť sa pripravila dokumentácia a bola podaná žiadosť o európske fondy. Samospráva tento raz uspela, prostriedky získali z grantu pre cezhraničnú spoluprácu, prioritne zameraného na environmentálnu oblasť. Pre projekt výstavby a prevádzku kanalizácie a čistiarne odpadových vôd sa Záhorská Ves spojila s vedľajšou obcou Suchohrad. Momentálne si obe obce z vlastných prostriedkov pripravujú projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie na stavbu kanalizácie.
Maximálna výška podpory projektov sa dala získať vo výške 500 tisíc Euro.
Pôvodný projekt rátal s budovaním čističky aj kanalizácie. Z dôvodu obmedzenej výšky podpory sa však mohla zrealizovať len stavba čističky. Tá je dnes už v skúšobnej prevádzke. Funguje zatiaľ spôsobom, že do nej kal navážajú. Dnes sa však už pripravuje projekt pre stavebné povolenie na výstavbu kanalizačnej siete.
Najviac realizáciu stavby ČOV v Záhorskej Vsi zdržalo verejné obstarávanie. Starosta podpísal zmluvu s ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja v júli 2005, no výberové konanie na dodávateľa prebiehalo prakticky až do konca februára 2006. Výber dodávateľa tak nakoniec trval dlhšie než samotná výstavba. Stalo sa tak kvôli námietkam zo strany nezúčastnených uchádzačov. Výberové konanie sa muselo trikrát opakovať a až po závažnej porade na ministerstve sa verejné obstarávanie úspešne skončilo.
Pracovník obsluhy ČOV Radoslav Jánoš nám podal základné informácie o prevádzke. „Je to v podstate mechanicko – biologická čistiareň, naváža sa sem kal a z toho vyplývajú určité špecifiká. Samozrejme, pokiaľ by tu bola kanalizácia, stálym prísunom vody by bol čistiaci proces rovnomernejší. Do štvrtej, piatej hodiny sa naváža odpadová voda, dostáva sa do aktivácie. Ako vidíte, vyčistená voda je vcelku vyhovujúca. V noci sa proces zhorší, keďže nieje prísun odpadovej vody. Prevádzka si vyžaduje najmä elektrickú energiu, je to aj najväčšia položka, čo sa týka réžie. Kapacitne vystačí ČOV pre 2000 obyvateľov, malo by to po zhotovení kanalizácie v plnej miere pokryť Záhorskú Ves a Suchohrad. V súčasnosti je prevádzka spustená len na jednej z dvoch liniek.“ MarekBrna
