Nie je pes ako pes
Peter Zigmund pochádza síce zo Senice, ale život v prihraničných kopcoch mu vzhľadom na jeho zaneprázdnenosť vyhovuje viac ako mestská stiesnenosť.
Na dvore staršej usadlosti sa ozýva z kotercov štekot ako od celej armády psov. V skutočnosti sa o zvukovú kulisu starajú deväťtýždňové šteňatá s odrastenejším psom a mamou Karolínou. Druhá sučka Demi je skrytá v kôlni, takže ju naša návšteva nepoburuje.
Čo znamená odchovávať plemeno, o akom takmer nikto (okrem kynologických odborníkov) v našej krajine nevie? Austrálskeho dobytkárskeho psa vyšľachtili v 19. storočí z niekoľkých pri dobytku osvedčených pracovných plemien – kelpie, staroanglického ovčiaka, bulteriéra a dalmatínca, ale čerešničkou na torte, ako sa vraví, je vysoký podiel divého psa dinga, ktorého špecialitou je vysoká telesná odolnosť voči námahe, horúčave, prachu a tichý lov. Tento druh psa je vhodný nielen pre prácu pri dobytku (jeho výhodou je vysoká vytrvalosť a malá citlivosť na bolesť – ak ho kopne krava, nespanikári – a tiež takzvaná poschodová srsť, takže mu neprekážajú ani extrémne prírodné podmienky), ale aj na záchranársku činnosť.
„Psom aj iným zvieratám sa venujem odmalička,“ hovorí Peter Zigmund. „Je to moje hobby, zaoberal som sa tým už ako malý chlapec. Kedysi som mal ovčiaka, ale toto plemeno mi jednoducho učarovalo. Videl som jeho fotografie v českom časopise a veľmi sa mi toto málopočetné plemeno páčilo.“
Niet sa čomu čudovať, „australák“ má niečo do seba. Na prvý pohľad vidno, že je inej „krvnej skupiny“ než prešľachtení maznáčikovia slúžiaci ako dekorácie víl. Zaujímavé tiež je, že sa dožívajú najvyššieho psieho veku – viac ako 20 rokov.
Tvrdá práca,
ale sa vyplatí
Režim dňa chovateľa týchto raritných psov je podriadený ich potrebám. Ak pracuje v popoludňajšej zmene, napriek tomu, že by si ešte rád pospal, musí vstať najneskôr o siedmej ráno. Psi si žiadajú svoje. Koterce treba vyčistiť, vymeniť vodu, nasypať krmivo... Hoci sa to nezdá, uplynie poldruha hodiny, kým je so všetkým hotový.
„Už si to tak ani neberiem,“ smeje sa mladý chovateľ. „Ak vás práca uspokojuje, je vám jedno, koľko sa narobíte. Ja som si už na tých svojich zvykol...“
Jeho zverenci to dokazujú potešeným kňučaním, keď sa blíži ku kotercom. Nie sú agresívni, ale pána či ktoréhokoľvek člena rodiny by nedali. Už aj tí najmenší vedia, čo je psia česť.
„Občas je to aj poriadna zábava,“ prezrádza Peter Zigmund. „Nedávno som hľadal staršieho psa – volá sa Asterix – a nie a nie ho nájsť. Dúfal som, že sa nestratil z dvora a naozaj – zbadal som ho, ako sedí na povale. Vyskočil tam, hoci si ani neviem predstaviť, ako. Je to úžasný skokan, ale takú výšku by som neočakával.“
Zdravé šteňatá nasvedčujú, že v najbližšom čase pripravia svojmu majiteľovi ďalšie prekvapenia. On sám len dúfa, že sa nájdu odborníci, ktorí toto plemeno náležite ocenia a budú ho vedieť použiť v súlade s jeho kvalitami, to znamená buď v práci s dobytkom alebo v rámci policajného či záchranárskeho uplatnenia. Andrea Engelová
