V prestupovom termíne prišiel na hosťovanie do Skalice zo Slovana Bratislava útočník Dušan Pašek (*18.1.1985). Premiéru na skalickom ľade Dušan absolvoval pred televíznymi kamerami v súboji s Litovským Mikulášom. Aj napriek prehre zeleno - bielych, tento čiperný útočník neskladá zbrane a je odhodlaný s celým tímom HK 36 Skalica bojovať ďalej.
Hneď na úvod 22 - ročný študent vysokej školy prezradil, že publikum je v Skalici skvelé a vníma ho ako veľký pozitívny moment zápasov.
„Publikum je tu úžasné. Celý čas nás povzbudzuje, aj keď sme prehrávali. Som veľmi rád, že pred týmito divákmi môžem hrávať,“ povedal na úvod rozhovoru Dušan Pašek.
Ako sa tvoj prestup do Skalice „upiekol“?
V Slovane som mal možnosť ostať v štvrtej päťke, alebo chodiť hrávať za B - mužstvo. Povedali mi, že má o mňa záujem Skalica, či tam chcem ísť. Rozhodol som sa pre Skalicu. Moja mama sa tu narodila, takže ja som rád, že som tu. Chcel by som chalanom pomôcť.
Si tu na hosťovaní alebo aká je dohoda?
Som tu zatiaľ na hosťovaní do konca sezóny. Čo bude ďalej, to sa uvidí.
Ako ťa prijali chlapci v kabíne?
Tu nebol žiadny problém. S viacerými sa poznáme z mládežníckych výberov a s René Školiakom a Vladom Vlkom sa poznáme z kabíny Slovana. Myslím si, že prijatie bolo v pohode.
Kde si hokejovo vyrastal?
Ja som vlastne doteraz celý svoj hokejový život bol v Slovane. So Záhorím však mám už krátke skúsenosti. Ako junior som v sezóne 2004/05 chodil hrávať na striedavý štart za Duklu Senica. Skalica je moja prvá hokejová mimobratislavská zastávka.
Ako si predstavuješ hokejovú budúcnosť?
Chcel by som sa herne chytiť. Presadiť sa v extralige a ďalej sa uvidí.
Aké najväčšie úspechy si doteraz dosiahol?
Ja som v seniorskom hokeji toho veľa nenahral, ťažko si pripisovať nejaké zásluhy. So Slovanom sme získali titul a vyhrali sme Kontinentálny pohár. Bol som v mládežníckych reprezentáciách, v šestnástke, v sedemnástke, ale na majstrovstvách nikdy.
Máš svoje hokejové vzory?
Sú to Marián Gáborík, Zdeno Cíger a samozrejme môj otec Dušan, majster sveta z roku 1985, ktorý hrával aj NHL za Minnesotu North Stars. Snažím sa z každého zobrať si to najlepšie.
Čím by si chcel byť prospešný pre Skalicu?
Skalica je dosť bojovný tím a chcel by som vlastne prispieť svojou bojovnosťou a týmito vlastnosťami k tomu. Veľa gólov nedávam, nie som vyložený strelec. Prioritou je postup do play - off a k tomu by som chcel byť nápomocný. Nijaké osobné štatistiky, úspech kolektívu je prvoradý.
Kto je tvojím najväčším fanúšikom?
Najväčší fanúšik je jednoznačne moja babka. Keď som hral doma, tak za posledných desať rokov nechýbala na žiadnom zápase. Bude chodiť aj do Skalice.
Máš svoje záľuby, koníčky?
Ani nie, nemám jednoducho čas, študujem City University v Bratislave na ekonomického manažéra.
Pri čom najradšej relaxuješ?
Najväčší relax je pre mňa kniha. Prečítal som snáď všetky, čo boli preložené od Dana Browna. Tieto a potom niečo z kriminálneho prostredia, také tvrdé knihy. Čítam dosť, lebo treba trénovať aj mozog, nielen svaly. Počúvam aj hudbu, kedysi Zónu a Iné Cafe, ale teraz už hocičo.
Čo ťa poteší, čo máš v živote rád?
Keď je okolo mňa kľud, žiadne stresy, vtedy som najradšej.
Čo pre teba znamená hokej? Aké je tvoje životné krédo?
Keďže sa s hokejom živím, tak znamená pre mňa všetko. Je dosť dôležitá súčasť môjho života. Snažím sa byť vo všetkom férový, proste chcem byť dobrým človekom, aby sa mi to v dobrom aj vrátilo.
Tešíš sa na účinkovanie v Skalici?
Teším sa a dúfam, že to bude čo najdlhšie. Dúfam, že sa tu presadím a ľudia ma tu budú mať radi.
A my ti to Dušan želáme z celého srdca a taktiež, aby si svojím premiérovým gólom v drese s číslom dvadsaťjeden so skalickým dvojkrížom na prsiach rozjasal zaplnené skalické tribúny milovníkov zeleno –bieleho hokeja.
Monika Kušnierová, foto:em
