Taký romantický sviatok...
Romantika je krásna vec. Stretnú sa dvaja, ktorí dokážu spoločne hľadieť na Mesiac a snívať o spoločnej budúcnosti...Asi každý, mladý alebo starý to pozná. A ak nie, potom ho treba poľutovať.
V minulých časoch mladí o svätom Valentínovi ani nechyrovali, nieto, že by ho slávili, ale komercia urobila svoje a obchodníci zacítili zisky zo záplavy bonboniér a srdiečkových suvenírov, ktoré mládež nakupuje na kilá.
Eva s Milom sa takpovediac dali dokopy práve na valentínskej zábave. Obaja na ňu prišli s partiou kamarátov, ktorí sa tešili hlavne na lacné koktaily a dobrú hudbu. Eve sa „trsať“ príliš nechcelo, radšej by sa porozprávala a vyliala si dušu ubolenú z riaditeľky školy, kde prvý rok učila. Milo bol na tom podobne, až na to, že ho znechutili „kopačky“ od bývalej priateľky. Spriaznená duša si našla druhú. Rozbehla sa konverzácia, obaja zistili, že sú si navzájom sympatickí.
„Čo tu ešte hľadáme?“ napadlo Eve, keď si všimla málo triezvu a ešte menej romantickú spoločnosť. „Poďme im zdrhnúť!“
Zdrhli. Vonku bolo síce počasie pod psa, ale pošťastilo sa im objaviť menej rozjasaný lokál, kde sa dalo zhovárať bez rizika prasknutia ušných bubienkov. Slovo dalo slovo, ruka ruku a...
O rok sedeli v tej istej kaviarni už ako manželia. A už sa im svätovalentínsky sviatok nezdal taký romantický, ale aj pevný zväzok má niečo do seba.
- ana -
Kytica netrafila k adresátovi
Priznám sa, oslavy svätého Valentína mi nič extra nehovorievali. Z dôb minulých som si zapamätala leda MDŽ, ktoré aj tak oslavovali najmä chlapi a jediný darček, aký svojej polovičke napokon priniesli, bola akurát pekná opica. Keby aspoň plyšová, s tou by ženy nemali robotu, ale takto...
Záplavy srdiečok, cukríkov a hračiek vyviedli z omylu aj väčších konzervatívcov, ako som ja. Predsa len som ale nebola pripravená na zazvonenie pri dverách počas „valentínskej noci“, keď už každý normálny človek vypol televízor a chystal sa zapadnúť do perín.
Na chodbe stál kamarát. Budil dojem mierne spoločensky unaveného človeka, ktorý sa ocitol na nesprávnom mieste v nesprávnom čase. Kytica v jeho rukách zase vyzerala ako tovar zo second handu, i keď už asi nielen z druhej, ale minimálne štvrtej ruky.
„Ahoj, láska!“ zašvitoril oťaženým jazykom. Vyfasovala som plyšového medvedíka so srdiečkom, balíček srdiečkových cukríkov pochybného pôvodu a kyticu, akú by aj mŕtvy odkopol z hrobu. „Krásneho Valentína!“
Valentín aj kamarát boli naozaj krásni. Len každý inak. Valentín preto, že som bola obdarovaná, i keď radšej pomlčím, ako... a kamarát zase vďaka svojmu „inému stavu“. Prikŕmil ho pohárikom vína a pobral sa domov. Chvalabohu, mohla som sa aspoň vyspať.
Pointa prišla hneď na druhý deň okolo obeda. Kamarát, ktorý je povestný zvykom, že keď vstáva, púšťa si Zákrutu, mal v telefóne akýsi znepokojený hlas.
„Bol som včera večer u teba, však?“
Panebože, má hádam delírium tremens a stratu pamäti?, napadlo mi a mierne vydesene som mu potvrdila, že u mňa bol.Síce len medzi dverami, ale darčeky dorazili nepoškodené, môže byť spokojný.
„Veď práve, že dorazili, ale nie tam, kam mali,“ vzdychol kamarát. „Teda, nie, že by som na teba nemyslel, ale tá kytica mala byť pre moju nastávajúcu. No a tá je teraz...“
Vedela som si predstaviť, v akom rozpoložení. No, valentínske cestičky bývajú občas krivé...s cieľom všelikde. - en -
Najkrajšie prežitý Valentín
Každý má svoju predstavu o prežívaných sviatkoch. Niekomu stačí ku šťastiu relaxovať doma v kruhu rodiny, iný celkom rád vyvedie svoju polovičku niekam do spoločnosti a sú aj takí, čo si radi vyrazia za hranice všedných dní.
Esta s Petrom patria do tretej kategórie. Ponuka cestovnej kancelárie na romantický víkend v Paríži ich chytila za srdce a povedali si, že desaťročné manželstvo je najlepšie oslavovať pod Eiffelovkou.
Autobusové zájazdy sú väčšinou poriadnym náporom na vylučovacie ústrojenstvo účastníkov. Výnimkou nebola ani Esta, ktorá okamžite na „konečnej“ pocítila, že ak hneď nenavštívi isté miestečko, stane sa nešťastie. Chvalabohu, potrebnú kabínku našla a vletela do nej s elánom Carla Lewisa bojujúceho o olympijské víťazstvo. Akurát Lewisovi spravidla asi neostávajú kľučky od dvier v rukách ako trofeje.
Tak, a čo teraz?! Dvere síce spoľahlivo zavreté, ale tak, že sa z nich nedá von. Poručenobohu. Aspoň tu neprší ani nemrzne. Záchrana sa možno nájde. Esta nemala v náture robiť si starosti z toho, čo nejde zmeniť.
Keď sa Petrovi vonku rozjasnilo, že návšteva vecka by nemala trvať štyridsať minút, trochu znepokojnel. Dlhá cesta, vzrušenie... ktovie, čo sa mohlo stať. Vkradol sa do dámskych toaliet a po zaklopaní na správne dvere zistil, čo sa jeho manželke prihodilo. Horšie bolo, že vytrhnutá kľučka sa nedala použiť ani z jednej strany...
Kým ostatní účastníci zájazdu vychutnávali valentínsku večeru, Peter vylamoval dvere WC, navyše v dese, že ho každú chvíľu prídu zatknúť ako sexuálneho maniaka. Netušil totiž, ako by po francúzsky vysvetlil, že vyslobodzuje vlastnú ženu, s ktorou prišiel osláviť sviatok zaľúbených.
Večera sa im ešte ušla, aj romantika pod slávnou železnou vežou zbavila. Kľučka ostala na pamiatku. -ae-
