„Na chodbe nastal zrazu veľký hluk. Ivan držal v ruke akúsi kovovú tyč a naháňal po chodbe o tri roky staršieho Lukáša. Podľa výrazu jeho tváre bol v akomsi amoku. Nebyť kolegyne, ktorá duchaprítomne rýchlo zasiahla, mohlo sa to skončiť aj tragicky,“ priblížila nám atmosféru z prestávky medzi vyučovaním učiteľka jednej z trnavských základných škôl.
Koncom januára, len týždeň pred klasifikačnou poradou, si žiak šiesteho ročníka priniesol do školy teleskopický obušok a začal ním udierať dookola. Vyhrážal sa, že dnes niekoho zabije. Svoj hnev obrátil na žiaka deviateho ročníka, s ktorým mal údajne nevybavené účty. Začal ho naháňať po chodbe, útočníka následne naháňala aj učiteľka. Situácia síce vôbec nebola komická, no ostatní žiaci si z celého incidentu začali robiť srandu, dokonca si priebeh naháňačky začali nahrávať na mobilný telefón.
Násilného šiestaka napokon spacifikovala privolaná hliadka polície. Nik nemal odvahu voči šiestakovi zasiahnuť, hoci v škole učia štyria telocvikári. Možno preto, že šiestakov otec údajne patrí k miestnemu podsvetiu. „Polícia naozaj zasahovala, celú vec riešime ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Avšak vzhľadom na to, že išlo o žiaka, ktorý nie je ešte trestne zodpovedný, nebude možné priestupok prejednať. Preto ho odstúpime na obvodný úrad práce na odbor sociálnych vecí, kde sa tým budú zaoberať,“ potvrdila nám informáciu hovorkyňa KR PZ v Trnave Martina Kredatusová.
Žiaľ, nie je to prvý prípad násilia či šikanovania v školách a takéto násilné činy nie sú iba „výsadou“ veľkých miest.
Tak, ako si často zakrývame oči pred domácim násilím, snažíme sa byť nevšímaví aj k iným prejavom brutality. U detí zvlášť. Nie všetko sa dá ukryť pod rúško detských hier. Ak dieťa v škôlke udrie lopatkou kamaráta po hlave len preto, že mu nepožičalo inú hračku, motív tohto počinu treba hľadať v rodine. Škola či predškolské zariadenie má totiž za úlohu dieťa vzdelávať, výchova je v prvom rade povinnosťou rodičov. Dieťa vždy iba kopíruje dianie v domácnosti. A ak sa tam voči násiliu nezakročí, získava sebadôveru, že ak sa nestane nič otcovi, prečo práve jemu? Aj preto došlo k incidentu, o ktorom sme písali na prvej strane. Rodičia spomínaného šiestaka sú v rozvodovom konaní a on len kopíroval správanie sa svojho otca k manželke.
Začína sa to často
kradnutím desiatej
Deti v škole sa prirodzene delia na intelektuálov a tých „z ulice“, pričom zaujímavejším pre kolektív je ten, ktorý ma najširšie ramená. Takýto jedinec sa často obklopí ďalšími obdivovateľmi a dokážu neraz priviesť do zúfalstva učiteľku, spolužiakov i celú školu. Prejav šikanovania sa najčastejšie prejavuje braním desiatej slabším spolužiakom, neskôr prerastá do pýtania peňazí a hlavne k duševnému i fyzickému týraniu. Zo strachu nikto nič neprezradí, ani obeť, nieto ešte spolužiaci. Sú prípady, keď sú pred šikanovaním nevšímaví učitelia, dokonca sa takéto prípady snaží riaditeľ pre dobré meno školy ututlať.
Stanovisko psychológa je nekompromisné. „Šikana je v ostatnom období asi najprerokúvanejším dianím v našich školách, či už ide o základné alebo stredné školy. Nejde len o školy v regióne, ale na celom Slovensku a dovolím si tvrdiť, že aj v Európe. Šikanované sú hlavne deti, ktoré sa niečím vymykajú z priemeru – svojím vzhľadom, telesným postihnutím, študijnými výsledkami, oblečením... možností je veľa. Šikanovatelia sa grupujú z celkom iného prostredia – sú to buď deti zanedbávané, alebo nadpriemerne rozmaznávané, cítiace potrebu ovládať ostatných. Na tento účel najlepšie slúžia deti, ktoré majú nedostatok sebavedomia – od nich sa odrazia, aby získali autoritu. Bez dobrej spolupráce rodín šikanovaných detí, školy a rodín šikanovateľov je zanedbateľná nádej na zlepšenie.“
Šikanovanie neobchádza ani senické školy. Aj na Základnej škole Sadová v uplynulom polroku zaregistrovali dva prípady šikanovania, pričom jedna žiačka utrpela poranenie ruky. Riaditeľka školy Mgr. Mária Radičová k tomuto incidentu zaujala veľmi prísny postoj, informovala políciu a tiež sociálneho kurátora. Ako nám povedala, apeluje na rodičov, aby sa pýtali svojich detí na zážitky v škole a akonáhle zistia nejaké problémy, nech okamžite kontaktujú triednych učiteľov alebo vedenie školy. Podľa nej len účinná spolupráca môže tento jav vykoreniť.
Nové technológie
neprinášajú len pokrok
Chcete zistiť, aké vaše dieťa naozaj je a s kým sa stýka? Je na to jednoduchý spôsob. Nazrite mu do mobilného telefónu. Dnešná mobilná technológia totiž už neumožňuje len komunikáciu medzi ľuďmi, ale aj snímanie obrázkov či krátkych video záberov. V kurze sú aj tzv. MP4 prehrávače, ktoré taktiež poslúžia ako kamera.
A čo v mobilných telefónoch nájdete? Ak len animované erotické obrázky či ženy s bujným poprsím, nemusíte sa aspoň obávať o sexuálnu orientáciu svojho syna. Kto však chce byť IN, ten má iné zábery. Napríklad také, aké sme zverejnili. Brutalita, až krv tuhne v žilách. A to nemusia byť iba prebraté videá. Najnovším hitom totiž je nasnímať iných, ako niekoho bijú. U trnavských školákov sú to napríklad zákroky kukláčov na futbalových fanúšikov. Takéto zábery sa potom stávajú aj dobrým obchodným artiklom. Deti začínajú naháňať senzácie tohto druhu a keď sa nič mimoriadne neudeje, „rozdajú“ si to medzi sebou v triede, len aby bolo čo filmovať. Obušky nahradia zrolované zošity či mokré uteráky. „Je to adrenalín, ty to nechápeš,“ odbil ma môj syn, keď prišiel domov s rozrazenou pernou.
Naozaj, nechápem to. Možno aj preto, že v mojej mladosti sme sa dokázali vybúriť inak. Napríklad športom. Dnes už však športuje alebo má iný koníček len tretina detskej populácie.
Prevencia nie je všeliek
Polícia má spracovaný systém preventívnych projektov Policajného zboru pre deti a mládež s cieľom prevencie viktimácie a závislosti.
„Polícia v okrese Senica a Skalica zamerala svoju preventívnu činnosť najmä na elimináciu majetkovej trestnej činnosti. Vychádzali sme pri tom z analýzy verejno–bezpečnostnej situácie, z ktorej vyplynulo, že práve majetková trestná činnosť tvorí z celkovej kriminality najväčšiu časť,“ hovorí Marianna Paulíková z OR PZ v Senici. „V oblasti primárnej prevencie sme preventívne aktivity vo veľkej miere zamerali na maloleté a mladistvé osoby ako rizikovú kategóriu osôb. Išlo o dlhodobé projekty ako Správaj sa normálne, Na prázdniny bezpečne, dopravná výchova, na realizácii ktorých sa podieľali policajti základných útvarov PZ. Súčasťou týchto aktivít boli aj projekty zamerané na prevenciu látkových a nelátkových závislostí, pričom sme sa pokúsili spolupracovať aj s rodičmi študentov stredných škôl a poskytnúť im základné informácie o problematike závislostí. Preventívnu činnosť sme rozšírili o problematiku obchodovania s ľuďmi, ktorú sme preberali so študentkami štvrtých ročníkov stredných škôl. Problematiku predsudkov a extrémizmu sme adresovali študentom nižších ročníkov na stredných školách. Ďalšou oblasťou, do ktorej smerovali preventívne aktivity polície, bola oblasť dopravnej nehodovosti a znižovania tragických následkov dopravných nehôd.“
Prevencia však nie je všeliek. Je len súčasťou celého procesu formovania osobnosti mladého človeka. Ak jeden článok zlyhá, stráca svoj význam. A najčastejšie zlyháva výchova v rodine.
Polícia vedie presné evidencie kriminality mládeže s 90-timi položkami. V rámci Trnavského kraja zaznamenali cez desaťtisíc prípadov, no podarilo sa ich objasniť necelú polovicu. Policajný okres Senica sa na nej podieľa 1683 prípadmi, pričom ich polícia objasnila 893.
K vyššej objasnenosti týchto prípadov môže napomôcť každý.
Gabo
Kopúnek
