Občania Malaciek poznajú maliarovo meno v súvislosti s múzeom, ktoré vďaka jeho iniciatíve v meste sídli. Tillner sa počas života venoval aj zberateľskej činnosti. Orientoval sa najmä na keramiku, zrejme to súviselo s jeho habánskym pôvodom. Využil dobu, keď sa dedina rýchlo modernizovala, keď sa staré „haraburdy“ vyhadzovali, a bolo vtedy hanbou mať drevené misy, petrolejovú lampu, alebo keramiku. Maliarova zbierka (až tisíc kusov) ľudového a úžitkového umenia položila základ pre zriadenie muzeálnej expozície v zrekonštruovanom dvestoročnom mlyne. Michalovi Tillnerovi tak vďačíme aj za zachovanie Froncovho mlyna, keďže bol pôvodne určený na zbúranie. Žiaľ, slávnosti otvorenia múzea sa umelec nedožil. Verejnosti bolo sprístupnené tri mesiace po jeho smrti. Písal sa rok 1975.
Na prízemí budovy mlyna bola inštalovaná keramika (západoslovenská fajansa). Na prvom poschodí mohli návštevníci obdivovať predmety úžitkového umenia. Pre budúcnosť zachované drevené misky, maselnice, lopáre. Boli tu vystavené aj mlynčeky, žehličky, figurálne plastiky. Na ďalšom poschodí upútavali pozornosť početné kolekcie petrolejových lámp a nástenných závesných hodín. Expozíciu vhodne dopĺňali umelcom venované obrazy s motívmi zo Záhoria.
Do roku 1992 spravovalo zbierku pezinské múzeum, neskôr sa stala súčasťou Záhorského múzea v Skalici, potom patrila Záhorskému centru kultúry v Malackách. V roku 2000 putujú exponáty do depozitu, stalo sa tak kvôli navráteniu budovy mlyna potomkom pôvodných vlastníkov. Nové vyhovujúce priestory sa hľadali dlho. Pred dvomi rokmi sa napokon našli. Múzeum Michala Tillnera od februára 2006 sídli v podkrovných priestoroch Mestského centra kultúry na Záhoráckej ulici.
Vďaka iniciatíve Michala Tillnera vzniklo v Malackách múzeum, kde dnes môžu návštevníci obdivovať starodávne predmety, tak veľmi odlišné od predmetov súčasnosti. Bolo by vhodné, aby sme o maliarovi vedeli viac, než len to, že sa zaslúžil o vznik tohto múzea. Nazreli sme teda do odbornej literatúry v snahe, získať dôležité fakty zo života umelca, úzko spätého s Malackami.
Narodil sa 25. mája 1895 vo Viedni. Pochádzal zo starej habánskej džbánkarskej rodiny v Malackách. Detstvo prežil v skromných pomeroch. Ako štrnásťročný odchádza z Malaciek do Viedne. S túžbou za poznatkami, zo zvedavosti a aby sa dostal z prostredia, v ktorom nevidel budúcnosť.
V tej dobe bolo zvykom, že mládenci, mladí robotníci a remeselníci, išli po vyučení hľadať prácu, vidieť svet, učiť sa. Nejeden pochodil pol Európy.
Tillner po viacerých príležitostných zamestnaniach (zarábal si napríklad aj na stavbe viedenskej Vysokej dráhy) začal študovať na Umeleckopriemyselnej škole. Už počas štúdií pracoval v známych viedenských dielňach Wiener Werkstätte. V medzivojnovom období cestoval po mnohých krajinách Európy. Živil sa reklamnou grafikou. Najdlhšie pobudol v Berlíne, kde pracoval ako návrhár vo filmovej spoločnosti UFA. Na Slovensko sa vrátil až v roku 1938, založil vtedy v Bratislave školu aranžovania výkladov. Približne do obdobia skončenia 2. svetovej vojny sa Michal Tillner živil prevažne tvorbou reklamnej, ale aj filmovej grafiky. Ku kresbe, akvarelu či olejomaľbe prešiel až v čase, keď sa usadil v Bratislave a vytvoril si pevné rodinné zázemie. V roku 1942 sa druhýkrát oženil, zriadil ateliér na Godrovej ulici a začal sa naplno venovať maľovaniu. V tvorbe sa venoval prevažne krajinomaľbe. Motívy čerpal z Liptova a Záhoria. Okrajovo kreslil aj na námety z ulíc Bratislavy. Začiatok úspešného tvorivého obdobia sa datuje od zavŕšenia umelcovej päťdesiatky. Tillnerov tvorivý rozmach tak začínal vo veku, v ktorom ostatní výtvarníci zväčša pomýšľali na zaslúžený oddych.
Žil, ako býva u umelcov zvykom, voľne. V liptovskej osade Východná odkúpil neveľký domček na stráni, trávili v ňom s manželkou obvykle celé leto. Hoci bol domček bez prípojky na elektrinu a vodu (svietili si petrolejovou lampou, vodu museli nosiť zďaleka, boli bez sporáku), manželia sa tu cítili šťastní a spokojní. Tu sa rodili jeho nespočetné liptovské obrazy. Bol vynikajúci, pohotový kresliar. V prírode si urobil škice fixom a nejedna z nich bola hneď hotovým dielom.
Jeho diela často zobrazujú dedinu s drevenicami. Podľa rozprávania jeho manželky Lili Tillnerovej to bol preňho symbol. Po toľkých rokoch blúdenia našiel konečne svoj domov. Znamenalo to nájsť už časom preňho stratenú vlasť, dom, rodinu. Videl v dedine svoje dávno stratené detstvo, rozprávku, ktorú mu nikto nikdy nečítal. Videl v dedine hodnoty, ktoré tridsať rokov darmo hľadal mimo vlasti a ktoré mu chýbali.
Vplyv Liptova, horskej krajiny i ľudu na jeho tvorbu, bol značný. Napriek tomu jeho srdce patrilo Záhoriu. Upokojovala ho jeho krajina so širokým horizontom. Miloval typické záhorské stromy, s oranžovými kmeňmi, borovice. Posledné dva roky života strávil napokon na Záhorí. Spolu s manželkou vymenili obľúbené prostredie liptovskej drevenice za stodolu v osade Šišoláky pri Lakšárskej Novej Vsi, ktorú si prerobili na útulný príbytok.
Po dlhšej chorobe umelec vo veku 79 rokov zomrel. Stalo sa tak 18. februára 1975.
Diela Michala Tillnera sa tešili a ešte stále tešia zaslúženej pozornosti odbornej aj laickej verejnosti. Neraz až odvážne výrazná sviežosť farieb, záľuba k stvárneniu ľudovej architektúry a krajinomaľbe, no najmä presvedčivé spracovanie diel, lahodia oku každého skutočného milovníka výtvarného umenia. - mb -
Zdroj a foto: Publikácia od PhDr. Štefana Zajíčka: MichalTillner
