Anna Beňková zastáva funkciu zástupcu riaditeľa azylového centra Betánia. Vyštudovala strednú zdravotnícku školu v Skalici, následne pomaturitné štúdium na geriatrii a pred rokom doplnkové štúdium sociálnej práce. Od roku 2005 sa ako dobrovoľníčka podieľala na príprave azylového domu.
Má 49 rokov, je matkou troch detí, býva v Malackách.Vo voľných chvíľach sa venuje tvorbe poézie. Vydala už tri zbierky: Aj slovo poteší, Duša na dlani a Šepotom. Inšpiruje ju všetko naokolo – dobro, láska, možno aj nepokoj. Vzorom je jej najstarší predstaviteľ katolíckej moderny Svetloslav Veigl.
Čo vás teší?
„V spojitosti s azylovým domom je to skutočnosť, že pani Danica Sedláčková, ktorá je zriaďovateľkou tohto zariadenia, získala pochopenie na Mestskom úrade a darovali nám na dvadsať rokov túto budovu do prenájmu za symbolickú korunu. Vďaka tomu tu mohli ľudia v hmotnej núdzi a bez strechy nad hlavou nájsť útočisko. Z toho mám veľkú radosť. Ďalej z toho, že mám za sebou 28 rokov manželstva, fungujeme tak ako ostatní, slnečné dni sa striedajú so zamračenými. Radosť mám aj z troch detí.“
Čo vás trápi?
„V súvislosti s týmto domom je to mnohokrát nepochopenie a odsudzovanie ľudí v hmotnej núdzi, ktorí sa tu nachádzajú. Verejnosť má rôzne názory kvôli tomu, že mnohí z týchto ľudí sa dostali do začarovaného kruhu požívaním alkoholu. Posudzujú ich ako bezdomovcov. Zabúda sa na ľudské hodnoty, pochopenie toho druhého. Ľahko sa dá odsúdiť, ale nadarmo sa nerozpráva, že pokiaľ nechodíš v topánkach toho druhého, neposudzuj.“
Čo vás čaká?
„Veľmi milá vec. Okrem práce s týmito ľuďmi je to dostavba objektu. V rámci našich plánov sa má prestavovať druhá polovica domu, kde by boli v siedmich izbách umiestnené týrané mamy s deťmi. Rada by som vydala ďalšiu knihu, ale neviem, či sa mi to v tomto roku podarí. Prestavba zariadenia si bude vyžadovať dosť času a organizačného nasadenia.“
- mb-
