41 ročný Peter Rzyman z malebnej obce Kuchyňa na úvod sám seba vtipne charakterizoval slovami: „Za sebú kopec roboty a nic z teho.“
„Od mala som mal konštruktérske sklony. Keďže sa pre mňa nenašla profesia v elektrotechnickom priemysle, kde by som ich mohol uplatniť, začal som vŕtať, do čoho sa vŕtať dalo. Po tej technickej stránke som sa vo veciach okolo energetických premien, obnoviteľnej energie dosť zorientoval. Začal som sa teda obzerať, ako si nejako energiu obstarať takým spôsobom, aby sme neboli natoľko závislí od siete.“
Nielen stav životného prostredia
zhoršuje prílišná koncentrácia
„Dnes sa všetko rozváža, energia, tovar, potraviny. Nie som proti obchodu, zastávam ale otázku nejakej miery. Centralizované zdroje znamenajú aj veľkú spotrebu energií. V súčasnosti je moderné myslenie typu - zadovážim si energie a zarobím si na ne svojou činnosťou. Málo sa ale rozpráva o istom mantineli. Široká verejnosť si neuvedomuje, že prakticky všetka vyrobená elektrina sa mení len na teplo, mení sa naň tiež všetka energia z palív. Toto teplo, pochádzajúce z elektrární, dopravy a tovární, dnes nepriaznivo ovplyvňuje človeka a prírodu. Globálne otepľovanie, ktoré už nepopierajú ani niektoré koncerny obchodujúce s ropou (Shell, vetva BP dokonca vyrába slnečné panely), nesúvisí len s uvoľňovaním skleníkových plynov, ale aj s priamou dodávkou tepla do atmosféry. Tepelná energia uvoľnená do atmosféry v dôsledku ľudskej činnosti (elektrárne, teplárne, priemysel, doprava) by mala podľa prognóz už pred rokom 2050 dosiahnuť asi 1% z celkovej dodanej slnečnej energie, čo sa zároveň považuje za maximum klimatickej únosnosti. To je fakt takmer rovnako významný ako otázka jadrovej bezpečnosti, v prípade bezpečnej jadrovej energetiky je najvýznamnejší.
Aktivisti Greenpace aj bežní ľudia so zmyslom pre ekológiu si ho na môj vkus všímajú menej ako samotnú bezpečnosť, lebo zrejme neexistuje jednoduchý demonštračný objekt. Existuje ale riešenie vo forme zníženej spotreby a investícií do úspor energií(ktoré prestavujú iba 2/3 investícií do zdrojov). Rozvoj ekonomiky krajín ako napríklad Čína môže celý proces ohrevu atmosféry urýchliť. Nechcem týmto vzbudiť dojem o nejakej apokalypse, skôr tým chcem naznačiť, akým spôsobom sa môže vyvíjať dostupnosť a cena energie. Ak zároveň predpokladám, že svetové zásoby ropy a plynu sú v hrubom odhade asi na 50 až 70 rokov. Existujú štúdie o tom, že sú z hľadiska schopnosti prostredia absorbovať uvoľnené teplo výhodnejšie elektrárne menších výkonov. Ďalej o tom, že energia uvoľnená v niektorých husto osídlených oblastiach aj prevyšuje slnečný prídel.
Aj keby ľudia objavili nejaký revolučný zdroj, bude problém, čo s jeho produktom, keď sa použije, nehľadiac pritom na jeho účinnosť (atómová elektráreň má podľa typu účinnosť 30 až 40%). Energia sa predsa nestráca, iba sa v atmosfére hromadí v podobe ďalej nevyužiteľného tepla s teplotou o málo vyššou, než je teplota okolia. Vyžiariť teplo mimo atmosféry nie je jednoduché. Je to hranica. Podobne aj filozofia - všetko si kúpim, lebo na to mám, prípadne si zarobím - je v tomto smere neistá, keď človek nepotrebuje toľko (spotrebovanej energie) mať.“
Hlasy pre väčšie využívanie alternatívnych zdrojov energie sa dnes ozývajú z mnohých strán. Máme tu predsa silu vetra, vody a slnka. Za istých okolností by energia získaná z vetra a vody dokázala uspokojiť súčasnú energetickú potrebu ľudstva. Bolo by sa ale treba dovtedy na mnohých veciach ujednotiť. Zatiaľ sa touto cestou uberá len zopár jednotlivcov. Peter Rzyman v súčasnosti dokončuje energeticky nízko nákladový dom, v ktorom bude jeho rodina žiť bez prípojky na plyn a elektrinu.
„Za modelové riešenie považujem slnečné panely a domácu kogeneračnú jednotku (využívajúcu malý podiel energie zo spaľovania drevnej hmoty). Už viac ako rok mi dve tretiny potrieb prúdu zabezpečujú kremíkové slnečné panely. Tieto panely sú drahšie ako kolektory na ohrev vody, návratnosť investície je asi 30 alebo 40 rokov. Čo sa týka návratnosti, rýchlu majú malé vodné elektrárne, okolo päť rokov.
Ľudia majú často veľké oči, keď si myslia, že vďaka energii z obnoviteľných zdrojov ušetria. Podľa môjho názoru sa vzhľadom na súčasné ceny energií jej výroba z obnoviteľných zdrojov ekonomicky neoplatí. Pokiaľ nepredpokladám nárast ceny energií. Je to len slušná alternatívna, poistka proti zvyšovaniu cien. Samozrejme, inakšia situácia by nastala, ak by sa zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov začali vyrábať sériovo. Ale to je už iná vec, vec vízií.“
Netreba zabúdať na to, že takto vyrobená energia nie je vhodná pre všetky druhy spotrebičov. Hodí sa najmä na svietenie, prípadne sledovanie televízie. Napríklad kvôli chladničke by sa musel zakúpiť drahý menič. Zaujímali sme sa teda aj o praktickú stránku veci. Nebude sa v rodine Rzymanových používať vysávač či práčka, keďže majú veľký príkon?
„Vysávanie je väčšinou energeticky málo účinný spôsob čistenia, býva podmienené použitím súvislej „chlpatej“ podlahy. Pri iných typoch podláh je možné vysávač obísť. Prípadné časovo neprehnané použitie vysávača ale nepredstavuje problém. Chladnička je z hľadiska výberu meniča a predovšetkým z hľadiska celkovej spotreby najväčší problém, podobne ako práčka. Niektoré typy práčok je možné ale pomerne jednoducho upraviť, najmä, ak predpokladám, že si práčka nebude vodu ohrievať komplet elektricky, ale bude napojená aj na teplú vodu, prípadne bude elektrický ohrev redukovaný na „dohrev“. O vhodnosti práčky rozhoduje typ motora, vhodné sú typy s uhlíkmi. Nie je vylúčené v budúcnosti ani možné uplatnenie ultrazvukových práčok. Problémová je aj mikrovlnka a vylúčiť treba mrazničku a kúrenie elektrinou. Naopak bezproblémové je svetlo, TV/PC, domáce a kuchynské náradie (vŕtačka, mixér), väčšina rôznych nabíjačiek...“
Dobrou cestou je v súčasnosti veľmi populárne zatepľovanie domov. Pri výmene okien však treba byť obozretnejší.
„Dnes všetci vymieňajú staré okná za plastové, zabúda sa ale na vetranie. Nielenže sa v domoch potom lepšie množia mikróby a lepšie sa prenášajú choroby. S vetraním súvisí aj ďalšia vec, koncentrácia radónu. Ak je priestor príliš zatesnený, koncentrácia radónu (rádioaktívneho plynu) sa zvyšuje. Samozrejme, s plastovými oknami ušetríme za energie, ale budeme trebárs dvakrát toľko chorí.
Stále je u nás ešte málo osvety okolo výmenníkov tepla. Malo by sa viacej uvažovať o tom, že pri výmene okien by sa automaticky malo investovať do vetracieho výmenníka tepla. Inak okná môžu narobiť viacej škody ako úžitku.“
V spojitosti s plastovými oknami sa spomína aj pojem mikrovetranie.
„Pokiaľ ja viem a čo som naokolo videl, plastové okná systém mikrovetrania zabudované nemali. Navyše, netreba zabúdať na fakt, že pri týchto oknách nastáva ešte závažný problém s ich likvidáciou, a to problém ekologický, keďže sa vyrábajú väčšinou z PVC.“
A aký postup vo využívaní zdrojov energií by bol podľa pána Rzymana vhodný?
„Kľúčovou myšlienkou pre mňa zostáva otázka nadbytočnej produkcie tepla do atmosféry. Nemali by sme pátrať po tom, aby bolo zdrojov energie čím viacej, mali by sme sa snažiť tie jestvujúce efektívnejšie využiť. Keď k tomu naviac použijeme aj nejaké obnoviteľné zdroje, to nám vôbec neuškodí.“ - mb -
