Hlavné pojednávanie s Dáriusom P. obžalovaného z vraždy manželky podnikateľa Erika H. pokračovalo minulý utorok. Ten sa pred senátom okresného súdu vyjadril, že Jarmilu H. nezavraždil.
Nešli sme vraždiť,
ale kradnúť!
„V jej byte som bol raz, a to kradnúť. Myslel som si, že tam budú nejaké peniaze,“ povedal.
Vypovedal tiež, že s manželom nebohej sa stretol v stredu 10. novembra 2004 v jednej z trnavských reštaurácií, kde mu Erik H. povedal, že sa chce zbaviť svojej manželky. Za to mu mal sľúbiť pol milióna korún. „Konkrétne sme sa o tom nerozprávali. Malo to vyzerať ako nehoda. Neodpovedal som kladne ani záporne. Povedal som mu, že sa to nejako zvládne,“ dodal Dárius P.
V ten deň sa stretol so známym, ktorého meno odmietol uviesť. Dohodli sa, že do bytu pôjdu spoločne. V osudné piatkové ráno, 12. novembra 2004, sa tam vybrali na aute.
Toto tvrdenie bolo v rozpore s jeho predošlým, kedy povedal, že išiel sám autobusom. Na otázku, prečo túto osobu nespomenul počas vyšetrovania, obžalovaný odpovedal, že sa obával o svoju bezpečnosť a bezpečnosť svojich blízkych. Ako motív svojho konania uviedol, že v tom čase bol vo finančnej tiesni a po operácii poberal len nemocenské dávky. „Dostali sme sa do domu, kde bývali. Keď som šiel hore schodmi, stretol som aj Erika H. Iba sme okolo seba prešli,“ pokračoval obžalovaný, ktorý podnikateľa pozná z detstva.
Do bytu sa dostali po zaklopaní. „Klopal známy, dvere boli pootvorené,“ tvrdil. Potom, čo vošli dnu, komplic Dáriusa P. s nebohou zápasil v chodbe. „Stál som pri dverách, pokiaľ prestane kričať. Známy jej hovoril, aby bola ticho, že sa jej nič nestane,“ pokračoval.
Na otázku predsedu senátu, či sa mu zdá logické, že odmieta uviesť meno páchateľa, keď sám je obžalovaný z vraždy, odpovedal: „Zdá sa mi to logické, že takto vypovedám. To, či mi niekto uverí, neovplyvním.“
Tým, kto nebohú Jarmilu H. odtiahol do postele a uložil do perináku, mal byť jeho spoločník. Podotkol pritom, že úložný priestor nechali otvorený. „Ja som ju odtiahnuť nemohol, pretože som bol po operácii a bol som slabý,“ vyjadril sa Dárius P., ktorému mal jeho spoločník ešte v byte utŕžiť jednu ranu za to, že chcel ho chcel opustiť. „Ten chcel ešte hľadať, či sú tam nejaké peniaze. My sme tam šli kradnúť, nie vraždiť,“ povedal.
Z bytu si odniesli peňaženku s platobnými kartami i mobilný telefón nebohej. S komplicom sa dohodli sa, že peniaze si rozdelia. Dárius P. neskôr poslal Erikovi H. z mobilného telefónu jeho manželky vydieračskú správu, na základe ktorej mal za ňu zložiť päť miliónov korún. Tú podľa jeho slov poslal preto, aby Erik H. vedel, že už nie je v byte. Muži medzitým vyberali peniaze z účtov na rôznych miestach. „Celý čas som bol v tom, že nebohá žije. Nemal som dôvod sa domnievať, že je mŕtva. Dozvedel som sa to až z novín, keď som bol v kúpeľoch v Brusne,“ vypovedal Dárius P. Ten sa však neskôr po krádeži v hlohoveckej Tatrabanke k činu priznal. „Nepýtali sa ma, či som ju zabil. Po odhalení krádeže som im všetko rozpovedal, lebo mi to bolo úplne jedno,“ povedal. „Teraz už nie je, lebo som sa z toho vyspal,“ dodal.
V byte sa pritom nenašli žiadne odtlačky, hoci obžalovaný tvrdil, že nepoužívali žiadne rukavice a priestor v spálni bol tak úzky, že nebohá sa mohla oškrieť o stenu.
Vraždu mal zakryť
fingovaný únos
V ten istý deň vypovedal aj ďalší svedkovia. Medzi nimi aj otec nebohej a matka obžalovaného. Otcovi v osudný večer volala dcéra, že sestru uniesli. Chcel sa ísť pozrieť do bytu, na čo mu povedali, že byt je zapečatený. Jeho nebohá dcéra si vedela riešiť svoje problémy sama a preto sa o jej manželstve nikdy nerozprávali. Okrem iného uviedol, že večer si všimol obviazanú pravú ruku svojho zaťa. Vyjadril svoj pocit, podľa ktorého obžalovaný skutok nespravil. „Nechcem nič, len aby bol vinník potrestaný, pretože svedomie a charakter si nik nevykúpi,“ dodal.
V nevinu svojho syna pevne verí aj matka obžalovaného, ktorý v čase incidentu býval so svojou priateľkou. Ďalší svedok, podnikateľov bratanec z Dvorníkov, vyvrátil tvrdenie Dáriusa P., že by si ho Erik H. najal. Priznal však, že s obžalovaným sa poznajú od detstva a raz za čas sa spolu stretávali alebo si volali. Odmietol úvahu, že by ho niekedy s Erikom H., od ktorého otca v tom čase dostal k tridsiatke 100-tisíc korún, dal dohromady.
Pojednávanie pokračovalo aj vo štvrtok, kedy senát vypočul aj manžela nebohej Erika H. Ten bol pôvodne spolu s Dáriusom P. obvinený, ale stíhanie voči nemu právoplatne zastavili. Trnavský podnikateľ priznal, že s obžalovaným sa pozná z detstva. Naposledy ho ale videl pred pätnástimi rokmi. Poprel, že by sa s ním stretol v trnavskej reštaurácii. „Bol deň pred výplatami a bol som pracovne vyťažený,“ povedal. V kritické ráno niesol dcérku do škôlky. „Išli sme dolu po schodoch, kde sme stretli deti susedov. Obžalovaného som nestretol v chodbe bytovky ani pred ňou,“ vypovedal pred súdom. S manželkou naposledy telefonoval predpoludním, kedy sa chystala z bytu preč. Počas dňa sa s ňou pokúšal skontaktovať, no nezdvíhala telefón. Išiel preto domov, aby sa pozrel, čo sa stalo. Auto bolo zaparkované pred domom, no manželka v byte nebola. Dvere boli zabuchnuté a kľúče boli hodené na chodbe. Nazrel do miestností, no nezbadal nič podozrivé. Podľa neho bola manželská posteľ zatvorená. Neskôr dostal z manželkinho mobilu sms správu, v ktorej od neho vymáhali päť miliónov. „Myslel som si, že ide o únos,“ povedal Erik H. Ten zavolal políciu i súkromnú bezpečnostnú službu, ktorá mala dohliadať na dcéru a ostatnú rodinu. „Polícia v ten deň v byte nebola. Nebola tam dovtedy, kým neobjavili manželku,“ uviedol. V byte bol dvakrát, a to vždy s majiteľom súkromnej bezpečnostnej agentúry. Neskôr svoje tvrdenie zmenil a dodal, že v byte bol aj ráno 16. novembra 2004, predtým, než v ňom policajti našli telo jeho mŕtvej manželky. Na otázku, či necítil zápach odpovedal, že áno, ale myslel si, že pochádza z papagája. Obviazanú ruku odôvodnil tým, že v nápore bezmocnosti ňou udrel doma do steny. Nevie si vysvetliť, ako sa obžalovaný dozvedel jeho adresu. „Myslím si, že nie je zložité nájsť ju na internete. Máme veľké podnikateľské aktivity, nie je ťažké zistiť, kde bývame,“ skonštatoval. Vyhlásil tiež, že nemal nijaký dôvod objednať si smrť manželky. Pred súdom vypovedali aj súdni znalci.
Psychiatrička sa ohľadne Dáriusa P. vyjadrila, že v čase konania netrpel žiadnou psychickou poruchou. Jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli plne zachované a nenavrhli uňho žiadne formy ochranného liečenia. Psychologička dospela k záveru, že obžalovaný je priemerne inteligentný jedinec, u ktorého sa však nezistili žiadne známky poškodenia jeho intelektu. Javí sa ako disharmonický s plochými emóciami a extrémnymi reakciami medzi agresiou a úzkosťou. „Nemôžem vyhlásiť, že by bol priamo agresívnou osobnosťou. V náročných situáciách má sklon k afektívnym výbuchom. Buď sa stiahne alebo vybuchne,“ povedala. Z hľadiska jeho motivácie sa do popredia dostávala ziskuchtivosť, zištný motív zabezpečiť sa, čo aj sám priznal. Nemal však určené životné smerovanie, ciele a ambície.
Predseda senátu vytýčil ďalší termín pojednávania na utorok 20. februára. Prokurátorka navrhla predvolať ošetrujúceho lekára obžalovaného a budú predvolaní aj ďalší svedkovia.
- pn -