Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Najvyššie štátne vyznamenanie pre Dušana Jurkoviča

Prezident Ivan Gašparovič pri príležitosti 14. výročia vzniku samostatnej SR vyznamenal 18 osobností slovenského kultúrneho, vedeckého a spoločenského života. Ocenení si prevzali najvyššie štátne vyznamenania v Sieni Ústavy SR na Bratislavskom hrade v pon

Dušan Jurkovič sa stal najvýznamnejšou osobnosťou slovenskej architektúry 20. storočia. Narodil sa 23. augusta 1868 v Turej Lúke. Staviteľstvo študoval vo Viedni. Od roku 1899 pracoval ako samostatný architekt v Brne. Po vzniku Československa sa usadil v Bratislave.
Už počas štúdií vo Viedni sa venoval skúmaniu ľudovej architektúry. Na nej postavil svoju ranú architektonickú tvorbu na prelome 19. a 20. storočia, ktorá patrí k najlepším dielam európskej secesie. Experimentoval aj v oblasti sociálnej výstavby a prefabrikácie, kde navrhol systém montovaných rodinných domov.
Oduševnený vzťah Jurkoviča k hodnotám vlastného národa sa formoval v útlom detstve. Pochádzal z národne uvedomelej rodiny. Bol vnukom zakladateľa slovenského družstevníctva Samuela Jurkoviča a synovcom Jozefa Miloslava Hurbana. Otec Juraj Jurkovič pôsobil ako notár v Brezovej pod Bradlom, kam sa aj s rodinou presťahoval z Turej Lúky. Veľkým citovým prameňom Jurkovičovej tvorby bola matka Emília, dcéra Samuela Jurkoviča.
Domácu aj zahraničnú verejnosť oboznamoval Jurkovič so slovenským ľudovým umením prostredníctvom odborných článkov. Najväčší prínos v tomto smere mala Jurkovičova 14-zväzková práca encyklopedického charakteru Die slowakische Volksarbeit, vychádzajúca trojjazyčne vo Viedni.
Množstvo ľudových motívov z rôznych častí Slovenska a Moravy nájdeme aj v interiéroch spolkového a kultúrneho domu v Skalici. Skalický projekt bol plodom spolupráce D. Jurkoviča s národným hnutím, predovšetkým so skupinou okolo hlasistu Dr. Pavla Blahu. Jurkovič mal úzke vzťahy so slovenským národným hnutím už od študentských čias vo Viedni, keď pôsobil v spolku slovenských študentov Tatran. Veľkým dielom prispel najmä k rozvoju česko-slovenskej vzájomnosti. Pre väčšinu príslušníkov vlastného národa však ostával neznámym a pre vládne úrady Uhorska nepohodlným umelcom.
Najvýznamnejšie dielo z obdobia pred rokom 1914 venoval D. Jurkovič moravským kúpeľom Luhačovice. Myšlienkou komplexnej prestavby kúpeľov sa zaoberal od roku 1902 až do prvej svetovej vojny. Z rozsiahlej série projektov sa pre byrokratické obštrukcie uskutočnilo iba torzo. Luhačovické stavby však napriek tomu patria ku klenotom modernej českej ako aj slovenskej architektúry. Predstavujú jednu z najkrajších ukážok česko-slovenskej vetvy európskej secesie.
Jedným z vrcholných období tvorby D. Jurkoviča sa paradoxne stala prvá svetová vojna. Ako architekt musel nastúpiť na vojenskú službu vo funkcii projektanta poľných cintorínov pri veliteľstve v Krakove. Tu navrhol celý komplex vojenských cintorínov, situovaných v oblasti západnej Haliče. Viacerí výtvarní teoretici považujú stavby cintorínov za majstrove umelecky najhodnotnejšie diela. Práve tu začala známa Jurkovičova pomníková tvorba a zavŕšil sa prechod od dreva ku kameňu.
Národné oslobodenie Slovákov roku 1918 Jurkoviča vnútorne presvedčilo, aby sa vrátil z Brna späť na rodné Slovensko. Prvou zastávkou bola Skalica. Potom sa natrvalo usadil v Bratislave, kde spolu s manželkou a deťmi našli nový domov. Jeho tvorba z medzivojnových rokov mala v porovnaní s rannými dielami značne odlišný charakter. Postupne preberal podnety z nových nastupujúcich architektonických smerov, medzi iným aj z funkcionalizmu. Projektoval veľké nájomné domy aj typizované rodinné domčeky pre široké vrstvy. Zároveň tvorivo nadväzoval na umelecké zámery z predošlého obdobia, napríklad na úpravy historických objektov. Vypracoval projekt prestavby zámku vo Zvolene a návrh rekonštrukcie bratislavského hradu ako univerzitného centra. V dvadsiatych rokoch sa významne zapojil do spoločensko-kultúrnych aktivít. Patril k zakladateľom Zemedelského múzea v Bratislave, pôsobil ako vládny komisár na ochranu pamiatok a predseda Umeleckej besedy Slovenskej. Srdcovou záležitosťou D. Jurkoviča, náruživého turistu, plavca a lyžiara, bola ochrana prírody. Zaslúžil sa napríklad o sprístupnenie Demänovskej jaskyne.
V tomto období sa Jurkovičovi podarilo uskutočniť jeho najznámejšie a všeobecne najuznávanejšie dielo – mohylu s hrobom Milana Rastislava Štefánika na Bradle. K Štefánikovi mal blízky vzťah, lebo obaja prežili detstvo v kraji pod Bradlom. Projektom mohyly splnil Štefánikovo želanie spočinúť v rodnej pôde. Mohyla, slávnostne odhalená 23. septembra 1928, patrí k vrcholom monumentálnej pomníkovej tvorby na Slovensku.
Dušan Jurkovič vytvoril diela na pamiatku viacerých významných osobností: P. O. Hviezdoslava, J. Kollára, J. Björsona, J. M. Hurbana a ďalších. V tridsiatych rokoch pokračovala jeho tvorba v duchu doby. Projektoval školy, technické stavby, obytné domy, kostoly. Osobitne treba spomenúť funkcionalistický projekt Kochovho sanatória v Bratislave a stanice lanovky na Lomnický štít.
V období vojnovej Slovenskej republiky sa ako človek verný česko-slovenskej vzájomnosti a demokracii odmlčal. Proti totalite a násiliu viedol vlastnú vojnu vo svojich dielach. V tichu pracovne vytváral veľké pomníkové projekty. Ku koncu vojny prelomil steny samoty a prostredníctvom synov sa zapojil do aktívneho odboja. Po roku 1945 sa napriek vysokému veku opäť pustil do umeleckých a spoločenských aktivít. Jeho posledným realizovaným dielom bol pomník obetiam v Kremničke. Odišiel náhle 21. decembra roku 1947
V tomto roku si pripomenieme 60. výročie jeho úmrtia. Spolok architektov Slovenska pripravuje vyhlásenie „Roku Dušana Jurkoviča“.
- r -

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  2. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  3. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Budovanie zelenej značky
  8. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  9. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  10. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 21 271
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 21 078
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 527
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 753
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 356
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 097
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 493
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 393
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020 7 289
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 229
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Záhorie - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Záhorie

Ilustračné foto

Môžu tak urobiť nielen cez registračný formulár, ale aj cez infolinku rezortu zdravotníctva.

3 h
Ilustračné foto.

Na úseku Trnava - Bratislava-Nové Mesto nebude premávať 27 osobných vlakov.

4 h
Ilustračné foto

V súvislosti so septembrovým zásahom na Okresnom dopravnom inšpektoráte (ODI) v Malackách vedie policajná inšpekcia trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu.

4 h
Ilustračné foto.

Svoj premiérový zásah v drese trenčianskeho áčka si pripísal Lucas Demitra.

5 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

9 h

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

25. jan

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

25. jan

Podľa aktuálne nastavených parametrov a údajov len z MOM, zriadených rezortom zdravotníctva, by si v Banskobystrickom kraji zopakovali testovanie v šiestich okresoch.

25. jan

Už ste čítali?