Okrúhle jubileum bolo dobrým dôvodom na to, aby si ho jeho tvorcovia i priaznivci pripomenuli. Udialo sa tak 7. decembra vo veľkej sále skalického Domu kultúry, kde všetkých privítala riaditeľka Záhorského múzea v Skalici PhDr. Viera Drahošová. V úvodnom príhovore priblížila okolnosti vzniku časopisu a niekoľko faktov z jeho histórie. Potom odovzdala slovo prvému hosťovi, primátorovi Skalice Ing. Stanislavovi Chovancovi, ktorý ocenil fakt, že jediný vlastivedný časopis takého zamerania vychádza práve v Skalici. Ďalej sa prihovorili dvaja členovia redakčnej rady časopisu PhDr. Mária Zajíčková, predsedníčka RR, ktorá uviedla niekoľko štatistických a faktografických údajov a PhDr. Peter Michalovič, ktorý informoval o grafickej príprave časopisu a fotografiách uverejnených na jeho obálkach. Ďalšími rečníkmi boli dvaja podpredsedovia Trnavského samosprávneho kraja - Ing. Ľudovít Daučo, ktorý zároveň riaditeľke múzea odovzdal pozdravný list predsedu TTSK Ing. Tibora Mikuša a Bc. Zdenko Čambal, ktorý povedal, že po nedávnom ocenení Záhorského múzea ako Múzea roka a oslave stého výročia existencie múzea, je toto jubileum ďalšou významnou etapou histórie Záhorského múzea. K jubileu prišla zablahoželať aj členka redakčnej rady a významná slovenská literárna historička Prof. PhDr. Eva Fordinálová CSc. a Mgr. Gabriela Prokešová z Abelimenta Stupava. Nakoniec sa prihovoril najvzácnejší hosť, podpredseda vlády Slovenskej republiky Dušan Čaplovič, ktorý je odberateľom a čitateľom časopisu Záhorie od jeho vzniku. Pripomeňme ešte, že medzi pozvanými hosťami boli: dr. Ľubica Malá z odboru kultúry Trnavského samosprávneho kraja, viceprimátor mesta Holíč Mgr. Vladimír Petrovič, PhDr. Eva Kovaříková, šéfredaktorka v tomto roku taktiež jubilujúceho 60-ročného časopisu Maľovaný kraj z Břeclavi, starostka obce Kúty Ing. Mária Macejková, starostka obce Oreské Beáta Štefková a niekoľkí poslancov Mestského zastupiteľstva Skalica.
V druhej, kultúrnej, časti podujatia sa predstavila cimbalová muzika Moravia.
Na priblíženie histórie a charakteru časopisu Záhorie vyberáme z príhovorov členov jeho redakčnej rady.
Časopis vznikol v Skalici, meste s bohatou kultúrnou, tlačiarenskou a vydavateľskou tradíciou, kde už v minulosti vychádzalo viacero významných a prevažne národne orientovaných periodík (Slovenské pohľady, redigované Hurbanom, hospodársky časopis Obzor, redigovaný Danielom Gabrielom Lichardom, Slovenský letopis s prílohou Slovesnosť, redigovaný Sasinkom, ako i časopis Hlas, redigovaný dr. Blahom). Pri svojom vzniku čiastočne prevzal na záhorskej strane rieky Moravy funkciu časopisu Maľovaný kraj, ktorý sa po desaťročiach úspešného pôsobenia v celej oblasti Pomoravia obmedzil na moravské územie. Časopis Záhorie je orientovaný na rovnomenný región, na jeho tvorbe sa od začiatku podieľali popri redaktoroch -odborných pracovníkoch múzea členovia redakčnej rady z radov vedeckého, kultúrneho a duchovného života v regióne, a široký okruh spolupracovníkov i z iných oblastí Slovenska. V dvojmesačných intervaloch prináša poznatky z histórie, etnológie, jazykovedy, archeológie, muzikológie, z oblasti výtvarného, literárneho, divadelného, hudobného i náboženského života. Približuje výsledky odbornej činnosti múzea, partnerských a odborných inštitúcií, predstavuje významné osobnosti regiónu, dáva priestor prezentácii kultúrno-spoločenského diania, pestovania tradícií v regióne, i príspevkom záujemcov o vlastivedné bádanie.
Výsledok predchádzajúcej 15-ročnej práce v podobe 88 vydaných čísiel časopisu a samostatných príloh venovaných profilom záhorských obcí predstavuje často vyhľadávaný zdroj poznatkov pre študentov, pedagógov a bádateľov pri spracovaní rôznych tém a problematík z regiónu. Časopis sa postupne dostal i do povedomia odbornej verejnosti, o jeho akceptovaní svedčia citácie v odborných prácach a periodikách na Slovensku i v zahraničí, vyzdvihnutie na viacerých odborných fórach ako i udelenie ceny SNS pri SAV za koncepčnú publikačnú činnosť v roku 1999. Významnou mierou prispieva k propagácii múzea, ale i regiónu na podujatiach cestovného ruchu, múzejných a iných prezentačných akciách. Má stály okruh individuálnych i skupinových odberateľov, medzi nimi poslanecké zbory viacerých miest a obcí, rozširovaný je i prostredníctvom novinových stánkov.
Za 15 rokov vydávania časopisu Záhorie prispelo na jeho stránky 238 prispievateľov z regiónu, ale aj z Bratislavy, Martina, Trenčína, Humenného, Michaloviec, Trnavy, Nitry, Piešťan, Banskej Bystrice, Turčianskych Teplíc, Pezinka, Prahy a Hohenau, pričom 14 bolo interných pracovníkov múzea 224 externých (odborníci zo SAV, vysokých škôl, archívov, múzeí, galérií, ochranárskych organizácií, pamiatkových úradov, umelcov, učiteľov, kňazov, lekárov, inžinierov, študentov, dôchodcov a vôbec záujemcov o vlastivedné bádanie rôznych iných profesií.
Spolu bolo v 88 číslach uverejnených 1087 príspevkov (odborných štúdií a článkov, populárno-náučných článkov, povestí, spomienkových rozprávaní, recenzií, správ) a 15 bibliografií. Je to úctyhodné množstvo, ak berieme do úvahy úsilie redakcie od začiatku prinášať na stránkach časopisu viac-menej nové, nepublikované, aktuálne, prípadne doplnené fakty z viacerých tematických oblastí týkajúcich sa záhorského regiónu.
V redakcii časopisu pracovali: PhDr. Rudolf Irša (1992 - 1993), PhDr. Eva Fleišíková (1993), Mgr. Lenka Gronská (1993), Mgr. Tomáš Gronský (1993 - 1994), Mgr. Vladimír Petrovič (1993 - 1997), PhDr. Štefan Zajíček (1995 - 1996), Jozef Vaníček (1995 - 1999), PhDr. Mária Zajíčková (od roku 1992), PhDr. Viera Drahošová (od roku 1993), PhDr. Peter Michalovič (od roku 1993), Mgr. Martin Hoferka (od roku 2000); tajomníčky redakcie: Mária Pukančíková (1992 - 1994), Antónia Ilenčíková (od roku 1995); predsedovia redakčnej rady: PhDr. Mária Zajíčková (od roku 1992 okrem roku 1994), Mgr. Miroslav Minďáš (1994); členovia redakčnej rady: MVDr. Pavol Hallon (1992), PhDr. Štefan Moravčík (1995 - 1996), Prom. ped. Jozef Mikuš (1995 - 1997), Mgr. Vladimír Štrba (1997 - 1998), Ing. Alena Machová (1997 - 2005), PhDr. Konštantín Palkovič, CSc. (od roku 1992), Mgr. Michal Kalamenovič (od roku 1992), Mgr. Braňo Kolény (od roku 1992), PhDr. Štefan Zajíček (od roku 1994), Mgr. Miroslav Minďáš (od roku 1995), Mgr. Eva Pernecká (od roku 1995), Prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc. (od roku 1995), RNDr. Ján Hrbatý (od roku 1995), Mgr. Ľudovít Košík (od roku 1995), Mgr. Vladimír Petrovič (od roku 1998), RNDr. Eva Kalivodová, CSc. (od roku 1999), Viliam Selko (od roku 2001), Richard Drška (od roku 2005)
V súčasnosti tvorí redakčnú radu 13-členný kolektív, pričom najstarší jej člen je 87-ročný a najmladší 22-ročný. Redaktori v spolupráci s jednotlivými členmi redakčnej rady zabezpečujú obsahovú stránku jednotlivých rubrík a majú na zreteli spoločenský a výchovný aspekt časopisu - za rubriku histórie Dr. Viera Drahošová, Mgr. Vladimír Petrovič, Richard Drška, za cirkevné dejiny Mgr. Martin Hoferka, Mgr. Braňo Kolény, za dejiny umenia Dr. Štefan Zajíček, za dejiny literatúry prof. Eva Fordinálová, za rubriku etnológie Dr. Mária Zajíčková, za príspevky týkajúce sa dejín hudby a folklóru Dr. Peter Michalovič, za jazykovednú rubriku Dr. Konštantín Palkovič, CSc., za obsah rubriky príroda Dr. Eva Kalivodová, CSc. a Dr. Ján Hrbatý, spoločenský dosah časopisu sleduje Mgr. Eva Pernecká, náučnú a výchovnú stránku pôsobenia časopisu sledujú Mgr. Michal Kalamenovič, V. Selko a Mgr. Ľudovít Košík, multimediálnu stránku komunikácie sleduje Mgr. Miroslav Minďáš, o agendu RR sa stará Antónia Ilenčíková, redakčný kruh vedie Dr. Mária Zajíčková. Za 15 rokov sa v redakcii časopisu vystriedalo 13 redaktorov. V roku 1994 sa redakcia časopisu stabilizovala a v súčasnosti ju tvorí štvorčlenný kolektív pracovníkov Záhorského múzea. Okrem zasadnutí redakčnej rady sú členovia redakčnej rady s redaktormi v stálom kontakte, získavajú nových prispievateľov na spracovanie vybraných tém, zabezpečujú s nimi kontakt a poskytujú redaktorom informácie o kultúrnom dianí v regióne.
Neoddeliteľnou súčasťou tvorby jednotlivých čísiel časopisov boli ich obálky, resp. fotografie určené na prednú, zadnú a vnútornú stranu. Ich výber bol determinovaný viacerými - raz menej, inokedy viac zdôrazňovanými – cieľmi. Hlavné predpoklady pre kladný výber fotografie bola jej identita s naším regiónom a technická kvalita farebnej fotografie. Prvé dva ročníky (1992, 1993) mali farebnú fotografiu len na prednej strane, v niektorých sa však objavili vnútorné farebné prílohy. Od roku 1994 už boli farebné fotografie na prednej, zadnej a druhej strane časopisu a na tretej bola reklama tlačiarne.
Prvé tematické bloky fotografií boli v III. ročníku (1994) venované výtvarným umelcom a ich dielam zobrazujúcim záhorskú krajinu (F. Kostka, M. Tillner, M. Velba, Š. Abelová, J. Koreszka, Kuľhavý), v roku 1995 reprodukovaným historickým archívnym zbierkam múzea (dobové listiny, pečate, zvolávacie tabuľky) a leteckým záberom (Plavecký hrad, Skalica, bazilika v Šaštíne). V roku 1996 sa objavili reprodukcie dobových kolorovaných pohľadníc zo zbierok ZM (Holíč, Holíčsky zámok, Smrdáky, Skalica, Sobotište). Zreštaurované pamiatky zo Záhoria (kamenné plastiky, obraz, nástenné maľby, opevnenie) a ich fotodokumentačné zábery zväčša z fondov samotných reštaurátorov boli publikované v roku 1997. Zaujímavú sériu predstavovali tiež fotografie ľudových výrobcov, remeselníkov a rôznych iných osobností ovládajúcich napríklad tradičné spôsoby pestovania (keramička D. Hrubá z Holíča, výrobca ľudových hudobných nástrojov L. Zezula zo Skalice, stolár L. Veselý z Dojča, pestovateľ kapusty R. Pešl zo Stupavy, rezbár A. Irša z Popudinských Močidlian, vinár B. Mikuš z Radošoviec) v VII. ročníku (1998) časopisu.
V rokoch 1996, 1998 a tiež v neskorších ročníkoch po r. 2000 boli takmer pravidelne uverejňované zábery z tradičných príležitostí na Záhorí (napr. fašiangové obchôdzky v Štefanove, dožinky v Skalici, hody v Častkove, detský karneval v Skalici, Hubertova jazda v Holíči, členovia Skaličana na veľkonočnej obchôdzke, Božie Telo Radošovciach, Terchovská muzika zo Skalice na jarmoku ap.) a z podujatí súvisiacich s múzeom.
Obálky ročníkov IX. – XV. sú charakteristické najmä fotografiami odkazujúcimi na články vo vnútri čísel (napr. vinohradnícke motívy, výlov rýb pri Holíčskom zámku), dokumentujúce zvyky a činnosti typické v danom ročnom období, v ktorom číslo časopisu vychádzalo. Spoluprácou s členmi redakčnej rady, pracovníkom CHKO Záhorie RNDr. Jánom Hrbatým, krajinnou ekologičkou RNDr. Evou Kalivodovou a cez ich aktivity a kontakty sa podarilo získať celý rad zaujímavých fotografií z oblasti záhorskej prírody (kolekcia fotografií hríbov, zábery na chránené územia, motýle, exotické vtáky ap.).
Čo sa týka autorov fotografií, do 15 ročníkov časopisu Záhorie prispelo 49 profesionálnych ale najmä amatérskych fotografov (z toho 9 zamestnancov ZM alebo členov redakčnej rady), bezkonkurenčne najviac fotografií bolo od dvojice autorov Jána Pardubského (počet 58), bývalého zamestnanca – fotografa múzea a Ing. Alexandra Jirouška (57), dlhoročného spolupracovníka múzea a redakcie časopisu. 15 záberov bolo uverejnených od nestora senickej a slovenskej fotografie Jána Náhlika, ktorého časť archívu čiernobielych i farebných diapozitívov sa nachádza v zbierkach Záhorského múzea. Z ďalších autorov spomeňme aspoň tých najviac zastúpených: RNDr. Ján Hrbatý (12), PhDr. Peter Michalovič (13), Ing. Ladislav Štrupl (8), Milan Polák (7), Mgr. Vladimír Petrovič (6), RNDr. Eva Kalivodová (6) atď.
Časopis Záhorie by pravdepodobne bez štedrosti sponzorov nemohol vytrvať až do dnešných dní, preto pripomeňme, že z množstva tých, ktorí sa dlhodobejšie podieľali na jeho podpore, patrí vďaka skalickej firme Adut, Adut-Adox, Adut plus, ktorá od roku 1994 do roku 2005 bezplatne zhotovovala farebné obálky časopisu, spoločnosti Grafobal, a.s. za dlhodobú sponzorskú prípravu výťažkov čiernobielych fotografií, firme Didaktik za podporu pri odbere a rozširovaní časopisu a za ústretové jednanie tlačiarni Durlák v Senici. Grafické stvárnenie obálky vypracoval sponzorsky Jozef Pernecký z Kútov a v tejto podobe vychádza od piateho ročníka. K úrovni fotografického obsahu obálok bezplatným poskytovaním fotografií prispel fotograf Ing. Alexander Jiroušek a ďalší. Dvakrát bolo vydávanie časopisu podporené dotáciou z Ministerstva kultúry SR. Nie nevýznamné boli aj príspevky pravidelných sponzorov z radov odberateľov, ako i od záhorských obecných úradov. - mm -
