Naša redakcia sídli v starej budove v centre Senice. Skalní čitatelia a inzerenti ju už tak trochu poznajú, hoci takpovediac „z rýchlika“ (keby, pravda, cez Senicu dajaké rýchliky jazdili!). Čo by ste povedali na to, keby sme vám ju trochu predstavili?
V dvoch veľkých miestnostiach nás sedí osem. Žeby Snehulienka a sedem trpaslíkov? Posúďte sami. Šéf Gabo, športiak Jožko, grafik Vlado, redaktori Aďa a Marek, inzertné manažérky Janka a Zuzka a financminister redakcie hospodárka Danka.
Ráno sa začína príchodom do práce. Niekomu to problémy nerobí, iný je sedmospáč a keď vstáva, púšťa si Zákrutu. Prvým ranným vtáčaťom je Danka – aj musí. Kto iný by otvoril dvere a vydal noviny kolportérke? Zapne počítač, skontroluje poštu – čo keby nám niekto vynadal? Nestáva sa to síce tak často, ale istota je istota...
Ostatní chodia tak, ako sa dá. Inzertné manažérky zasadnú k telefónom... a už to frčí. Emócie začnú pracovať naplno zároveň s adrenalínom. Ak je budúci klient ťažko spracovateľný, náhodný hosť by si za dverami vypočul všeličo. Aj nepublikovateľné. Ak je spracovateľný, zažívame aj Jankine radostné tanečné kreácie. Prečo nie? Život pri hudbe a tanci plynie ľahšie a príjemnejšie.
Redaktorský chlebíček odkrajuje, ako to už býva, šéfredaktor. Po obligátnej kávičke si naštartuje mozgové závity natoľko, že ako správny šéf rozdelí prácu podriadeným. Pohľadom zhodnotí „poriadok“ na stole športového redaktora, ktorý je povestný orientačnými tabuľkami vo svojich pracovných pomôckach a papieroch. Práve tento aspekt je občas väčším jablkom sváru ako kvalita napísaných materiálov, ale Jožko je vyznavačom hesla, že poriadok je pre blba, inteligent zvládne aj chaos.
Zato kuchárske umenie „šporťáka“ je neoddiskutovateľné. Jeho cigánska ťahá nosy nielen Cigánov, ale aj tých najbelších a najfajnovejších okoloidúcich. To už netreba povedať viac o klobáskach alebo opekanej sekanej v žemli. Nielen gólmi je človek živý.
Aďa a Marek sú pešiaci. To znamená, že majú zvýšené účty za podrážky topánok, ktoré zoderú pri zháňaní materiálov. Občas im za ich aktivitu poriadne vynadajú (trafené husi nielen gágajú, ale sa aj sťažujú), z času na čas pribudne nejaká pochvala.
Popoludní práce pokračujú. Za pomoci kávy, čaju alebo iných životabudičov treba vytvoriť niečo, čo by čitatelia prijali aj inak ako obalový materiál na zeleninu zo záhradky alebo podložku pre svojho psíka, keď treba... no, veď viete. Dozvedáme sa o úspechoch či neúspechoch obchodných rokovaní a s postupom dňa sa stupňuje tlak na grafikove invenčné schopnosti. Občas musí pátrať ako detektív Marlowe, kým príde na to, čo si predstavuje inzerent alebo redaktor, aby jeho výtvor bol čo najlepší a poriadne ukázal. Tak, tak, ani on do redakcie nechodí med lízať.
Prichádza večer, v zime je tma dosť skoro a neónky nie sú práve najútulnejšie. Niekoho ešte čaká večerná akcia – hokej alebo vernisáž. Kolportérka prináša tržbu za noviny predané v uliciach mesta a má do druhého dňa pauzu. Ostatní sa pomaly rozchádzajú tam, kde sa majú v najbližších hodinách vyskytovať.
Novinársky údel je nevyspytateľný, človek by si radšej nemal plánovať voľný večer, veď kedykoľvek môžu vybuchnúť Jaslovské Bohunice alebo aspoň miestna hasičská stanica. Nuž, predstava hodná Silvestra, však?
- en-
