Príbeh o príchode troch kráľov od východu k narodenému Spasiteľovi pozná dnes už každý školák. To, čo sa odohralo pred viac ako dvetisíc rokmi, sa viackrát neopakovalo, hoci aj v neskoršom období na slame prišlo na svet viacero ľudských mláďat.
Jedno z nich dokonca aj na Záhorí, v malej obci blízko rakúskych hraníc. V roku 1983 nebolo žiadne „terno“ žiť v pohraničnom pásme, ak to bolo navyše pásmo „nepriateľské“ a okolie celé dni a noci prečesávali bdelí pohraničiari so psami a silnými reflektormi. Z času na čas objavili dajakého narušiteľa a patrične s ním zatočili.
Ľuboš slúžil ako vojak pohraničnej stráže už druhý rok a mal toho plné zuby. Hovoril si, že svoj čas by mohol tráviť aj užitočnejšie ako číhaním na zúfalcov, ktorí chcú vymeniť jeden režim za druhý. O tom, ktorý je lepší, radšej nepremýšľal, jemu osobne by stačilo, keby sa mohol vrátiť do svojej mládeneckej izby v rodičovskom byte a pokračovať v práci strojného zámočníka v zbrojovke na Považí.
Slúžiť na Štedrý večer? To bol vrchol všetkej „buzerácie“. Nuž, vojna není kojná, ako vravievali jeho kolegovia spoza rieky Moravy. So zbraňou a služobným psom Rikom nenadšene sliedil v zverenom úseku, príšerne vyzivoval, mrzol a predstavoval si posteľ a poriadnu dávku rumu. Potešil by ho aj vianočný kapor, kapustnica a domáce pečivo. Bohužiaľ, nič z toho poruke nemal. Len tmu, mráz a Rikovo skučanie.
Niečo cíti, napadlo Ľubošovi. Nechal sa viesť ňuchom štvornohého kolegu až k starému nepoužívanému senníku. Ozývalo sa odtiaľ akési neidentifikované mrnčanie.
„Nemáš čo robiť?“ osopil sa Ľuboš na pomocníka. „Teraz musíš akurát naháňať mačky!“
Rik sa ťahal rovno dnu. Ľuboš spozornel. Zasvietil na vráta silnou baterkou a to, čo videl, ho šokovalo. Mladá žena na balíku zotleného sena s dieťatkom. Ležala v bezvedomí, dieťa zatiaľ žilo, zakrútené v akejsi deke, a slabo nariekalo.
Služba sem, služba tam, letel ako najatý rovno do ubytovne. Dozorujúci vojak len vytreštil oči, keď Ľuboš na neho vysypal, že asi dva kilometre v pásme porodila akási Panna Mária...
Sanitka bola na mieste v rekordnom čase. Ľuboš sa nikdy nedozvedel, čo priviedlo mladú matku do pohraničného pásma, rovnako sa to nedozvedeli ani vtedajší vyšetrovatelia. Možno chcela odísť za hranice a dúfala, že na Štedrý deň nebudú hliadky natoľko bdelé. Možno sa len zatúlala. Hoci na ňu v nemocnici naliehali, ako sa dalo, nepovedala nič viac o sebe ako len základné údaje. Symbolickým sa možno stalo meno novorodenca – Adam. Hoci po jeho zrode k nej neprišli traja králi, Ľuboš nikdy na svoj a Rikov nález nezabudol. - en-
