Jarmila mala od rána náladu pod psa. Silvester na krku, maratón vianočných sviatkov v tele, a šéfka ju zavolá do práce napriek riadne vypísanej dovolenke. Vraj, dodávku treba riadne vypraviť, si najskúsenejšia, predsa to nezverím nejakému uchu.
Zato prémie zveríš, pomyslela si v duchu napajedená Jarmila. Tie dostane každý, len ja opäť utriem nos, pretože si ako osamelá mama malého decka nemôžem dovoliť dať výpoveď a odísť do českého supermarketu za rovnaký plat, ale s polovičnou drinou a zodpovednosťou.
Prebehla niekoľkými ulicami malého záhoráckeho mesta a ocitla sa v areáli špedičnej firmy. Kamión bol naložený, zostávalo len porovnať a skompletizovať papiere, overiť doklady a Silvester – Nesilvester, všetko riadne uložiť do počítača a služobných záznamov v knihách.
„Pozrite, chlapi, čo som našiel!“ vyliezol spod kamióna najmladší vodič, pre ktorého mala byť táto novoročná cesta premiérou. V rukách držal roztrasené čierne šteňa, na prvý pohľad jasnú „pouličnú zmes.“ „Ešte šťastie, že sme ho neprešli. Keby sme sa pohli...“
„Pohnúť by si mala tuná pani vedúca,“ prehodil ironicky starší vodič čakajúci na povolenie vyraziť. „Takto sa do polnoci dostaneme do r..., mladý.“
„Tu máte doklady,“ podala mu Jarmila napchatú zložku. „Ale kam dáte toho psa? Poveziete si ho v kabíne?“
„My vozíme zásadne len kočky,“ odvrkol vodič. Jeho mladší kolega hľadel do zeme.
„Vzal by som si ho,“ poznamenal. „Ale bývam v ubytovni a nemám ho kam dať. Vy by ste nemohli...?“
No akurát!, takmer si uľavila Jarmila. Päťročné decko, práca, k tomu ešte pes. Musím zistiť, či majú v blázinci voľnú posteľ. Aby ma tam mohli okamžite prijať.
Kamión vyšiel z dvora, zvyšok osadenstva sa rozpŕchol. Jarmila a pes ostali. Ona v kancelárii, on na dvore. Keď po dvoch hodinách skončila a zamkla za sebou, sedel tam a hľadel na ňu. Nie prosebne, skôr zvedavo. Podišla k bráne a psík za ňou.
„Čo s tebou?“ vzdychla nahlas. „Ak máš rád silvestrovskú kapustnicu a novoročné pečené, niečo sa pre teba nájde.“
Malý Tomáško sa prírastku do rodiny potešil, čoby nie. Vzal ho na ruky a skonštatoval: „Mami, dobre, že si ho vzala so sebou. Však aj on je len človek...“
- en-
