Nikdy nekončiaci sa Zuš-kársky maratón

Ešte sme ani nestačili pozametať po Beatfóre, a je tu naozaj vianočný maratón. Prvý Vianočný koncert bol tento rok v Gbeloch 10. decembra. Až na pár rodičov, ktorí hneď po vystúpení svojich detí manifestačne povstali a s hrmotom opustili sálu so slovami: „Ná co, náš už odehráu, co by sme tu robili!“, fungovalo všetko ako na špagátiku, okrem skoroinfarktu riaditeľky Andrey Budajovej-Hrnčírikovej na tú necitlivosť časti publika.
Decentný konferans, vkusne vybrané hudobné a tanečné čísla. Už sme si zvykli v našich krajoch, že k Vianociam patrí biely sneh, chumelice a plné klziská premrznutých detí s červenými nosíkmi. Tento rok nám táto atmosféra trocha chýbala, a tak sme si na digitálne plátno ako kulisu aspoň premietali úžasné výtvarné práce detí so zimnou a vianočnou tematikou. Nejedna z nich, by sa uživila ako naozajstný Vianočný pozdrav.
Bolo naozaj dojímavé, ako sa dvanásti malí hudobníci – nespeváci zo Smolinského snažili zaspievať pre nich špeciálne zloženú Vianočnú pieseň „My maličké deti zo Smolinského, chceme ťa pozdraviť zo srdca svojho... Ježiško, Ježiško, Ježiško milý, chceme ťa milovať v každučkej chvíli...“ Malý Jožko Daniš v zadnej rade naťahoval kŕčik, len aby mohol prispieť svojim hláskom k milej atmosfére koncertu. Smolinské deti čaká s touto pesničkou ešte jeden koncert v ich kostole na niektorej Vianočnej pobožnosti, všetko po dohovore s pánom farárom, ktorému sa táto skladba veľmi páči.
Takže, keď už sme sa toľko natrápili s výzdobou a aparatúrou, na druhý deň v pondelok sme všetko zopakovali ako výchovný koncert pre deti zo Základnej školy. Tu bola atmosféra ešte lepšia. Deti sú naozaj vynikajúce a citlivé publikum. V stredu bol výchovný koncert v Petrovej Vsi a v piatok Vianočný pre verejnosť a v nedeľu verejný koncert v Kútoch a zajtra, v utorok, výchovný koncert pre žiakov ZŠ. Keď si predstavíte, že sa o to stará pár ľudí, je to obdivuhodné!
Treba si naozaj uvedomiť, že učiteľské povolanie sa mení aj na manažérske. Tí, ktorým sa cnie za starými časmi, keď si odučili, zavreli klavír a išli domov, keď nikoho nezaujímalo, čo sa stane so žiakom po dokončení hudobnej školy, keď bol jediný koncert, a to záverečný... tak to je dúfajme dávno preč! Treba deti uviesť do umeleckého života! Načo dreli, načo učiteľom tiekli nervy? Aby klavír spal pod nánosom prachu? Viem, je to náročné povolanie, ktoré nepozná sobotu, nedeľu a o večeroch ani nehovorím. No treba zvážiť, pre koho to robíme? Či len kvôli zamestnaniu a výplate, alebo naozaj s určitým poslaním!
Vláda SR síce vyčlenila finančné prostriedky pre ZUŠ, ale je len na rozhodnutí miestneho zastupiteľstva, koľko prostriedkov z toho bude pre umelecké školy naozaj použité. Dúfajme, že v zastupiteľstvách sedia osvietení ľudia, ktorým záleží na hudobnom vzdelaní nášho národa. Viem, že si náš národ zachoval svoju identitu i napriek tisícročným snahám o jeho likvidáciu. Viem, že sme si spievali i na dereši či na nútených prácach. Viem, že si budeme spievať i naďalej v rodnej reči, ktorá je krásna a zaslúži si mať svojich hudobne vzdelaných interpretov a poslucháčov!
Viem, že máme zdravý rozum, ktorý nakoniec predsa len zvíťazí!
- pnl-