Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Najväčším darčekom je, keď sa zíde celá rodina

Futbal v Senici oslávil v tomto roku okrúhle osemdesiate piate výročie svojho vzniku a snáď najväčšou jeho žijúcou postavou by mohol byť Ján Baďura, alebo Strýc Ján, ako ho v Senici volá snáď každý. V tejto súvislosti ma napadol príbeh, ktorý sa pred mn



Aké boli vaše futbalové začiatky?

V časoch mojej mladosti ani nebol iný šport, ktorý by sme si mohli začať. Vždy ma bavilo skôr gólom zabraňovať, ako ich dávať, takže môj osud bol medzi žrďami. Už ako 14-ročného ma „zverbovali“ futbalisti AC Sotina, kde som hrával so staršími hráčmi ako Špánkovci či Hološkovci a hoci som ani nedočiahol po hornú tyč, vcelku sa nám darilo. V Sotine ma objavil v tom čase mecenáš senického futbalu Štefan Štrba a zlanáril ma do družstva dorastu, ktoré trénoval Rudolf Pšúrny a ktoré v tom čase bojovalo dokonca o majstra Slovenska. Bolo to však ťažké vojnové obdobie, a tak, kvôli blížiacemu sa frontu, sme na rozhodujúci zápas do Prešova ani necestovali. To bolo aj príčinou rozpadu futbalu v Senici, keď z ihriska si Rusi spravili parkovisko pre svoje mobilné cisterny.
Hoci sa na starom trhovisku pripravilo provizórne ihrisko, mnoho hráčov odišlo do iných klubov. Až po vojne sa vrátil futbalový život do normálnych koľají, keď sa dalo pôvodné ihrisko do poriadku.

Skryť Vypnúť reklamu

Aké boli vaše futbalové zastávky?

V doraste sa mi darilo, a tak som postupne dostával šancu aj v prvom mužstve. Nevynechal som však žiadnu možnosť postaviť sa medzi tri žrde, preto som prijal pozvánku senických študentov na turnaj Športových hier podjavorinských študentov, kde ma objavili funkcionári Myjavy, ktorí zháňali brankára do mužstva, čo sa zachraňovalo v divízii. Keď sa kluby dohodli, tak som sa na dva roky stal hráčom Spartaka Myjava.
Do Senice som sa vrátil až po skončení vojenskej služby a tu som bojoval celý futbalový život. S aktívnou činnosťou som skončil ako 35-ročný.

Čo nasledovalo po skončení aktívnej činnosti?

Najskôr som začal ako futbalový rozhodca a celkom sa mi darilo. K trénerstvu ma priviedla vlastne iba náhoda. Už na novom (terajšom) štadióne hrala Senica s Gbelami a vtedajší tréner Kováčik sa akosi nevedel dohodnúť s mužstvom a jednoducho cez polčas odstúpil. Chlapci, s ktorými som predtým väčšinou ešte hrával, ma zavolali, aby som ten zápas doviedol ako tréner do konca. Keďže sme vyhrali a o týždeň čakal mužstvo neľahký zápas vo Veľkých Levároch, požiadal ma riaditeľ podniku Miloslav Chomo, aby som išiel s mužstvom. Aj tam sme vyhrali a to zrejme dopomohlo k tomu, aby som sa stal trénerom Senice. S rozhodcovskou kariérou som skončil a takmer štyridsať rokov som pri futbale pôsobil ako tréner.

Skryť Vypnúť reklamu

Bolo to stále v Senici, alebo aj niekde inde?

S výnimkou dvoch rokov vo VTJ Senica boli všetky v Slovenskom hodvábe. Prvý rok hrávali vojaci v Čáčove a po roku prešli do Borského Mikuláša. To boli dva roky, v ktorých som netrénoval v Senici. Na zápasy do Čáčova chodilo veľa divákov nielen z Čáčova, ale aj zo širokého okolia a podobne to bolo aj v Borskom Mikuláši. O kvalitách futbalových vojakov svedčí skutočnosť, že v ich drese hrávali aj Peter Petráš, terajší reprezentant Slovenska, ktorý cez Senicu, Dubnicu, Inter a Artmediu zakotvil teraz v Ruskej lige. Takisto tu hrával Pavol Masaryk, terajší hráč Slovana, kam prestúpil z Trnavy.

Boli ste trénersky samouk, no futbalový zväz vyžadoval aj trénerske vzdelanie. Aké ste dosiahli?

Najskôr som čerpal z praxe, no ak som chcel pri trénovaní ostať, musel som si urobiť aj trénerske vzdelanie. Po základnom vzdelaní som si postupne urobil aj III. trénersku triedu a potom aj druhú.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako sa vám darilo pri kormidle A - mužstva Senice?

V Senici boli výborní hráči, vypomáhali nám aj vojaci základnej služby, a tak sa nám podarilo v sezóne 1965/66 postúpiť najskôr do majstrovstiev oblasti a v sezóne 1973/74 aj do divízie.

Meno Jána Baďuru je v Senici skôr späté s mládežníckymi mužstvami!

Táto práca ma veľmi bavila, pretože hlavne u mládeže je za trénerom vidieť práca. U dospelých bývajú zvyčajne kádre mužstiev stabilné s minimálnymi zmenami, no u mládeže sa rok čo rok obmieňajú a treba si družstvo vybudovať k obrazu svojmu. Tu je za vami vidieť práca. Mojím koníčkom bolo sledovať mladých hráčov po okolitých obciach a tých najlepších priviesť do Senice. Z okolia som si vytipoval viacerých, z ktorých sme poskladali dorast. Ten hral v 1. lige a nie podradnú úlohu. Hrali sme vyrovnané partie s mužstvami takých klubov ako Slovan, Inter, Nitra či Trnava.
V tom čase boli v mládežníckych reprezentáciách Československa Krupčík, Pavlík, Rýzek, Vrťo, Včelka i ďalší. Dorastenecké zápasy sa hrávali ako predzápasy A - mužstvám. My sme napr. hrali predzápas slávnej Sparte Praha v Bratislave na Slovane i v Trenčíne. Je jasné, že sme sa domov neponáhľali, ale ostali sme na ligovom futbale. Chlapci z toho mali nielen pekný zážitok, ale od svojich vzorov získali inšpiráciu do svojej ďalšej futbalovej kariéry.
Na druhej strane boli naši hráči na očiach ligovým trénerom a tak sa postupne na prvoligové ihriská zo Senice vybralo toľko hráčov, že by vytvorili aj dve futbalové jedenástky.

Mali ste aj svojich obľúbených hráčov?

Nerobil som rozdiel medzi svojimi hráčmi, no predsa len bolo vidieť rozdiel v kvalite, ktorá sa prejavila hlavne chcením. Taký Rudo Pavlík bol snáď nezničiteľný, ten mal pľúca za dvoch a trénovať mohol aj 25 hodín denne. Nečudo, že si ho vybralo Brno a neskôr Dunajská Streda. Veľkým talentom boli Peťo Rýzek, ktorý hral neskôr v Slovane, Jaro Hutta v Trnave, Milan Krupčík v Interi a mnohí ďalší. Dušanovi Vrťovi som dal šancu v doraste ako 14 - ročnému a Stano Jarábek mu dal dôveru v A - čku v 16 - tich rokoch. Keď Jarábek odchádzal do Ostravy, vzal si ho so sebou a hneď začal hrať ligu. Bol to talent, ktorý vynikal nad ostatnými a veľká škoda, že obyčajný jednoduchý medicínsky zákrok mu zbabral jeho sľubnú kariéru, ktorá mohla byť hviezdna.

Určite ste s chlapcami zažili aj niekoľko úsmevných príhod. Spomeňte aspoň jednu.

Boli to beťári ako každý iný a tie úsmevné príhody boli na dennom poriadku. Napríklad na zápasy s nami chodil aj otec hráča, ktorý nemal isté miesto v základnej zostave. Na ceste na zápas do Leopoldova mi naznačil: „Pozri na tých dvoch, určite boli na zábave a vypili si. Kto vie, či budú stačiť v zápase,“ loboval za svojho syna. Tí dvaja boli rómski chlapci Jano Barkóci z Kuklova a Dežo Daniel zo Stráží a pohľad na nich skutočne nebol povzbudivý. Z kútikov úst im kvapkali sliny, a tak som si ich pred zápasom zavolal. „Ak tu dnes nevyhráme, tak vás späť neberieme a pôjdete pešo, lebo odtiaľto autobusy ani vlaky nechodia,“ naoko som sa im vyhrážal. Vyhrali sme 5:1, Jano dal tri, Dežo dva góly a tak som svojmu priateľovi mohol kľudne povedať: „Už vieš, prečo im tiekli sliny? To si oni chutili na tie góly.“

Nakoniec ste sa však k A - mužstvu vrátili!

Práve, keď prišiel do Senice Stano „Šabľa“ Jarábek, vzal si ma k sebe ako asistenta. V Senici sa zišlo vynikajúce mužstvo, ktoré ako prvé vybojovalo medailu pre Senicu, keď skončilo tretie za Banskou Bystricou a D. Stredou, no pred ZŤS Košice, Petržalkou (dnešnou Artmediou), Dubnicou, Trenčínom. Boli to skvelé časy, mojimi náprotivkami na trénerskych lavičkách boli napr. aj Jozef Vengloš, Valér Švec, Štefan Jačianský, Jozef Adamec a ďalší. Bohužiaľ, už je to len spomienka.

Dajú sa porovnať podmienky pre futbal v Senici vtedy a dnes?

To sa snáď ani nedá. Časy sa menia a zmenili sa aj podmienky pre futbal v Senici. Odchodom hlavného sponzora, ktorým bol Slovenský hodváb a nezáujmom ďalších sponzorov sa futbal dostal tam, kde je. Talenty v Senici sú, no odchádzajú za lepšími podmienkami. V Senici nie sú žiadne školy, ktoré by pritiahli mladých hráčov do nášho mesta a boli ochotní hrať tu futbal. Keď som sa bol pozrieť na zápasy starších a mladších dorastencov Senica - Brezová, narátal som v dresoch obidvoch družstiev súpera trinástich hráčov, ktorí začínali s futbalom v Senici.
Náprava nebude ľahká, no rozhodne je možná. Chcelo by to podnikavého človeka, radšej viacerých, ktorí majú k senickému futbalu vzťah, bavilo by ich to a boli ochotní ho podvihnúť.

Nedávno skončil pri A - mužstve ako tréner Marián Vašíček, ktorý je vaším zaťom. Aj ste mu radili?

Samozrejme, že som sa mu snažil poradiť. No nikdy som sa mu do trénerstva nemiešal. Kedysi sme pôsobili spoločne pri dorastencoch a on bral skúsenosti odo mňa.
Chcel by som však uviesť na pravú mieru, že on nebol odvolaný, ako bolo prezentované v niektorých médiách, ale sám požiadal o uvoľnenie z funkcie, nakoľko z pracovných dôvodov sa nemohol zúčastňovať tréningového procesu. Pri súčasnom stave futbalu v Senici nemal vytvorené podmienky na trénovanie.

Nie je problémom stretnúť vás v uliciach na bicykli. Je to po futbale váš ďalší obľúbený šport?

Skôr nevyhnutnosť. Chôdza na dlhšie vzdialenosti pre problémy s kolenami mi nerobí dobre, a tak radšej siahnem po „kole“. Je to praktickejšie a dá sa povedať, že aj pohodlnejšie. Je to môj neodmysliteľný spoločník, bez ktorého neurobím ani krok.

Prichádza čas sviatočný, vianočný? Aké bývali Vianoce za vašich mladých čias a aké sú dnes?

Aj vtedy, aj dnes sú to krásne sviatky, na ktoré sa musí každý tešiť. Aj my sme sa za mladých čias na ne tešili, hoci boli skromné. Dnešné deti už majú takmer všetko, na čo si ukážu a čo im rodičia na očiach vidia. Dnes už našim najväčším darčekom je, keď sa zíde celá rodina, prídu deti, vnúčatá a už aj pravnúčatá. To je pre nás ten najkrajší darček, ktorý neprevýši žiaden hmotný pod stromčekom.

Strýc Ján Baďura oslávi v budúcom roku okrúhlu osemdesiatku. Veríme, že sa na ihrisku pri futbalovom zápase ešte veľakrát stretneme, lebo futbal, to je jeho život.
Jozef Komorný
Foto: archív autora

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 247
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 006
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 669
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 268
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 745
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 124
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 765
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 397
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 318
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 5 905
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Záhorie - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Záhorie

Rezervačný systém platí pre tri mobilné odberné miesta.

10 h

Pracoviská a domácnosti sú podľa regionálneho hygienika najčastejším miestom nákazy.

13 h

Pohrebníci sa snažia zosúladiť pochovávanie s nariadeniami hlavného hygienika.

14 h
Ilustračné foto.

Tempo očkovania je v členských krajinách rôzne, najrýchlejšie napríklad očkujú Dáni.

16 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

13 h

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

5 h

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

18 h

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Už ste čítali?