O výzdobu stromčeka
je u Slezákovcov bitka
„Ako som sa blížil k osemnástke, mojím najväčším pubertálnym vzdorom bolo odmietanie zdobenia vianočného stromčeka. Darčeky už neboli také podstatné, oveľa viac som sa tešil na večeru. Taktiež som si predtým nevedel predstaviť, že by som na Štedrý večer odišiel z domu. S rokmi však pribúdali aj kamaráti, s ktorými sa vždy, po večeri s rodinou, stretávame. Vianoce rozširujem aj o nich.
Po siedmich rokoch vzdoru ma opäť baví zdobiť stromček. S otcom sa o túto prácu doslova bijeme. V čom sme však zajedno, je výzdoba. Preferujeme klasické ozdoby na ľudovú nôtu a čím sú staršie, tým sa mi viac páčia. Najviac také, čo sme mali na stromčeku ešte pred štvrťstoročím. Pripomínajú mi totiž detstvo. Mama raz kúpila pekný moderný špic, ktorý mal nahradiť „opotrebovaného“ anjelička s trúbkou. Veľmi ma to nahnevalo, až som chcel stráviť Vianoce mimo domu. Našťastie môj názor zhodne podporili aj brat s otcom, takže na stromčeku má anjelik stále svoje miesto.“
Darčeky musia byť aj vtipné,
nenávidím však ich balenie
Keďže sa Janko v súčasnosti opäť vracia do detstva, veľmi ho baví vianočné nakupovanie. „Vyberať darčeky, to je moje. Mali by byť praktické a estetické, ale aj vtipné. Najradšej však vymýšľam prekvapenia. Stáva sa mi, že keď sa nakopia povinnosti, nakupujem až priamo na Štedrý večer. A ak nič nezoženiem v obchode, som schopný darček aj vyrobiť.
Jediné, čo na darčekoch nenávidím, je ich balenie. Našťastie existujú darčekové tašky. Minulý rok som však musel baliť obrovitánsku vec, a také veľké vrece som nenašiel. Vytiahol ma z toho brat, ktorého balenie darčekov na rozdiel mňa veľmi baví.“
Á vy nevíte!
Janko je šťastný, ak jeho darčeky robia radosť iným a nie je to vraj len fráza. Aký darček ho najviac potešil, poprípade sklamal?
„Mňa poteší všetko. S bratom sme boli vychovávaní k vďačnosti a zo všetkého sme mali radosť. Scény ako hádzanie sa o zem, kopanie do nechcených vecí, ktoré som nedávno zažil na návšteve v jednej rodine, je pre mňa úplne cudzie.
Z detstva si pamätám, že sme raz dostali s bratom boby. Keďže v tie Vianoce nenapadlo snehu, pretekali sme na koberci v izbe. Najkrajším vianočným prekvapením ale bola stavebnica Lego. Ďalším najkrajším darčekom bola kniha Svet živočíchov. Úplne paf som z nej dodnes. Naposledy ma najviac pod stromčekom potešil snowboard.
S mojimi najlepšími kamarátmi Lotinkou a Maťkom, ktorí sa budú brať a ja som ich zhodou okolností zoznámil, máme už niekoľko rokov na Vianoce takú hru. Ak už niekto z nás má pre toho druhého darček, naťahuje ho posmešným: „Á ty nevíš!“. To som od novembra počul najmenej päťstokrát a do Vianoc ešte aj budem. Okolie nechápe, o čo ide, ale mi sa na tom dobre bavíme.
Vianociam dominujú rozprávky
Janko si potrpí na vianočnú atmosféru. Prvú vraj nasáva vtedy, ak zbadá vhodnú vec na darček. Vianočné trhy však sú tým pravým štartérom dobrej nálady. „Bol som na trhoch v Prahe, Brne, dokonca som na nich aj vystupoval. Najkrajšie trhy sú však v bratislavskom Starom meste.“
Tento rok sa však k účinkovaniu v divadle počas Vianoc Janko postavil radikálne. „Za posledné dva roky som si Vianoce vôbec neužil. Predtým som ťahal turné s brnenským divadlom, minulý som pracoval až do 23. decembra a na Silvestra som ešte hral Jánošíka. Tento rok som v divadlách nahlásil, že od 18. decembra neexistujem. Vypínam telefóny. Cez Vianoce budem odpočívať a na Silvestra odchádzam na zimný tábor so štyridsiatimi deťmi ako vedúci. Pobyt v horách s deťmi je pre mňa ten najlepší spôsob relaxovania.“
Na Štedrý deň je pre Janka najdôležitejšie, aby boli všetci doma.
„Som ranostaj a tak je tomu aj na Štedrý deň. Vstávam hlavne pre rozprávky v televízore. Ak idú rozprávky na troch staniciach súčasne, rozmýšľam, že si dám do obývačky ešte dva ďalšie televízory.
Okrem raňajok na Štedrý deň nič nejem. Poctivo čakám na večeru, ktorá sa u nás podáva vtedy, keď na oblohe zasvieti prvá hviezda. Otec to už má v oku, takže nehladujeme, ak je zamračené.
Na štedrovečernom stole dominuje sviečka. Od stola sa na Vianoce nesmie vstať, preto je všetko jedlo a pitie po ruke. U nás sa podávajú dva druhy kapustnice, ryba s dvomi druhmi šalátov a iné bežné sviatočné jedlá. Prípitok... a začínajú sa pre mňa hody. Pri stole končím ako posledný. Kto ma pozná, vie, že som neustále hladný. Hovoria mi aj kyselina. Kým sa nenajem, s rozbaľovaním darčekov sa nezačne.“ (Smiech)
Janko Slezák – sponzor polície
Janko si predsavzatiami Nový rok nekazí. „Som zásadový. Nepotrebujem si niečo sľúbiť. Keď niečo chcem, spravím to aj bez čakania na nejaký termín či prelom rokov.“ Spevácka kolegyňa Mirka Partlová však na Janka prezradila, že si predsa len predsavzatie dáva. A nesúvisí to s pokutami, ktoré koncom novembra dostal od policajtov. Takže Janko, čo tie pokuty?
„Pred Vianocami sme mali turné v rámci benefičnej akcie Náruč záchrany, ktorou sme zbierali prostriedky na budovanie azylových domov pre matky s deťmi. Bola to taká hudobno-tanečná poéma, s ktorou sme týždeň jazdili po Slovensku. Prvú pokutu som dostal po príchode do Prešova, keď som si nevšimol zákaz vjazdu na pešiu zónu. Chybu som si uznal a policajti ma k hotelu odprevadili so zapnutými majákmi. Kolegovia boli vo vytržení, no mňa táto šou stála päťsto korún. Moja prvá pokuta v živote.
Podobný sponzorský dar som venoval aj policajtom v Martine, kam sme dorazili o dva dni v noci a za hustej hmly som si nevšimol zákaz státia pred hotelom. Tak som za papuču zaplatil ďalšiu päťstovku.“
A čo to predsavzatie?
„Predsavzatie nájsť si vážnu známosť mám už roky, hoci určite nebolo vyslovené na Silvestra. To sa totiž nesmie plánovať. Buď to príde, alebo nie. Verím, že niekde je a že ju nájdem.“
Gabo Kopúnek
