Pavol Stanislav Pius je pre Seničanov už dobre známym pojmom. Nechýba takmer na žiadnej kultúrnej akcii, kde osobne prispieva svojou poéziou, vždy tak „trefnou“ a aktuálnou, že poslucháčov nechtiac zamrazí. Pre neho, ako pre všetkých umelcov, je práve vianočný čas dobou, kedy možno mimovoľne vníma plynutie udalostí trochu inak ako v iných ročných obdobiach. Ako? Vracia sa v duchu do detstva, do obdobia, kedy videl rozsvietený stromček a darčeky pod ním očami plnými očakávania a nádeje.
„Spomínam si, ako nás vychovávali starí rodičia Pavol a Eva spolu s matkou Matildou. Prežíval som prekrásne detstvo s bratom Miroslavom, ktorý bol odo mňa o rok starší. Nikdy sme nepoznali, čo je nuda, napriek tomu, že televízory a ďalšie technické vymoženosti vtedy neboli žiadnou samozrejmosťou,“ hovorí básnik, ktorý síce pochádza z Nemčinian pri Zlatých Moravciach, ale dušou a srdcom sa už dávno stal Seničanom.
„Vianoce boli pre nás obrovským očakávaním, ale v jednoduchosti a skromnosti. Nepoznačili nás ako symbol hmotných statkov, ale ako symbol ticha a vnútornej modlitby. Starí ľudia, ktorí nás vychovávali, neoplývali financiami, ale dali nám to najkrajšie, čo nám mohli dať a doteraz sú pre mňa tým najväčším vzorom. Matka nám počas sviatkov hrávala na husliach, v tých bolo všetko. Mám z detstva nezabudnuteľný zážitok, keď strýc Ján, náš sused, ktorý mal prekrásny pár koní, zapriahol ich do saní a previezol nás. Toto sa nedá porovnať s ničím dnes dostupným,“ vyznal sa Pavol Stanislav Pius.
V súčasnosti básnik žije v Senici a so svojou manželkou Máriou prežíva Vianoce ako väčšina rodín - v pokoji a porozumení. Detské zážitky a sny predsa len ostali.
- en-
