Predvianočné nákupné zhony

Počas jesenných prázdnin ma nepríjemne prekvapilo sneženie. Nikdy som nemal rád zimu a teraz ma navyše zaskočila vo veľmi nevhodnej chvíli. Bez zimných topánok, čiapky či šálu. Ako som mohol tušiť, že zima sa už na nás chystá, keď na internáte televízor nemáme? Navyše bol len začiatok novembra. A to je ešte stále jeseň. V jeseni predsa snežiť nemá. Je síce pravda, že naše hypermarkety už dávnejšie vyrukovali s umelými stromčekmi, darčekovými kazetami, či rôznymi vianočnými akciami na vybrané druhy tovaru. Nedávno som v maminom časopise pre ženy čítal zaujímavý článok, ako sa vyhnúť predvianočnému zhonu. Všetko si treba pripraviť skôr. V londýnskom Harrod´s vytasili zbrane najťažšieho kalibru v podobe vianočných darčekov už v auguste. Samozrejme tým len chceli vyhovieť žiadostiam turistov, ktorí prišli do Londýna pre svojich drahých nakúpiť darčeky už v predstihu. Ich filozofia sa mi veľmi páči. Tiež nemám rád behanie po obchodoch, keď už všetci normálni ľudia sedia doma pred televízorom, vyjedajú teplé koláčiky priamo z plechov a čakajú na 24. decembra, čo dostanú tento rok. Vždy sa mi to ale akosi vymkne spod kontroly a skončím v skupine tých ľudí, ktorej sa celý život snažím vyhnúť. Nemám rád tú masovú hystériu v podobe behania po nákupoch a kupovania tých najväčších hlúpostí, ktoré ešte vo vyrabovanom obchode zostali. Neznášam ani dlhoročné zvyky svojej rodiny v podobe keď nezoženiem na Vianoce, dostaneš na Nový rok. Než aj ja teda začnem s priebežnými nákupmi, musím sa najprv pripraviť na zimu. Nezostáva mi nič iné, než sa zmieriť s prichádzajúcimi ťažkými časmi pre nás teplomilných a začať s bojom proti všadeprítomnej treskúcej zime a melancholickými stavmi, ktoré vo mne každoročne vyvolávajú kaluže bahna po celom meste, meškajúce autobusy či odmŕzajúce končeky prstov. Hneď v pondelok po prázdninách som si preto bežal kúpiť hrubé teplé plyšové papuče, ktoré sa mi tento rok v nevyhriatom internáte obzvlášť zídu. Natešený z papučiek bežím kúpiť zimné topánky, teplý šál a čiapku. Snažím sa nemyslieť na to , ako som si pred dvomi týždňami dosť nepremyslene kúpil letnú bundu. Ovešaný taškami sa cítim ako nejaká nákupmi posadnutá feministka zo Sexu v meste. Ešte letím kúpiť päť rôznych druhov čaju, medík a vyrabovať lekáreň skôr než ochoriem. Ochoriem totiž každý rok. Teraz budem pripravený. Vystrojený topánkami, handrami a rôznymi chemikáliami si to nasmerujem na Cabajskú. Pomaly začínam rozmýšľať o Vianociach. Už sa teším, ako budem zdobiť stromček, ako bude mama so sestrou piecť koláčiky, ako sa všetci budeme drhnúť kaprími kosťami, ktorého nám príde zabiť suseda, keďže po piatich hodinách strávených v našej vani sa z neho stal plnohodnotný člen našej rodiny. Najviac sa ale teším na to, ako si budem rozbaľovať darčeky, keďže tento rok som bol oveľa lepší než ten predošlý. Aj na to, ako sa budem s priateľmi prechádzať po vysvietenej zasneženej dedine a ako si dám večer pred spaním varené víno. Dokonca sa teším aj na dlhú cestu k babičke na kopanice, kde dva kilometre od domu zapadneme v závejoch, kde dostanem ďalšie darčeky, kde bude meter a pol snehu, a kde na mňa už čaká nevyhriata kadibúdka, na ktorú nikto nechce chodiť zo strachu z primrznutia. A dokonca mi je jedno i to, že sa budem musieť učiť ekonomiku a podobné hlúposti, ktoré som doteraz zanedbával. Teraz mi už nič nemôže pokaziť náladu. Po polhodinke krásnych myšlienok prichádzam na internát, kde si začnem vybaľovať tašky. Keď si tak prezerám doklady o zaplatení, prepadne ma starý známy nepríjemný pocit a obavy z nedostatku financií v prasiatku. Veď ešte nemám nakúpené darčeky. Znovu som do toho spadol. Moja rodina má tradíciu venovať darčeky vtedy, keď je to už, mierne povedané, neaktuálne. Moja tradícia je zháňať na ne peniaze. Pochytí ma stres. Rozmýšľam, kde zoženiem peniaze. Mám na to niečo vyše mesiaca. Po dlhých úvahách, ako sa z tejto nepríjemnej situácie dostať ma napadne skvelá myšlienka. Veď sa nič nestane, keď nezoženiem darčeky presne na Vianoce, dostanú ich na Nový rok. Aspoň budú vedieť, aké to je. A kto vlastne povedal, že by sme sa mali obdarovávať len v ten jeden konkrétny deň, keď tak činia všetci? Buďme originálni! Radosť si predsa máme robiť po celý rok! Tak si poďme všetci niečo pekné kúpiť. Len tak. Pre seba. Pokým na to máme. A tešme sa na Vianoce. Veď obchody sa na ne tešia a žijú nimi už dávno.
JurajKordík