Na okraji Malaciek vyrástol v priebehu niekoľkých mesiacov ranč. Začínal skromne, s dvomi vagónmi, do dnešných dní sa už rozrástol o ďalších desať, ktoré sú určené najmä pre ustajnenie koní. Myšlienku pre vznik ranča v sebe dlho nosila malacká podnikateľka Slávka Pogiolini – Konečná a dávny sen sa jej v súčasnosti darí realizovať. Pozemky na okraji mesta patrili a v niekoľkých prípadoch ešte stále patria súkromným osobám, no pani Slávka potvrdila, že sa zatiaľ nikto z vlastníkov pôdy proti jej zámerom neohradil. Veď napokon zámery sú v tomto prípade vskutku verejnoprospešné.
Cieľom je vytvorenie relaxačno - oddychového areálu, kam by si mohli prísť dospelí i deti oddýchnuť a zajazdiť na koni. Najmä deti z činžiakov by tu prišli do kontaktu s mnohými domácimi zvieratami, čo im je určite vzácne. Vznikne vraj aj detský jazdecký oddiel, mali by sa tu poriadať letné tábory so zabezpečeným ubytovaním i stravovaním. Celý oddychový komplex je tiež pripravený pre telesne postihnutých ľudí. A vôbec prvá spoločenská akcia tu bola v letných mesiacoch venovaná práve im.
Nie je žiadnym tajomstvom, že realizácia tohto pomerne veľkého projektu dosiaľ nemá, ako sa zvykne vravieť, na ružiach ustlaté. Znenazdajky sa každú chvíľu vynárajú nové a nové problémy, no sú z času na čas striedané aj prvými úspechmi a pomocou od spriaznených ľudí. Pani Slávka komentuje neľahkú situáciu týmito slovami: „Mrzí ma, že tu, v Malackách, sú stále nejaké problémy. Každý, kto má nejaký väčší obnos peňazí, si postaví veľký palác, každý si spraví trojmetrové kameninové ploty a nič iné ho nezaujíma. Ja som svoje investície vložila do tohto projektu, čo je vlastne investícia nenávratná, alebo sa vráti až veľmi neskoro, keď už budem mať pomaly hlavu pokrytú šedinami. Robím to verejne, pre všetkých ľudí tu naokolo a dosť ma mrzí, že je k tomu stále negatívny postoj. Malačania nemajú mnoho príležitostí pre trávenie voľných chvíľ na prírodných miestach, kde by sa mohli aj ich deti v bezpečí vyšantiť. Tento priestor je na to ideálny. Už dnes sem rodičia privádzajú deti, ktoré chcú vidieť koníky.“
Ranč u Indiánky sa postupne dostáva do povedomia širokej verejnosti. V poslednej dobe sa napríklad zviditeľnil aj výhrou v Hubertovej jazde, ktorá prebehla počas októbra v Kostolišti. Šlo o súťaž populárnu najmä v Anglicku, pri ktorej jazdci chytajú líšku (v skutočnosti len jej chvost). V Kostolišti vtedy usporiadali aj súťaž v parkúrovom skákaní, a i v nej získali kone z ranču prvé i tretie miesto. - mb-
