Michal bol vo svojej rodnej obci na Záhorí považovaný za vychýreného tanečníka. A samozrejme aj zvodcu. Napriek tomu, že bol už „ženáčom“, dievčatá ho obletovali ako včielky. Víno, ženy a spev... ibaže to posledné akosi nemusel.
Mal rád všetky ženy, okrem svojej vlastnej. Ani v alkohole nebol prieberčivý. Popíjal si prakticky všade a takmer všetko. Doma aj v práci. Aj na tých nešťastných tancovačkách, návštevu ktorých si doprial v hojnom počte. Nevynechal totiž ani jednu široko ďaleko.
Že mal doma šikovnú a starostlivú ženu, to pre neho nič neznamenalo. Zobral si ju z donútenia, pretože bola už tehotná a rodičia mu nedovolili, aby im robil hanbu. Dal si teda zavesiť „chomút na krk“. Ibaže on to nebral nikdy tak vážne ako by mal. Jednoducho si užíval ďalej ako doteraz. Veď ktorý chlap dokáže odolať ženským vnadóm, keď sa okolo neho krútia? Vždy vravieval, že za to nemôže, samy za ním chodia. Že však príležitosť im k tomu poskytoval nadmieru veľkú, až okázalú, to nebola v jeho očiach nikdy pravda.
Čo s ním? Mal, čo chcel. Život, po akom túžil. Manželka nikdy ani len necekla, že by bola nespokojná. Starala sa o toho oplana s toľkou láskou a on sa z nej všade iba vysmieval. Veď sa mohol stále a takmer donekonečna správať tak ako by bol slobodný. To bolo jeho víťazstvo.
Ženy a dievčatá, ktoré ho však neustále obletovali, neboli vždy tie, ktoré by slušní ľudia považovali za dobré. On medzi nimi nerobil rozdiel. Niektoré za ním šaleli samé, iné obskakoval zase on. Aj riadne zavádzal. Pretože nie každá vedela, že je ženatý a má doma ženu, ktorá mu porodila časom už dve deti. Vždy mal dobrú náladu, rád sa bavil a ohlupoval všetky ženy rad za radom.
Tie však, ktoré ho brali vážne, mali smolu. Nikdy nesplnil, čo sľuboval. Teda nekonečnú lásku až po hrob. „Každej predsa ide len o to, aby sa dostala pod čepiec,“ vravieval svojim kumpánom, ktorí s ním navštevovali miesta hemžiace sa mladými peknými dievčatami. Tých bývalo po celom okolí nadostač. Žien aj tancovačiek.
Nikdy sa nevrátil domov skôr ako ráno. A nikdy neprišiel čistý. Čistý v tom slova zmysle, že by niektorú ženu nezlákal do svojich osídiel. Po svojej žene už dávno netúžil. Bola mu ľahostajná ako vzduch. Stačilo, keď sa postarala o to, aby bol vždy riadne a čisto ustrojený, nažehlený a sem tam aj najedený. Podstatné bolo pre neho to, že ho nijako neobmedzovala a neotravovala domácimi prácami. Ani mu nepripomínala žiadne povinnosti. Sám sebe často prízvukoval, že má iba jednu jedinú povinnosť voči sebe. Dopriať si veselý život, ako sa na chlapa patrí. Na konci každého týždňa ísť si zatancovať a domov sa vrátiť spokojný, hoc aj vyčerpaný od toľkého hopsania a popíjania alkoholu.
V rodine sa už jeho avantúrami takmer nik nezapodieval. Rodičia ani zákonitá manželka. Dávno vedeli, že si s ním neporadia.
Napokon však predsa len padla kosa na kameň, ako sa medzi ľuďmi zvykne hovoriť. Michal sa pri svojej pravidelnej činnosti na miestach diskotékového ošiaľu zahľadel do dievčiny, ktorá sa mu chystala odolať. Poznala už veľmi dobre, čo je on za prípad. Využije a nechá tak. Ona takéto názory nezdieľala. Tancovať síce s ním išla, no žiaľ, iba to. Von na čerstvý vzduch sa mu ju nedarilo vylákať nijakým spôsobom. Bol z toho celý nesvoj. Toto že si niektorá dovolila? Jeho prepitý mozog, aj napriek nepriazni, predsa len vymyslel plán, do ktorého predsa len spadla aj ona. Vzdorovitá a odvážna deva, ktorá mala oči pre iného ako pre Michala. On sa zatiaľ dohodol s kamarátom, aby ju pozval von na čerstvý vzduch a tam už na ňu za kríkom čakal on, neodolateľný pán tvorstva.
Bola krásna letná noc a dievčine spočiatku aj dobre padlo trocha sa vonku ochladiť. Bola síce zaskočená Michalovou prítomnosťou, no povedala si, že chvíľu si pri ňom len tak posedí a vráti sa znova dnu. Nevrátila sa v tú noc už nikam. Práve naopak. Odišla sama, zničená, pošpinená a nešťastná na miesto, kde sa chodí iba hľadať spravodlivosť.
Michal ju v tú neskorú nočnú hodinu násilím vtiahol predsa len trocha ďalej od ostatných. Tam, kde ju už nik nemohol počuť. A keď aj dlho a urputne bojovala proti jeho nástrahám, zobral si napokon, čo mu podľa neho patrilo, násilím. Samozrejme, že dosť brutálnym spôsobom. Dievča prefackal zľava aj sprava, hodil na zem a viac sa už o nič nestaral, iba o seba.
Keď bolo po všetkom, smelo sa vrátil späť do miestnosti, v ktorej už na neho netrpezlivo čakali jeho verní a očakávali od neho „pikošku“ ako sa patrí.
Pikoška sa konala a preto ju hltavo všetci naokolo počúvali. Všetci, čo len trocha vedeli, aký vie byť Michal neseriózny a vytrvalý. Medzi počúvajúcimi boli aj dievčatá, ktoré hneď vybehli za nešťastnou kamarátkou, ktorá celá uplakaná, zašpinená, sčasti aj v dotrhanom odeve ukrývala sa pred nimi za neďalekým kríkom. Vedeli zrazu všetky, čo treba urobiť. Dať násilníkovi, na ktorého si doteraz nik netrúfol, čo mu patrí. Zaviedli svoju priateľku na políciu a kolotoč vypočúvaní sa na druhý deň začal hneď zrána.
Michal, samozrejme, ešte doma dospával. Že sa dopustil trestnej činnosti, on, nadmieru žiadaný tanečník, skvelý a vyhľadávaný „osahávač“ žien a dievčat, nechcel ani počuť. Ibaže počul všetko pekne krásne tak, ako sa stalo a ako to do zápisnice vypovedala tá, ktorá si nechcela nechať od neho pošpiniť povesť. Dokonca aj jeho priatelia dosvedčili všetko, čo vedeli a o čom sa s Michalom po dokonanom znásilnení rozprávali. Sám si na seba uplietol bič. Ani netušil, že najlepšie usvedčoval z tohto násilného činu sám seba hlavne tým, že všetkým hneď po čine vytrkotal. Chvastal sa, len sa tak hory zelenali. A teraz sa jemu pred očami zelenali všetky usvedčujúce dôkazy, ktorých nebolo málo.
Nepomohol si. Dostal sa veľmi rýchlo tam, odkiaľ niet tak skoro návratu. Do studenej a neprívetivej cely zadržania. Vyšetrovanie sa ukončilo a Michal čakal na svoj proces. V deň, na ktorý by najradšej zabudol, sedeli všetci, a nebolo ich málo, v pojednávacej miestnosti. Okrem poškodenej každý jeden kamarát, ktorých mal veru neúrekom. Ani jeden pred súdom neklamal, a tak Michal konečne dostal to, čo mu už dávno patrilo. Nik totiž dodnes nevie, koľkým dievčatám sa stalo niečo podobné v spoločnosti tohto neúnavného „sexuálneho virtuóza.“ Ibaže sa hanbili ísť tam, kde by ich niekto rád vypočul. Na posedenie za mrežami postačil aj tento jeden prípad, ktorý hovoril za všetky.
Dostala tri roky nepodmienečne za oba trestné činy. Teda za znásilnenie i za ublíženie na zdraví. On, muž činu, ktorý doteraz iba zbieral trofeje ako indián skalpy. Zrazu sedel so sklonenou hlavou. Nie preto, že by sa hanbil. To slovo nepoznal. Sedel tak preto, že bol nahnevaný na tých, čo mu nepomohli, keď ich potreboval. Na tých, ktorí sa neodvážili pred senátom klamať, aby ho zachránili. To už neboli jeho priatelia, ale naopak. Nepriatelia. Dobre si on všetkých zapamätal a v duchu sa zastrájal odplatou, ku ktorej však nikdy nedospel.
Pobyt za mrežami na neho zapôsobil tak, ako sa od výkonu nepodmienečného trestu očakáva. To znamená prevychoval ho. Nikdy viac netúžil dostať sa tam, odkiaľ sa vrátil k rodine. Ku svojej oddanej a vernej žene a k odpusteniu, ktorého sa mu od všetkých dostalo.
A dievčatá v okolí boli od jeho spoločnosti raz a navždy oslobodené. Spravodlivosť má aj takúto tvár. Či sa úplne napravil, alebo nie, to už dnes nik nevie. No po tancovačkách nikdy viac nechodil a na svoju ženu, ktorá ho verne a trpezlivo čakala, pokým on sedel za mrežami, čuduj sa svete, predsa len konečne pozeral s rešpektom a odovzdanosťou, ktoré mu dovtedy boli cudzie. Spravodlivosť zvykne mať aj takýto účinok. - elza-
