Malacky – Spoločenské tance v dnešnej dobe vytláčajú moderné tance štýlu hip – hop a podobne. Zdá sa akoby čoraz menej ľudí dokázalo priemerne zatancovať valčík či tango. No stále sa nájdu aj takí, ktorým predvádzanie spoločenských tancov poskytuje potešenie.
V Malackách sme ich našli na kurze spoločenských tancov pre pokročilých. Ich učiteľka Gabriela Csizmaziová sa spolu s manželom už viacero rokov neúnavne snažia viesť záujemcov k optimálnemu tanečnému prejavu. Ich práca prináša prvé väčšie úspechy a niektoré tanečné páry sa už začali zúčastňovať aj súťaží.
Gabriela Csizmaziová nás hneď na začiatku lekcie upútala svojím rozhodným prejavom, svedčiacim o talente viesť ľudí k vytýčenému cieľu. Počas našej návštevy bolo na parkete šesť párov. Na samom začiatku sa pustila hudba a taneční nadšenci sa museli roztancovať. Pri pohľade na jednotlivé páry bolo možné pobadať, že iniciatívu pre navštevovanie kurzu vyvíjajú zrejme manželky. Bolo dojemné sledovať, ako mužská polovica rýchlejšie stráca dych, pričom ženy v tanci čoraz viac ožívajú. Postupne sa situácia skonsolidovala a muži v snahe, aby sa nestratili v tieni ženy, zapli na plný výkon.
Od panej učiteľky sme vyzvedali, ako sa spoločenským tancom v Malackách darí. „Začínali sme pred tromi rokmi a spočiatku to bolo ťažké. Bojovali sme s absolútnym nezáujmom. Keď sme sa snažili urobiť nejaký ten základný kurz pre gymnazistov ukončený venčekom, vždy padali otázky, načo im je valčík, keď vedia hip – hop. V súčasnosti je to už lepšie. Záujem tu je, aj keď nie nejaký extrémny.“
O manželoch Csizmaziových sa vie, že svojou záľubou žijú naplno. Málokto však vie, ako sa k vyučovaniu vlastne dostali. „Hneď po tanečnej nás známi zlanárili do klubu. Tam sme sa s manželom spoznali. Vytancovali sme si postupne tanečnú kategóriu B. Neskôr prišla rodina a s tým spojená trinásťročná pauza. No a potom sme si chceli chodiť z času na čas niekam zatancovať, oslovili sme preto pani Zetkovú. Nie s tým, že by sme chceli robiť učiteľov tanca. Hľadali sme možnosť, kam by sme si mohli prísť občas zatancovať. Boli sme ochotní zaplatiť sálu, aby sme aspoň raz za dva týždne mohli tancovať. Pani Zetková zistila, že máme nejaké skúsenosti a vedeli by sme viesť kurz. Tak sme vlastne spojili príjemné s užitočným.“
A čo robí začínajúcim tanečníkom najväčšie problémy? „Dospelí majú väčšinou problémy s kondíciou. Prevažuje u nich sedavý typ zamestnania a my teraz prídeme a chceme po nich nejaké rýchlejšie kroky, v horšom prípade aj nejaké skoky. Spravia päť, šesť rýchlejších krokov a už z nich leje ako z kanvi. Potom musím krotiť svoje požiadavky, aby som pre nich nemusela náhodou zavolať sanitku. Jednoducho nevládzu, pretože nie sú zvyknutí športovať a my ich vlastne nútime k pravidelnému pohybu. Jedna lekcia trvá 90 minút, po jej skončení odchádzajú domov dosť spotení a zničení. Ku koncu kurzov sa kondícia už upraví. Napríklad, nedávno sme mali venček a tam niektorí vládali odtancovať tri hodinky skoro v kuse.“
Ďalšie otázky smerovali na rozsah kurzu a tance, ktoré počas neho ľudia zvládnu. „Kurz v sebe zahŕňa 16 lekcií. Počas neho sa účastníci naučia základné kroky štandartných tancov. Vyučujeme walz, tango, valčík, foxtrott. Potom latinskoamerické: samba, mambo, cha – cha, jive a národnospoločenské ako polka, čardáš, blues, mazurka. V kurzoch pre pokročilých učíme len štandartné, latinské a priberáme k tomu slowfox, rumbu a pasodoble. - mb-
