Futbal je športom číslo jedna nielen vo svete, ale aj na Záhorí. Táto hra obyvateľov na jednej strane spája, no na druhej aj rozdeľuje podľa príslušnosti k jednotlivým klubom. Okrem tých miestnych sú na Záhorí v kurze iba dva kluby: Slovan a Spartak. Náboj týmto zápasom dodáva aj skutočnosť, že za oba kluby hrajú odchovanci domáceho futbalu, takže do Trnavy či na Slovan každý týždeň mieri niekoľko desiatok priaznivcov aj z nášho regiónu.
Vzájomná rivalita týchto sa však v posledných rokoch prebila z trávnika a tribún mimo futbalové štadióny. S pribúdajúcim násilím narastá i počet policajtov i „ťažkoodencov“, ktorí v sobotu vítali slovanistov už pri vstupe do Malého Ríma. Rodák z Radimova Pavol Masaryk atmosféru na trnavskom štadióne dobre pozná, pretože tu v predchádzajúcej sezóne pôsobil. Dnes však hrá za Slovan a patrí k oporám klubu. Aj v derby strelil vyrovnávajúci gól, no napokon jeho pričinením Slovan odišiel z Trnavy naprázdno. V šestnástke fauloval Záhoráka v službách Trnavy Vlada Kožucha a nariadenú jedenástku Kriss premenil vo víťazný gól.
Ako sa na tento moment pozeral Pavol Masaryk?
„Nebudem komentovať rozhodcu Micheľa, ktorého si veľmi vážim, ale kto to videl, musí si urobiť záver sám. Zle som riešil danú situáciu a škoda, že domov neodchádzame aspoň s bodom. Priznám sa, je mi do plaču.“
„Nabiehal som si kolmo na prihrávku a Paľo o mňa zavadil. Rozhodca Micheľ bol blízko, takže to videl a situáciu posúdil správne,“ povedal po zápase o spornom momente Vladimír Kožuch.
„Sme kamaráti, ale na ihrisku je to iné. Každý súboj chceme vyhrať, preto sú niektoré zákroky veľmi bolestivé,“ hovorí Pavol Masaryk na zákroky svojich bývalých spoluhráčov. „Neviem sa zlostiť, takže po zápase sme si podali ruky.“
Atmosféru na štadióne hodnotili pozitívne nielen hráči, ale aj tréneri. Nebyť častých vulgarizmov by sa dalo povedať, že pripomínala karneval. Trnavčania totiž vyrukovali s chorálom v rytme samby, ktorý domácich hnal za víťazstvom. „Fanúšikovia nám v zápase veľmi pomohli, pretože sme museli nastúpiť bez Mareka Ujlakyho a po prestávke už nenastúpil ani Kamil Kopúnek. No aj bez týchto opôr v zálohe sa nám hralo dobre. Svoje si zastal aj bývalý hráč Senice v službách Spartaka Igor Chalupka,“ oceňuje atmosféru Vlado Kožuch.
„Oba tábory pripravili dobrú kulisu, pred ktorou je radosť hrať. V Slovane som spokojný. Mám ho rád tak, ako Trnavu. Ale moje srdce už bije pre Slovan. Splnil sa mi futbalový sen, hrať za najslávnejšie slovenské futbalové kluby. Musíme ešte získať bod, aby sme sa prebojovali do prvej osmičky. To je teraz pre mňa prvoradé,“ dodal Paľo Masaryk.
A aké sú ďalšie ciele Vlada Kožucha? „Trnava buduje nový káder a nám neostáva nič iné, len do poslednej chvíle bojovať o prvú osmičku. Hoci hrám za Trnavu, nepociťujem na Záhorí žiadnu nevraživosť zo strany priaznivcov Slovana na moju osobu. Futbalovo som vyrastal v Malackách a či už to bolo v Prešove alebo Liberci, vždy som pre tieto kluby zo seba odovzdal všetko. Ak by som aj zakotvil inde, určite by ma priaznivci futbalu mali posudzovať za výkony, a nie klubovú príslušnosť.“
Viac zo zápasu prinášame v športe.
GaboKopúnek
