Poetka Zdenka Laciková sa narodila v roku 1969, pochádza z Prašíc. Žije a tvorí v Kopčanoch. Doposiaľ vydala zbierku básní Vínopády (2000), Úponky (2001) a Spieva mi život (2003). Je členkou Spolku slovenských spisovateľov. Publikovala v Sme, v Novom slove, Dotykoch a Gama Magazíne. Jej básne a zamyslenia boli recitované v Slovenskom rozhlase a rádiu Twist, VTV. Úspešne sa zúčastnila autorských súťaží: Literárne Šurany, Literárne Topoľčany, Literárna Senica a Literárny Zvolen. Je laureátkou Chalupkovho Brezna, víťazkou Mělnického Pegasa a viacnásobnou víťazkou O Tachovskú renetu v ČR. Za svoju literárnu tvorbu získala cenu Ministerstva školstva SR, Cenu Mikuláša Kováča udelenú Literárnym a hudobným múzeom pri ŠVK v Banskej Bystrici, v ČR Cenu Jana Masaryka, udelenú nadáciou JANUA v Prahe. Je tiež členkou Klubu autorov a priateľov literatúry v Holíči.
V októbri sa na pultoch našich kníhkupectiev objavili jej dve nové básnické zbierky – Husle v nás a Koreň v rodnej zemi.
Zbierka Husle v nás má dve časti: prvá s názvom Snivé libretá obsahuje 21 básní, a v druhej s názvom Keď sa obzrieš je 9 básní. Hneď v prvej básni zbierky List čitateľovi autorka píše: „Keď čítaš práve báseň túto, tak sa aj tvojou stáva. Viac nepatrí mi. Je mi ľúto. Viem, verš je vriaca láva, čo neprestajne zvnútra kypí “. Tieto slová môžeme chápať ako filozofické vyznanie autorky, ktorá sa rada delí s čitateľom o svoje pocity, sprístupňuje mu najjemnejšie záchvevy svojej senzitívnej duše. Poetka používa vo svojich básniach majstrovsky zvládnutý viazaný verš. Každá báseň obsahuje svoj vlastný vnútorný svet. Vo veršoch básní cítime hlbokú vieru v dobro súčasného človeka. V druhej časti zbierky sú básnicky spracované predovšetkým námety, ktoré majú charakter rozprávkových príbehov, pričom sa dotýkajú tematicky nášho regiónu; v tejto časti zbierky je nepochybne najpôsobivejšia báseň O holíčskej studni.
Pri čítaní básní Zdenky Lacikovej si vnímavý čitateľ musí predovšetkým uvedomiť pohodu, ktorá vyžaruje z jednotlivých veršov. Zbierka poskytuje veľmi príjemný čitateľský zážitok, a snaží sa stimulovať v ľuďoch hodnoty dobra. Poetka skúša vo svojich básniach harmonizovať osobnosť človeka s krásou okolitej prírody.
Básnická zbierka Koreň v rodnej zemi obsahuje 30 básní. Autorka síce žije a tvorí na Záhorí v Kopčanoch, ale pochádza z Prašíc, a už v predslove sa zmieňuje, že v tejto zbierke predovšetkým detstvo tvorilo jej základný inšpiračný zdroj. Aj v zbierke básní Koreň v rodnej zemi naplno rezonuje výnimočný básnický talent Zdenky Lacikovej. Autorka v básniach naplno rozvíja dynamiku svojej tvorivej fantázie, definuje princípy lásky k životu, opakovane zdôrazňuje svoju vieru v morálne princípy dnešného človeka. Jej básne obsahujú posolstvo pozitívneho životného pocitu, sprístupňujú radosť zo života. Vo viacerých veršoch zaznieva vyslovene vrúcny tón autorkinej poézie. Poézia Zdenky Lacikovej má vizuálnu podstatu, poetka takmer maliarskym spôsobom vníma skutočnosť. Ospevuje krásu dediny a vidieka, ako určitú protiváhu k dnešnej nervóznej uponáhľanej dobe. Autorka sa opája krásou prírody, veľmi pôsobivým spôsobom definuje hodnotu a potrebu lásky. Aj v zbierke Koreň v rodnej zemi poetka brilantne narába s viazaným veršom a predvádza dokonalé zvládnuté umenie rýmovania. Zvlášť treba oceniť vkusné a jemné ilustrácie, ktoré sú tiež dielom autorky.
Dotyk s poéziou Zdenky Lacikovej má liečivý účinok, poskytuje myšlienkové osvieženie, kladne naladí naše emócie, pričom poskytne vnímavému čitateľovi určitú duchovnú oporu v dnešnej zložitej dobe.
MUDr. Ján Rak, predseda Klubu autorov a priateľov literatúry vHolíči
