Hoci som sa Plenéru 2006 na Kunovskej priehrade nezúčastnila ako výtvarníčka, ale iba ako nestranný „pozorovateľ“ ,ako prekladateľka nemeckého jazyka, tých pár dní strávených v umeleckom prostredí vo mne zanechalo príjemné pocity a dojmy.
V deň príchodu na miesto pobytu si deti pozreli okolie priehrady a po chvíli sa už mohli voľne realizovať. Príroda ponúka naozaj mnoho motívov a preto mali z čoho vyberať. V ten istý deň sa podaktorí, ako i ja, zoznámili po prvý raz s pojmom Land art, čiže s ozvláštňovaním prírody. Každý dostal priestor pre využitie svojej predstavivosti a mohol niečo v duchu tohto umenia vytvoriť.
Fantázia nepozná žiadne hranice. Niektoré dielka boli naozaj odvážne. Večer tohto dňa sa niesol v duchu zoznamovania sa detí troch národností, a to slovenskej, českej a rakúskej. Avšak nebolo to len o verbálnej komunikácii. Keďže hovoríme o výtvarníckom sústredení, ich prezentácia osobnosti mala byť, ako inak než výtvarná.
Ďalší deň strávený z väčšej časti v Senici deti inšpiroval trochu z inej stránky. Po prehliadke výstavy v Záhorskej galérii sa pre mnohých stala práve budova kaštieľa v ktorom galéria sídli, motiváciou na kreslenie či maľovanie. Ďalšíí uprednostnili iné historické objekty, ktoré sa v meste nachádzajú.
Azda najviac tvorivý, ale svojím spôsobom i uvoľňujúci, bol predposledný deň pobytu na Záhorí. Konkrétne sa objektom skíc a malieb stalo prostredie Habánskeho dvora v obci Sobotište. V tejto historicky zaujímavej časti obce zakotvila skupinka mladých umelcov so svojimi stojanmi alebo len tak s náčrtníkom v jednej ruke a s farbami či uhlíkom v ruke druhej. O niečo neskôr sme sa autobusom dopravili až na neďalekú zrúcaninu hradu Branč a to bola posledná zastávka Plenéru.
Tu sa núkala jesenná panoráma kraja či samotná ruina mohla byť inšpiráciou. Každý sa realizoval po svojom. Tí viac výtvarne zdatní pokračovali v tvorení neúnavne, až kým sme neodchádzali nazad do ubytovne na Kunovskej priehrade. Pre mnohých to bol i oddych a šanca vyšantiť sa na čerstvom vzduchu , alebo dokončiť to, čo si naskicovali počas celého dňa v krajine.
Spoločná výstava pod názvom SALÓN i za prítomnosti rodičov bola vyvrcholením nielen tohto večera ale i celého podujatia. Nemalú pozornosť na tejto výstave pútalo i spoločné dielo s témou MOSTY na dvoch veľkých výtvarných plochách. Na jeho tvorbe sa podieľali výtvarníci zo všetkých troch krajín.
V každom prípade sa deň za dňom atmosféra celej tejto akcie stala uvoľnenejšia, viac priateľská a to i napriek tomu, že tu do určitej miery bola malá jazyková bariéra. No musím uznať, že rakúske deti sa veľmi snažili a po každodenných pätnásťminútových lekciách slovenského jazyka sa toho aj veľa naučili.
Možno teda skonštatovať, že téma tohtoročného plenéra „MOSTY 2006 – poznaj svoj kraj, poznaj svojho suseda“ mala svoje opodstatnenie nielen po výtvarnej, ale i po stránke poznávania a zbližovania mladých ľudí z troch susedných štátov.
Henrieta Bartoňová
