Senica - V tomto roku sa na území mesta vysadilo takmer 42 tisíc drevín, pričom výsadba 1200 z nich sa realizovala z mestského rozpočtu. Ostatné stromy vysadili investori, ktorí tak plnili podmienky mesta za povolenie výrubu a štyridsať tisíc stromov vysadil súkromný investor v lokalite Sotina ako budúcu prírodnú bariéru pre bytovú výsadbu.
V tomto roku mestský úrad povolil na území mesta výrub 263 stromov, v minulom roku 391 a 188 stromov v roku 2004. Podľa informácií primátora mesta Ľubomíra Parízka bola náhradná výsadba násobne väčšia, takže sa obyvatelia mesta nemusia báť, že by Senica o svoju zeleň prišla. „Navyše, v tomto roku sme prinútili investorov riešiť náhradnú výsadbu drevín vzrastlými stromami, takže aj výsledný efekt je oproti predchádzajúcim rokom väčší, kedy sa nie každý strom ujal,“ hovorí primátor.
Senica v období posledných štyroch rokov prechádza značným rozvojom najmä čo sa týka bytovej či priemyselnej výstavby. Podľa primátora sa však obyvatelia nemusia obávať, že by mesto o svoje pľúca prišlo. „Každý výrub v meste musí byť povolený a taktiež musí byť zrealizovaná náhradná výsadba. Nie vždy však odstránený strom nahradí nový na tom istom mieste. V rámci územného plánu mesta máme určené lokality, kde sa náhradná výsadba realizuje už podľa vopred schválených projektov. Tie presne určujú, aký druh drevín a aký počet musí investor vysadiť. Ak tak nespraví, čakajú ho sankcie. Okrem toho investor, ak realizuje náhradnú zeleň v blízkosti svojej prevádzky, zaväzuje sa aj starostlivosťou o túto zeleň,“ vysvetľuje primátor politiku mesta pri realizácii náhradnej výsadby.
O zeleň v meste sa dodávateľsky starajú Technické služby. Spolu za vývoz komunálneho odpadu, údržbou komunikácií a iné služby mesto z rozpočtu platí ročne okolo 23 miliónov korún. „Priamo na údržbu zelene ako kosenie, okopávanie, polievanie i výsadbu kvetov a drevín mesto v posledných rokoch priemerne ročne vynakladá okolo sedem miliónov korún. Táto suma sa bude úmerne zvyšovať aj v nasledujúcom trojročnom období, pre ktoré v súčasnosti pripravujeme rozpočet. Napríklad v tomto roku sa na údržbu zelene vynaložilo 7,4 milióna korún, v roku 2009 to už bude 8,7 milióna korún.“
Kataster Senice sa v súčasnosti rozprestiera na ploche 5031 ha, pričom plochy poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesov predstavujú v súčasnosti cez 82 percent tohto územia. Špecifikom mesta je, že väčšinu zastavanej obytnej plochy tvorí individuálna bytová výstavba. „Pod pojmom zeleň si obyvateľ zväčša predstavuje dreviny, trávniky a záhony priamo vo svojom okolí a neraz sa mu zdá, že tej zelene je v Senici pomenej. Treba si však uvedomiť, že do zelene patria aj záhrady pri rodinných domoch, parky, verejné priestranstvá ako cintoríny i lesné porasty. V Senici pripadá na jedného obyvateľa 5,63 metra štvorcového verejnej zelene, čo vzhľadom na blízkosť lesného pôdneho fondu ako aj rekreačným plochám možno v súčasnosti považovať za dostačujúci priestor. V zámere mesta je však plochu zelene každým rokom zväčšovať, napríklad aj budovaním odpočívadiel so stromami popri cyklotrase.“
Snahu o budovanie zelených plôch v Senici nemožno uprieť ani súkromnému sektoru. Ako nás informoval Ľubomír Parízek, nad Sotinou by mal časom vyrásť nový 25 ha lesný porast, ktorý z vlastných zdrojov zrealizuje investor bytovej výstavby v tejto časti mesta. Podobne by mali v rámci projektov vzniknúť nové parčíky hlavne v budujúcej sa oddychovej zóne mesta.
- gak-
