Obyvatelia Slovenska majú svoje domovy prevažne buď v mestách alebo vo väčších či menších obciach. Životné podmienky v nich sú rozličné. Ak vynecháme špecifiká hlavného mesta a niektorých veľkých krajských, vybavenosť tých ostatných, menších a menej významných, sa podstatne nemení. Obce sú na tom inak. Záleží na ich polohe, počte obyvateľov, obsadenosť priemyslom. Dôležité je aj takzvané dedičstvo z minulosti – čo sa stihlo vybudovať v dobách socializmu. Ak to ešte neschátralo, častokrát slúži rovnako dobre alebo aj lepšie, záleží na obecnom predstavenstve aj obyvateľoch, ako dokážu svoj majetok využiť.
Rozdiely medzi životom ľudí v mestách a v obciach sú čoraz markantnejšie. Okrem redukcie dopravy postihuje obyvateľstvo odľahlejších dedín aj úbytok materských a základných škôl úzko súvisiaci s menším počtom detí. Tie, ktoré v obci žijú, častokrát rodičia vozia do mestských škôl. Tento úbytok však dosť negatívne ovplyvňuje život v obci,veď nie všetci rodičia si želajú, aby ich deti navštevovali vzdialené školy a nemajú ani prostriedky na ich prepravu, boli by radšej, keby mali vzdelanie dostupné priamo „doma“. Žiaľ, nie všade a vždy to ide. Ak sa škola nenaplní minimálnym počtom žiakov, jednoducho ju zavrú.
V mnohých obciach je taktiež problém s možnosťami kultúrneho vyžitia obyvateľov, ale trápia ich aj oveľa prozaickejšie starosti. Taká samozrejmosť ako vyčistenie šiat, odfotografovanie sa na doklady alebo dať si opraviť obuv býva častokrát riešiteľná až po odcestovaní do najbližšieho mesta. Pochopiteľne, za príslušný obolus. Tí šťastnejší s autami to riešia vlastnou dopravou, menej majetní využívajú verejnú. Zároveň si nakúpia, povybavujú rôzne osobné záležitosti, posedia v kaviarni... Predsa len, strata času ich neminie. Zato však odmenou pre nich býva prijateľnejšie životné prostredie, vlastné záhradky s možnosťou vypestovať si lacnejšie a zdravšie potraviny ako obyvateľ sídliskového paneláka. „Mešťanov“ pre istotu prenasleduje stupňujúci sa hluk z áut a nočných podnikov, zvyšujúce sa poplatky za kúrenie z centrálneho zdroja, odvoz odpadu a podobne. Ku kladom života v meste určite patrí dostupnosť školských zariadení, takže nie je problémom vybrať si tú, ktorá žiakovi najviac vyhovuje svojím zameraním. Takmer každé stredne veľké mesto je už vybavené sieťou predajní a hypermarketmi, preto nakupovanie býva ľahším a rýchlejším podujatím ako výprava z vidieka.
Ako vidno, kladov a záporov života v meste či na dedine je dosť, a to sme spomenuli len tie najvypuklejšie. Boli sme tiež zvedaví, čo „dostávajú“ obyvatelia jedného či druhého miesta na život.
V Senici je dostupnosť škôl aj služieb pomerne kvalitná. Viac ako dvadsaťtisícové mesto má k dispozícii materské, základné aj stredné školstvo, zastúpenie služieb je pestré. Od fotografických ateliérov, niekoľko kaderníctiev a holičstiev, krajčírstva, rámovanie obrazov a pod. Až po stravovacie a pohostinské služby. Obyvatelia naozaj nemajú starosť, kde si dať upraviť vlasy alebo opraviť obuv.
Zle na tom nie sú ani v Kútoch. Obec je pomerne veľká, preto v nej majú školu, dom kultúry i bežné služby ako čistiareň šatstva, kaderníctvo, kozmetický salón, opravu obuvi. Na obecnom úrade zatiaľ neevidujú zvýšený záujem podnikateľov ani občanov o rozšírený repertoár služieb, nie je však vylúčené, že pri uvoľnení priestorov sa záujemca nájde.
Horšie sú na tom obyvatelia Podbranča. Malá obec zložená z množstva osád neposkytuje možnosti vzdelávania pre najmenších občanov (najbližšia škola je v Sobotišti), služby sa tu taktiež neujali. Domácim slúži len jedáleň, kde podávajú stravu pre dôchodcov, ale aj pre iných záujemcov z obce. Susedná obec Sobotište, ktorá mala v minulosti štatút strediskovej obce a jej vybavenie tomu zodpovedalo. Niektoré služby v nej už síce nevykonávajú, škola, stravovacie a pohostinské služby však zostali. Nechýba ani kaderníctvo s holičstvom, krajčírstvo, obec dokonca prevádzkuje pohrebníctvo. Obyvatelia si môžu objednať orbu traktorom alebo opravu elektromotora.
Vo Veľkých Levároch aj napriek blízkosti Malaciek prevádzkujú napríklad masáže či videopožičovňu. Nechýba klasické krajčírstvo, kozmetika, pedikúra. Kaderníctva sú v obci dokonca štyri. Iné podobné služby Levárčania využívajú v sedem kilometrov vzdialených Malackách.
V Závode je taktiež k dispozícii súkromníkmi ponúkané zákazkové šitie. Súkromník tu prevádzkuje aj čistiareň šatstva. Občania môžu využívať aj dve kaderníctva i kozmetiku. V minulosti sa obyvatelia obce sťažovali najmä na chýbajúcu lekáreň, tento problém sa pred rokom už podarilo odstrániť.
V Gajaroch je situácia obdobná ako v porovnateľne veľkých obciach. Kvôli značnej blízkosti k okresnému mestu tu chýbajú také služby ako napríklad oprava obuvi alebo čistiareň šatstva. Kaderníctvo, krajčírstvo a kozmetika v Gajaroch však nechýbajú.
Malebná podhorská obec Sološnica donedávna disponovala aj prevádzkou čistiarne šatstva. Bola však zrušená. V súčasnosti obec pripravuje objekt, kde by sa mali poskytovať služby kaderníctva, tiež kozmetiky či pedikúry.
Pomerne veľká obec Zohor má základné služby taktiež pokryté. Či už ide o kaderníctvo, manikúru – pedikúru, k dispozícii sú aj masáže a fitcentrum. Občania sú vcelku spokojní, výhrady sa objavujú len k zle fungujúcej sieti obchodného reťazca. Starší občania by ocenili najmä klub dôchodcov. V okresnom meste Malacky sú všetky spomínané služby dobre zastúpené. Spoľahlivo dokážu pokryť dopyt obyvateľstva mesta aj blízkych obcí. - en , mb -
