Ďalšie kolo našej súťaže o päťstokorunovú výhru sa odohrávalo v obci Kuklov. Už ôsmykrát sme hľadali šťastlivca, ktorý len za to, že má doma najčerstvejšie číslo novín MY, zinkasuje bankovku s vysokým číslom. V príjemný neskorojesenný deň sme striehli na úspešného čitateľa, zozačiatku tak trochu neúspešne. Niežeby ľudia v Kuklove naše noviny nečítali, no mnohí mali smolu, pretože ich po prečítaní jednoducho odhodili. Ako sa vraví, odhodili aj výhru. Podaktorí si ich zase nestihli včas kúpiť a v obchode sa im už neušli. Istá pani veru nahlas banovala, že sa lepšie nepoponáhľala.
Výhercu sme po dlhšom hľadaní našli. Pán Anton Škoda sa síce práve chystal do práce, ale ochotne nám čerstvé noviny ukázal. Je ich pravidelným čitateľom a hneď začiatkom týždňa si ich zaobstaráva.
Čo šťastný výherca podnikne s vyhranými peniažkami? Sympaticky nás ubezpečil, že nepije ani nefajčí, takže ich bude musieť minúť nejako užitočnejšie. „Už viem,“ povedal po chvíli uvažovania. „Nakúpim za ne lízanky pre rómske deti, ktoré chodia k nám do obchodu. Rodičia im ich nekúpia, budú mať aspoň radosť,“ prezradil pán Škoda.
Zdá sa teda, že tentokrát sme nepotešili iba jedného človeka, ale výhra od našich novín poputuje aj k deťom, ktoré sa – možno raz – tiež stanú našimi čitateľmi. Zatiaľ si aspoň pochutnajú na sladkostiach od dobrosrdečného výhercu. - en -
