Článok pokračuje pod video reklamou
Záchrana kultúrnych pamiatok je vždy odkázaná na finančné zdroje. Keďže financovanie samospráv je poddimenzované a ich rozpočty zväčša nestačia ani na pokrytie štátom delimitovaných povinností, kultúra musí čakať v ústraní. Vstupom do Európskej únie sa však samosprávam črtajú nové možnosti čerpania financií z rôznych podporných fondov a grantov. Aj vďaka vypracovanému projektu sa Západoslovenské múzeum v Trnave snaží získať peniaze z nórskych fondov na vyfinancovanie sanácie a rekonštrukcie kostola Nanebovzatia Panny Márie.
„Našou povinnosťou ako zriaďovateľa je zachovať kultúrne dedičstvo v čo najväčšom rozsahu a v čo najväčšej kvalite pre budúce generácie,“ hovorí predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš. „Z tohto dôvodu sa uskutočňuje aj oprava nosnej konštrukcie veže a jej plášťa špeciálnym druhom pokrývačskej medi, čím sa zakonzervuje a vydrží ďalšie storočia.
Pod vežou je kostol, ktorý bol skladom. Odstraňovanie dedičstva doby, ktorá už našťastie šestnásť rokov neexistuje a jeho následkov určite ešte potrvá desaťročia. Pritom nejde iba o odstraňovanie fyzických ale najmä duchovných následkov tejto doby. Obhliadka nám ukázala, že ten stav je naozaj zlý. Našťastie sú časti interiéru ako reliéfy a oltáre zachovalé a nepochybujem, že pre slovenských reštaurátorov nebude problém, pokiaľ budú peniaze, aby sa tento kostol v priebehu pár rokov zase zaskvel v plnej kráse.“
Podľa slov Tibora Mikuša je prísľubom aj pre oblasť kultúry nové plánovacie obdobie pre roky 2007 až 2013. Samosprávny kraj sa pripravuje na čerpanie prostriedkov z týchto fondov tvorbou kvalitných projektov, ktoré budú zmysluplné a aj schválené.
V súčasnosti sa pripravuje rozpočet krajskej samosprávy, pričom sa dôraz kladie na šetrenie zefektívnením práce prevádzok v školstve, zdravotníctve a v sociálnych zariadeniach. Stanovujú sa priority, a hoci rekonštrukcia kostola medzi nimi nie je, neznamená to, že by samosprávny kraj na kultúru zabúdal. „Všetky požiadavky našich zariadení sme do návrhu rozpočtu zakomponovali. Kultúrnych pamiatok nielen sakrálneho charakteru má samosprávny kraj vo svojom majetku niekoľko, no peňazí je stále málo. Čo sa týka spomínaného kostola, celý komplex má opravené strechy, pripravujeme projekty na rekonštrukciu interiéru. Treba si však uvedomiť, že kostol takmer šesťdesiat rokov neplnil svoje poslanie a zatiaľ nikto nezadefinoval, aké využitie bude mať. Najskôr treba využiť všetky možnosti na získanie grantov a aj určiť, načo sa bude kostol využívať. Až potom by sa dalo uvažovať o vynaložení vlastných zdrojov do jeho opravy.
Na zlepšenie financovania kultúry sme vypracovali inventarizáciu majetku kultúrnych zariadení. Majetok, ktorý bude vyhodnotený ako dubiózny a nevyužívaný samosprávnym krajom, sa po schválení zastupiteľstvom čo najvýhodnejšie odpredá. Získané prostriedky sa potom použijú na sanáciu toho, čo chceme zachovať pre budúce generácie.“
Gabo Kopúnek
Šesť dní v týždni v orlom hniezde
Štefan Vazovan z Beckova je pôvodným zamestnaním baník. Popri zamestnaní sa začal venovať aj umeleckej klampiarčine, pričom mu tento koníček úplne zmenil spôsob života. Nepozerá sa naň spod zeme, ale z vtáčej perspektívy.
Hoci ho pozná iba málo miestnych, v Trnave už pôsobí tri roky. Ak by ste sa s ním chceli stretnúť, museli by ste vyliezť na najvyššie a aj najstaršie objekty v centre – kostolné veže. „Trnava mi prirástla k srdcu a je pre moju prácu vďačným objektom. Väčšinou sú tu všetky kostolné veže zanedbané, takže na nedostatok práce sa sťažovať nemôžem.“
O Štefanovu prácu je veľký záujem nielen v Trnave. Na Slovensku totiž nemá takmer žiadnu konkurenciu. Všetky odborné práce robí sám. Niežeby nikoho nepotreboval. „Uživil by som aj ďalšieho schopného klampiara. Poznám ich viacero, ale tí dokážu pracovať iba na zemi. Málokto sa odváži vyliezť do výšav. Pomocníka si najímam len na priemyselné klampiarske práce a odborníka na stavbu lešenia.“
Štefanov pracovný čas pozostáva z dvanástich hodín vo výške počas šiestich dní v týždni. „Najskôr som začal jednoduchými klampiarskymi prácami, pričom som postupne prichádzal na princíp tvarovania - čalúnenia plechu. Na vežiach tohto rangu nie je nič rovné. Všetko má svoj rádius, svoje obliny. Nie je tu žiadna kompaktná rovná plocha. O to viac si táto práca vyžaduje zručnosť a vynaliezavosť. Tak som prišiel aj k nápadu stavania lešenia systémom orlieho hniezda. Je samonosné a upevnené na konštrukcii krytiny veže. Je ľahké, pevné a bezpečné... a čo je pre objednávateľa najdôležitejšie, je lacné, pretože sa nestavia zo zeme.“
Prvou Štefanovou prácou na veži kostola bola demontáž kríža a ozdobného glóbusu i výmena koncovej hrady. Podobne začínal pred tromi rokmi na uršulínskom kostole, kde sa robila komplexná výmena dreva i plechu. Zvnútra reštauroval aj vežu na františkánskom kostole a niektoré klampiarske práce robil aj na hrubom kostole. Podľa jeho slov sú trnavské kostolné veže nádherné, no čo sa náročnosti riešenia týka, práve veža kostola klarisiek je najkrajšia.
