Svetelnou križovatkou v centre Senice prejde denne okolo 25 tisíc automobilov. Podľa prieskumu najviac automobilov cez stred mesta prechádza od Holíča, takmer osem tisíc. Z nich viac než tisíc sú kamióny a nákladné autá. Prognóza na ďalšie roky nie je pre okresné mesto priaznivá. Podľa štúdie sa v roku 2010 počet denne prichádzajúcich automobilov od Holíča zvýši o takmer tisíc a súčasná križovatka sa ocitne na hranici prejazdnosti.
Už dnes je však situácia v cestnej doprave najmä v rannej a popoludňajšej špičke pre viacerých Seničanov neúnosná. Podľa slov primátora mesta Ľubomíra Parízeka je to nechcená daň, ktorú musí obyvateľ znášať za iné pohodlie, ktoré prináša bývanie v meste.
Vedenie mesta však na danú situáciu nerezignovalo. „Už pred rokmi sme nechali odborníkom vypracovať podrobnú analýzu dopravy v meste a prognózu jej vývoja až do roku 2030. Vedeli sme, aká situácia môže nastať. Preto sme na jej riešenie prispôsobili nielen územný plán mesta, ale výstavbou niektorých križovatiek a komunikácií podmienili realizáciu zámerov viacerých investorov. Tie sa postupne stanú súčasťou obchvatov mesta, ktoré jediné dokážu odbremeniť dopravu cez centrum.“
Odborníci na zlepšenie dopravnej situácie prichystali viacero návrhov, no tie sa z viacerých príčin nedali v Senici zrealizovať. Aby bol zabezpečený plynulý prejazd mestom, museli by ho pretínať dve štvorprúdové cesty. Plynulosti premávky by mohla napomôcť aj kruhová križovatka s dvomi okruhmi, lenže jej výstavba by bola pre štát veľmi finančne náročná, pretože by sa vzhľadom na bezpečnosť museli pre chodcov vybudovať nadchody alebo podchody.
Aj preto bolo pre štát jednoduchšie zrekonštruovať jestvujúcu svetelnú signalizáciu. Hoci ide o modernú, snímačmi dynamicky riadenú križovatku, množstvo kompromisov pri zosúladení jednotlivých cyklov vždy uprednostňuje hlavný ťah na úkor ostatných. V smere od Holíča si aj tak v dopravnej špičke motoristi musia počkať okolo ôsmich minút i viac. K spomaleniu jej prejazdnosti však napomáha aj bezpečnostné opatrenie policajtov, ktorých rozhodnutím už automobil pri zmene smeru nevchádza s inými súbežne do križovatky, ale sa riadi vlastnou svetelnou signalizáciou.
Senica leží na trase paneurópskeho dopravného koridoru a v širšom centre nákladnej dopravy, kam sa sústreďuje hlavne priemyselná výroba. „Jediným spôsobom, ako odbremeniť mesto od tranzitnej dopravy, je budovanie obchvatov. Túto stratégiu sme nielen prijali, ale v tomto roku aj začali realizovať vďaka financiám, ktoré sme získali na budovanie priemyselného parku. Ten mestu najskôr pomôže riešiť problémy s dopravou a až potom zamestnanosť. V súčasnosti sa buduje tzv. malý obchvat a jednotlivé časti veľkého obchvatu mesta, ktorými sa odbremení nákladná doprava na ťahu Trnava – Kúty. Sprevádzkovaný bude v októbri 2007,“ upresňuje primátor Parízek.
Spomínaný veľký obchvat mesta by mal byť vybudovaný do roku 2014. Autá sa naň budú napájať už pri Surovinách a poza areál Slovenského hodvábu sa bude opäť pripájať na jestvujúcu cestu I. triedy v smere na Holíč pri hypermarkete Tesco. „Všetky stavebné práce na obchvatoch nemôžu zaťažovať rozpočet mesta. Preto sme prijali uznesenie, ktoré zaväzuje jednotlivých investorov budovať ich jednotlivé časti. Napríklad vybudovanie obchodného centra a supermarketu Hypernova sme podmienili vybudovaním kruhovej križovatky pri Tescu a účelovej komunikácie za Kolóniou, ktorá neskôr vytvorí časť obchvatu. Na ňu sa pripojí odľahčovacia komunikácia, ktorá bude pretínať areál Slovenského hodvábu a vytvorí predel medzi plánovanou priemyselnou a obchodnou zónou. Takto aspoň z časti odbremeníme hlavnú križovatku v centre.
Súčasne sa bude budovať aj tzv. východný obchvat mesta, ktorým sa spojí Sotinská cesta so Štefánikovou ulicou a Vajanského ulicou pri odbočke na Hlboké.
Bokom neostane ani Čáčov, hoci kamiónovej dopravy sa zbaví až pri budovaní veľkého obchvatu mesta. Ďalší menší obchvat pre osobné a úžitkové automobily sa vytvorí v súčinnosti s realizáciou výstavby golfového ihriska ešte do roku 2008. Povedie okolo letiska a na cestný ťah na Kúty na napojí až za Čáčovom.“
Mesto sa s problémom dopravy vysporiadava krok za krokom. Koncepciu jeho riešenia si musí vytvoriť samo, pretože sa tejto povinnosti štát zbavil delimitáciou ciest na mestá a vyššie územné celky. „Prípravou týchto projektov vlastne suplujeme úlohu štátu. Namiesto toho, aby zabezpečil koncepciu dopravy, zbavil sa starostlivosti o cesty. Peniaze na ne si však nechal a použil na výstavbu tunelov a diaľnic. Aby bola doprava v meste plynulá, koncepčne ju riešime aj na cestách, ktoré nám nepatria.“
Podľa slov primátora to chce čas, peniaze a synergický prístup k riešeniam potrieb mesta prostredníctvom rôznych investorov. Pomocnú ruku v riešení dopravy podal aj Trnavský samosprávny kraj, ktorý je vlastníkom druhej najfrekventovanejšej cesty v meste. Okrem riešenia obchvatu v rámci územného plánu vyššieho územného celku sa bude podieľať aj na rekonštrukcii cesty medzi Sotinou a Kunovom, ktorá sa zrealizuje v budúcom roku.
Podľa odhadov by mal byť veľký obchvat mesta dobudovaný do roku 2014. Potom sa začne riešiť cestná sieť aj v rámci mesta. Súčasná hlavná svetelná križovatka zmení svoj tvar do písmena „T“ a vytvorí tak priestor pre vybudovanie nového šošovkovitého námestia s pešou zónou. „Kým sa však prepracujeme k realizácii tohto projektu, musíme vyriešiť súčasné problémy v doprave. Pre lepšiu prejazdnosť Hurbanovej ulice v smere od autobusovej stanice po svetelnú križovatku pripravujeme rozšírenie cesty o tretí odbočovací pruh.
Hustotu premávky v centre však spôsobujú prichádzajúce automobily zvonka. Príchodom zimy sa dá predpokladať, že sa počet domácich motoristov zvýši. Aby sme odbremenili dopravu v ich prospech, v najnutnejších prípadoch pristúpime v súčinnosti s políciou a colníkmi k takým opatreniam, ktoré zamedzia nákladným automobilom vstupu do mesta počas rannej a poobednej dopravnej špičky. Je to extrémne opatrenie, ktoré sa použije vtedy, ak nebude iného východiska,“ dodáva Ľubomír Parízek.
- gak-
