Už asi od malička som nenávidel škôlkárske, školské, internátne a závodné kuchyne. Neviem, čo mi tam konkrétne prekážalo. Veď tam varili šikovné a známe kuchárky, ktoré vedeli mimo svojho pracoviska tak chutne pripraviť perfektné jedlá na svadobných hostinách. Asi to bola tá večná para neznámej sladkastej chuti, či snáď nepríjemné kyselinové výpary rôznych čistiacich prostriedkov nevalnej kvality?!
Nakoniec... znášam následky školskej jedálne doteraz. Asi v štrnástich rokoch som si na kostičke v bravčovom rezni odlomil kus predného zuba a nepríjemné, bolestivé i finančné starosti s korunkou ma trápia dodnes.
V roku 1968 som mal už rovných pätnásť a bol som hlavný trubač Pionierskej organizácie. Pred slávnostným nástupom na Medzinárodný deň detí som sa pokúšal v školskej jedálni odkrojiť nie síce priveľmi ostrým nožom hovädzie varené, ponorené v rajčinovej omáčke, pochádzajúce asi z bizónej kravy ešte z čias Winettoua. Neústupné mäso sa šmyklo a polovicu sýto červenej omáčky mi vychrstlo na krásne naškrobenú bielučkú košeľu. Rovno pod vzorne uviazanú pioniersku šatku podobnej farby. Nebolo času ísť po novú košeľu. Na nádvorí už netrpezlivo stálo 900 detí, a tak nastúpil hlavný trubač v tričku na ramienkach. A keďže nešlo o žiadny športový zápas, ale naopak o politický akt, pionierska organizácia so svojím vzorom, sovietskym Komsomolom, bola zhanobená mojím nedôstojným oblečením. Za svoj nesocialistický postoj ma potrestali aspoň štvorkou z ruštiny.
Čo bolo, to bolo! Dnes som sám učiteľ ZUŠ-ky a učím i na vysunutom pracovisku v Smolinskom. Je to malá škola, ktorá sa scvrkáva v priamej úmere s nepriaznivým demografickým vývojom. Polovica je zavretá, no v tej živej vládne čulý ruch od rána do večera. Deti v materskej škole, základnej škole a poobede i malí hudobníci plnia svojim džavotom pekné priestory čistučkej školy.
A máme aj čo? Školskú jedáleň! V nej vládne mladá pani kuchárka Oľga Masárová, zhodou okolností sama klaviristka a maminka mojej dobrej žiačky Natálky. A div sa svete, je to tu akosi inak! Škola nezapácha vlažnou vodou po umývaní riadu, práve naopak! Rozvoniava jedlo, až sa vám slinky zbiehajú.
Vedúca kuchyne, pani Hedviga Kubincová vyberá jedlá podľa všetkých dostupných či nedostupných predpisov s rozumom šikovných starých mám, ktoré vedeli naozaj zúžitkovať všetko. Nechýba nikdy zelenina. Žiadne „sáčkové“ polievky, na stole je vždy varené poctivé domáce jedlo!
A tak uvarili aj mňa! Raz som skúsil a nebanujem! Príjemné prostredie, príjemní ľudia. Riaditeľka školy Mgr. Danka Čárska si vedela dobre vybrať. Všade čisto a voňavo. Upratovačky sa snažia a pani Helena Maderičová nenechá nič napospas špine či baktériám. Smolinčania môžu byť spokojní a aj my sme spokojní. Veď kde sa dobre varí, tam sa dobre darí.
A keď pôjdete okolo, zastavte sa! Pozrite si, ako sa deti poobede bavia, ako vyhrávajú... A v kuchyni? Možno dajú „okoštovať“ aj vám!
Pala NemecLelin
