Kataster Kopčian sa donedávna nevnímal ako územie, ktoré so životom Mikulčických Valov priamo súviselo. Bol to, žiaľ, stav, ktorý spôsobil nepochopiteľne malý záujem o dôsledný archeologický výskum východného predpolia tohto významného slovanského hradiska.
Pohľad na nálezové možnosti predmetného územia zmenil až výskum Kostola sv. Margity Antiochijskej, ktorý stojí v extraviláne Kopčian. Typologicky patrí do skupiny malých jednoloďových kostolov s lichobežníkovou apsidou, ktoré stavali v strednej a západnej Európe predovšetkým v 8.-11. storočí. Kostol sv. Margity Antiochijskej zhmotňuje teoretické a hypotetické rekonštrukcie jedného z typov veľkomoravských kostolov a navyše ukazuje, že datovanie jeho vzniku je blízke tomuto obdobiu a súvisí s vývojom územia v 10.-11. storočí.
Podľa štúdie je samotné územie archologického parku chápané ako územie navrhnuté na nomináciu zápisu na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Kultúrno-historický potenciál územia archeologického parku na slovenskej strane je výrazne daný aj barokovou kultúrnou krajinou so zachovanými barokovými objektmi holíčskeho zámku, kopčianskeho Žrebčína a čiastočne zachovanou budovou Kačenárne s rybníkom v rámci predmetného územia.
Cieľom riešenia štúdie je výber optimálnej varianty vízie česko-slovenského archeologického parku. Predkladaný návrh riešeného územia v súčasnosti počíta s rozvojom kultúrneho turizmu v oblasti prihraničných obcí, ktoré v súčasnej dobe vzhľadom na svoju okrajovú polohu bez vzájomného prepojenia nemôžu svoj potenciál využívať naplno. Kopčany aj Mikulčice sú súčasťou zoskupenia obcí Pomoravia reprezentovaných obcami Kopčany, Kúty, Gbely, Holíč a Skalica na slovenskej strane a obcami Břeclav, Mikulčice a Hodonín na moravskej strane rieky Moravy. Väzby a vzťahy tejto sídelnej štruktúry so zapojením priľahlých rakúskych obcí je potrebné rozvíjať aj vďaka skutočnosti, že sme členmi Európskej únie.
Územie plánovaného archeologického parku je veľmi atraktívne. Disponuje vysokým potenciálom prírodných a kultúrnohistorických hodnôt, ktoré v súčinnosti dávajú predpoklad pre rozvoj intenzívneho kultúrneho turizmu. V rámci obce Kopčany kultúrno-historický potenciál pozostáva z archeologického potenciálu územia z obdobia Veľkej Moravy, kultúrnej barokovej krajiny s unikátnymi objektmi tvoriacimi krajinoobraz predmetného územia a významných objektov v obci Kopčany.
Potenciál barokovej krajiny vznikol zásluhou hospodárskych aktivít Františka Lotrinského, manžela Márie Terézie, kedy územie dnešných Kopčian zažívalo nebývalý hospodársky rozvoj. V obci sa postavila monumentálna budova Žrebčína určená pre chov koní pre cisársky dvor a komplex horárne Kačenáreň s rybníkom a sústavou kanálov, ktoré slúžili na chov a odchyt divých kačíc. Najvýznamnejším objektom bol areál kaštieľa v Holíči, koncipovaného pôvodne ako vodný hrad, s priľahlým francúzskym parkom a bažantnicou. Kaštieľ bol so spomínanými hospodárskymi objektmi v Kopčanoch ako aj so samotnou obcou pospájaný komunikáciami s alejami. V súčasnosti sú objekty kaštieľa a Žrebčína vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku (NKP) spolu s ochranných pásmom. Ruina Kačenárne a technické dielo rybníka sú vytipované na zápis za NKP.
Návrh územia UNESCO na slovenskej strane bol preto definovaný predpokladanou veľkomoravskou cestou s Kostolom sv.Margity a archeologickým náleziskom v oblasti Novej struhy, ako aj areálom barokovej Kačenárne s rybníkom. Rozvoj rekreácie a turistického ruchu na slovenskej strane je podporovaný aj existenciou chatovej a rekreačnej oblasti v oblasti Vrbovské.
Rybník
Rybník bol vybudovaný do tvaru obdĺžnika o ploche 14 400m2. Brehy rybníka boli vydláždené veľkými plochými kameňmi. Z rohov rybníka vyúsťovali krivé kanály, ľudovo nazývané choboty v tvare polmesiaca s dĺžkou 40 až 60m. Oblúky chobota boli z vŕby. Na oblúkoch boli natiahnuté podľa holandského vzoru siete. Okolo rybníka bola lúka s vysadenými ovocnými stromami. Rybník obtekal z troch strán jarok. Zo štvrtej strany ho obtekala riečka Struha. Zo Struhy bol prítok vody do rybníka. Odtok vody bol na opačnej strane hrádze. Prebytočná alebo znečistená voda sa kanálom vypúšťala do riečky Myjavy. Touto vodou sa napúšťali aj jarky okolo rybníka. Prítok aj odtok vody bol regulovaný stavidlami.
Areál rybníka je v súčasnosti nevyužívaný a zarastený náletovou zeleňou. V predkladanej štúdii je areál rybníka navrhnutý na obnovu ako technické dielo spolu s prírodnými prvkami lesa, sadu a aleje vŕb. Obnova pôvodného chovu a odchytu divých kačíc by asi v súčasnosti bola problémom, aj keď je perspektívne možné počítať aj s touto možnosťou. Pre okamžité sfunkčnenie plánovaného areálu sa počíta so športovým lovom rýb.
Novú tvár dostane aj Kačenáreň
V rámci územia archeologického parku sa nachádzajú pozostatky unikátneho podniku na odchyt divých kačíc, ľudovo dodnes nazývaný Kačenáreň. Bol založený v polovici 18.storočia cisárskou rodinou Habsburgovcov. Celý areál sa skladal z dvoch častí – z rybníka a z budov, ktoré tvorili majer - pevnosť, kde býval hospodár s rodinou. Prevádzka odchytu kačíc a Kačenárne trvala nepretržite 182 rokov až do roku 1918.
Z historických fotografií je možné zistiť, ako vyzeral objekt Kačenárne v polovici 20-teho storočia. Tie zachytávajú podobu stojacej Kačenárne zo severnej a východnej strany. Dvorové fasády je možné iba predpokladať na základe zachovaného stavu a iných analógií.
Z objektu Kačenárne v súčasnosti zostali iba ruiny. Prevažná časť muriva je zachovaná po úroveň korunnej rímsy. Najviac zachovaná je pivnica s valenou klenbou, nachádzajúca sa pod západnou časťou objektu.
Objekt Kačenárne prešiel dvomi základnými prestavbovými etapami. V prvej bol chápaný ako súčasť barokového hospodárskeho komplexu pre chov a odchyt divých kačíc. V tejto fáze plnil funkciu opevneného majera. V druhej stavebnej etape bol adaptovaný pre obytné účely.
Vzhľadom na filozofiu obnovy archeologického parku, so snahou maximálnej prezentácie veľkomoravskej a barokovej kultúrnej vrstvy, bola pri návrhu obnovy uprednostnená baroková fáza areálu.
Na definitívne určenie spôsobu obnovy areálu Kačenárne do barokového stavu je potrebné vykonať komplexné pamiatkové výskumy, ktoré upresnia informácie o stave objektu v tomto období.
Kostol sv. Margity Antiochijskej
Výsledky komplexného pamiatkového výskumu realizovaného na kostole a jeho bezprostrednom okolí potvrdili, že kostol do 18.storočia, kedy prestal plniť svoju pôvodnú funkciu, prešiel viacerými významnými prestavbami. V prvej stavebnej – predrománskej etape sa predpokladá existencia jednoloďového kostola s lichobežníkovou apsidou a nartexom. V južnej časti nartexu bol vymurovaný zahĺbený objekt lichobežníkového tvaru, vymurovaný z lomového kameňa, ktorého funkcia nie je zatiaľ presne určená (hrobka, relikviárová schránka alebo krstiteľnica).
V druhej stavebnej –gotickej etape sa predpokladá zánik nartexu a zmena typu okenných výplní.
V tretej stavebnej – renesančnej etape bol v súvislosti s interiérovými úpravami nahradený pôvodný vstupný otvor väčším, s kamennou šambránou ukončenou nízkym lomeným oblúkom.
Vo štvrtej stavebnej- barokovej etape sa výrazne mení interiér a pôvodne stredoveké okná sú nahradené polkruhovými, barokovými.
V rámci prieskumu sa zistili aj pôvodné oltárne menzy z obdobia druhej a tretej stavebnej etapy. Ich inštalácia v obnovenom interiéri bude závisieť od metódy obnovy interiéru kostola.
Spôsob prezentácie veľkomoravského kostola je v súčasnosti vo fáze výskumov. Vzhľadom na stanovenú filozofiu archeologického parku je možné niektoré metódy prezentácie navrhnúť definitívne a iné iba predpokladať.
Prioritou je premostenie Moravy
Vstup do Európskej únie umožňuje novým členským štátom získať dôležité finančné zdroje z eurofondov. Samosprávy ich môžu využiť na realizáciu viacerých projektov dôležitej cezhraničnej spolupráce. Trnavský samosprávny kraj susedí s tromi štátmi Európskej únie a viaceré jeho obce takúto možnosť už využívajú.
Jedným z takýchto projektov je aj architektonicko-urbanistická štúdia archeologického parku Kopčany – Mikulčice. Realizáciou vznikne prepojenie už jestvujúceho svetoznámeho Mikulčického areálu s jedinou zachovanou stavbou z čias Veľkej Moravy na území Slovenska Kostola sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch.
Zatiaľ posledného pracovného stretnutia zúčastnených strán sa v utorok 10. októbra v Kopčanoch zúčastnil za Trnavský samosprávny kraj jeho podpredseda pre cezhraničnú spoluprácu Zdenko Čambal. Zdôraznil, že „... v blízkosti tohto kostola sa v minulosti uskutočnil rozsiahly archeologický výskum, ktorý poskytol starostom obcí Dušanovi Dubeckému z Kopčian a Josefovi Helešicovi z Mikulčíc ojedinelú možnosť rozvinúť aktivity na prepojenie dvoch historických unikátov. Keďže obe obce rozdeľuje hraničná čiara, dôležitým prvkom spomínaného projektu je premostenie rieky. To síce jestvovalo už pred viacerými rokmi, no z dreveného kolového mostu sa žiaľ veľa nezachovalo.“
Podľa podpredsedu Čambala je pre oboch starostov premostenie rieky prioritou. Od neho sa odvíja následná realizácia ďalších aktivít. Ide o archeologický prieskum v širšom okolí kostolíka, rekonštrukciu tereziánskeho žrebčína v Kopčanoch i barokovej stavby Kačenárne. Štúdia počíta s visutým premostením rieky pre peších a cyklistov a konštrukcia mosta by mala zároveň umožniť prejazd aj ľahkej technike záchranárov v prípade mimoriadnych situácií.
Most bude spájať dva štáty Európskej únie, v ktorých sa ešte neuplatňujú pravidlá šengenskej zmluvy. V prvej fáze bude slúžiť iba pre obyvateľov Českej a Slovenskej republiky a režim na ňom bude rovnaký ako na iných podobných priechodoch na spoločnej zelenej hranici. Zaujímavosťou je, že projekt počíta s uplatnením parametrov pre plánované rozšírenie rekreačnej splavnosti Baťovho kanála až po Devín. O tieto sa už dlhšie snažia partnerské mestá Skalica a Hodonín.
Keďže je stavba mosta finančne náročný zrkadlový projekt, jeho realizáciu by mali zastrešovať oba vyššie územné samosprávne celky. Trnavský samosprávny kraj a Jihomoravský kraj takto pomôžu obom obciam získať peniaze z eurofondov. Na poslednom pracovnom stretnutí sa vytvorila oficiálna česká pracovná skupina, ktorej členmi sa stali starosta Kopčian Dušan Dubecký a konzultant pripravenej štúdie Peter Baxa. Podľa slov Zdenka Čambala onedlho vznikne aj slovenská pracovná skupina, v ktorej bude zastúpený aj TTSK prostredníctvom svojej Regionálnej rozvojovej agentúry so sídlom v Skalici.
„Dnes sme sa boli pozrieť priamo na mieste, kde by mal stáť spomínaný nový most. Vzhľadom k tomu, že v blízkosti plánovanej realizácie stavby sa nachádza veľké hniezdisko bocianov, plánované umiestnenie mosta sa posunie približne o 15 metrov. Tomuto stavu sa prispôsobí aj príjazdová komunikácia.
Zatiaľ sa však hovorí len v intenciách vypracovanej štúdie, ktorá by sa čo najskôr mala prepracovať na projekt podporovaný financiami z EÚ.
V tomto platformovom projekte budú konkrétne zahrnuté všetky aktivity oboch zúčastnených strán tak, aby po jeho schválení mohlo prísť k riešeniu jednotlivých dielčích projektov. Predpokladá sa, že výstavba mosta by sa mohla zrealizovať do dvoch rokov od schválenia projektu. Reálne to vychádza na rok 2010,“ dodal Zdenko Čambal.
