Doprava na bicykli patrí medzi najzdravšie a najekologickejšie formy presunu z miesta na miesto, pričom nevyžaduje žiadne veľké investície ani špeciálne kurzy či telesnú zdatnosť. Hoci ceny kvalitných bicyklov sa pohybujú v pomerne veľkých výškach, zaobstarať sa dajú aj nenáročnejšie vozidlá, ktoré svoj účel splnia doslova za pár korún. Benzín netreba. V rozvinutých európskych krajinách na to už dávno prišli a cyklistom všemožne vychádzajú v ústrety budovaním oddelených pásov či špeciálnych cyklotrás bezpečne ďaleko od automobilovej premávky. Okrem toho, že obyvateľ mesta dostáva možnosť zašportovať si aj v obmedzených podmienkach, častokrát sa dostane do práce skôr a oveľa jednoduchšie ako keby sedel v limuzíne.
Oddychová trasa
neskoro, ale predsa
Rozumu sa chytili aj radní páni v Senici. Pochopili, že päť kilometrov vzdialená Kunovská priehrada, ktorá od jari do jesene poskytuje obyvateľom mesta a okolia možnosti relaxu pri vode, člnkovania a rybárčenia, potrebuje aj lepšie prístupové možnosti ako len cestu pre motorové vozidlá. V minulosti, keď ešte nebola natoľko frekventovaná, ju využívali aj cyklisti, v súčasnosti by sa po nej pustil iba ak samovrah túžiaci po konfrontácii s kamiónom. A tak vznikol projekt cyklotrasy, ktorá by obyvateľom dala možnosť bezpečne a pohodlne dostať sa do blízkej prírody, či už k vode alebo do záhradkárskej kolónie v časti Kunov, kam v každú voľnú chvíľku jazdievajú milovníci pestovateľstva vlastných produktov.
Zrod trasy bol rozvrhnutý na tri etapy s celkovými nákladmi 16 miliónov Sk. Prvá z nich viedla od sídliska Sotina sčasti po cestnej komunikácii, sčasti pokračovala vlastnou linkou cez polia až po komunikáciu pri priehradnej hrádzi. Druhá odviedla trasu z cesty a vylúčila tak nebezpečenstvo stretu cyklistov či korčuliarov s autami, čo už bol významný krok k skvalitneniu života v meste. Tretia etapa, na ktorú všetci športu a pohybuchtiví občania netrpezlivo čakali, bola budovaná „spodom“, od mestského letného kúpaliska popri riečke Teplici až po bod, kde sa spája s „hornou“ etapou trasy. Tento 1,6 kilometrový úsek mal občanom slúžiť už od augusta tohto roku, jeho výstavbu však skomplikovali klimatické podmienky, čiže pridlhá zima, aj povodeň koncom marca. Otvorenia sa teda Seničania dočkali až 14. októbra, hoci treba povedať, že ešte pred slávnostnou „kolaudáciou“ si túto časť trasy vyskúšalo množstvo nedočkavých.
Rýchle aj pomalé kolesá sa radovali
V deň oficiálnej inaugurácie tretej etapy cyklotrasy si sj počasie povedalo, že vyláka na bezmotorové kolesá všetko, čo nimi dokáže len trochu krútiť. Ten, kto žiadne náhodou nevlastnil, mohol použiť aj vlastné nohy, skrátka, iniciatíve sa medze nekládli. Vítaní boli nielen veľkí a malí cyklisti, ale aj korčuliari, rodičia s kočíkmi a hoci aj chodci. Podmienky premávky boli jednoduché – radosť z pohybu a ohľaduplné správanie k ostatným účastníkom.
Po slávnostnom príhovore primátora mesta Ľubomíra Parízka teda začala cyklotrasa oficiálne slúžiť obyvateľstvu. Deti si zasúťažili v maľovaní na chodníku, no najväčší záujem mali všetci o „testovanie“ hladkého asfaltového povrchu, ktorý priam lákal korčuliarov. Tí boli doteraz odkázaní najmä na rozpukané a hrboľaté chodníky, na ktorých si častokrát prišli na svoje akurát chrániče a kolieska, lakte a kolená (či iné časti tela...) dostávali zabrať. Aj cyklisti, ktorí zase majú častokrát v meste len možnosť voľby dať sa zraziť autom na ceste, alebo riskovať pokutu jazdou po chodníku, vyrazili do pekného slnečného dňa – konečne bez rizika.
Najnovšia etapa cyklotrasy sa, úprimne povedané, vydarila. Od štartu v mestskom parku po „stretávací bod“ za mostíkom vedie popri brehu riečky, povrch je hladký a kolesá po ňom príjemne a bez nárazov bežia. Chodník je navyše dostatočne široký, takže ani viac cyklistov vedľa seba neriskuje, že by si „zaplietli pedále“. Miernym sklamaním bola len absencia lavičiek – starší občania, ktorí sa vybrali len tak na kúsok, by si celkom radi vychutnali relax na slniečku, ale aj korčuliarom, preháňajúcim sa po trase aj niekoľko ráz za sebou, by dobre padol oddych niekde v tieni stromu.
Rekreačné zašportovanie pritiahlo naozaj pestrú skladbu obyvateľstva mesta, dá sa povedať, že úplne reprezentačnú. Nechýbali dojčatá v kočíkoch, deti, mládežníci na bicykloch aj korčuliach, cyklisti v mladšom i staršom produktívnom veku, ale zahanbiť sa nedali ani dôchodcovia. Tri čiperné staršie dámy sa vybrali vychutnávať neskoré babie leto dokonca so skateboardom(!) a ochotne nám predviedli, čo ešte dokážu. O otvorení trasy pre tých, čo nemajú v hlave len prevážanie sa autom, sa vyjadrili v superlatívoch. Rovnako sa pridali starší manželia s kočíkom: „Konečne sa môžeme prejsť po čerstvom vzduchu a nikto nám netrúbi a nevrčí za chrbtom. Sme z Kunova a máme radosť, že už nebudeme odkázaní len na autobusy, keď sa budeme chcieť dostať do Senice,“ povedala pani Mária.
Okrem okolesovaných účastníkov a dvojnohých chodcov sa cyklotrase potešil aj čierny kokeršpaniel Black. Pohodlná trasa, na ktorej si mohol do chuti zaskákať za loptičkou a vyblázniť sa so svojimi pánmi, mu učarovala a keby vedel rozprávať, určite by sa tiež za novú možnosť výbehu jej tvorcom poďakoval.
Všetci tí, ktorí dorazili až do cieľa, sa mohli pri priehrade občerstviť a oddýchnuť si pred návratom do mestskej reality. Mnohí sa zdržali až do večera, pretože v naozaj pekný a teplý jesenný deň sa málokto ponáhľa do prachu a smogu mestských ulíc. Na spiatočnej ceste sme zastihli aj prednostku MsÚ v Senici JUDr. Katarínu Vrlovú na bicykli. Aj ona sa bola na vlastnej koži (či skôr na vlastných kolesách) presvedčiť, ako to na novej cyklotrase funguje.
AndreaEngelová
