Patrí medzi tých skúsenejších v skalickom tíme. Z Ústí nad Labem, svojej poslednej hokejovej zastávky, si to zamieril na Slovensko do klubu zeleno – bílých. Patrik Fink (nar. 20. júla 1976) patrí medzi technických útočníkov a do Skalice prišiel pomôcť etablovať nový tím prvého mužstva po odchode viacerých opôr tímu z predchádzajúcej sezóny. Na dres si tridsaťročný hokejista vybral číslo tridsať a práve v ňom bude chcieť potešiť skalických fanúšikov svojím prínosom pre hru zeleno - bielych.
* Ako si zapadol do skalického tímu a ako sa ti hrá so svojimi novými spoluhráčmi?
Myslím, že som do tohto mužstva zapadol perfektne. Je tu veľmi mladé mužstvo. Ja patrím dokonca k tým starším na rozdiel od môjho minulého pôsobenia. Tréneri urobili zostavu tak, že v každej päťke ku starším hráčom dali niekoho mladého a myslím si, že tím má určite perspektívu. Nejakých pár zápasov treba, aby si zostava sadla, ešte viac sa zohráme a budeme i vyhrávať. Čo sa týka mojej päťky, tak ja tam nevidím vôbec žiadny problém a spolupracuje sa mi s chlapcami veľmi dobre.
* Skús sa predstaviť skalickým hokejovým priaznivcom, kde si doposiaľ pôsobil?
Ja som dokonca proti Skalici už aj hral. Dvakrát v drese Znojmo, boli to však priateľské zápasy. Pôsobil som v Znojme, s ktorým som postúpil do extraligy. Tam som hral extraligu tri roky. So synovcom súčasného skalického trénera, Davidom Pazourkom som hrával v jednej päťke a spolu s ním sme odišli do Kladna. Aj s Kladnom sme postúpili do extraligy. Potom som rok strávil v Dukle Jihlava, vo svojom materskom klube, s ktorým som tiež postúpil do extraligy. Posledné dve sezóny som hral v Ústí nad Labem, kde sme minulú sezónu hrali neúspešnú baráž o postup do extraligy. V tomto súťažnom ročníku som prišiel do Skalice.
* Kde si hokejovo vyrastal?
Ja som rodený Jihlavák. Vyrástol som v Jihlave, hral som tu do svojich 19-tich rokov a potom som vyrazil do sveta.
* Nakoľko si sa upísal Skalici a s akými predsavzatiami si sem prišiel?
So Skalicou som podpísal zmluvu na jeden rok s ročnou opciou. Predstavy sú také, že sa tu buduje nový tím, je tu veľa mladých hráčov, odišli lídri tohto mužstva, ktorí ho tiahli a ja by som mal byť jedným z tých starších hráčov, ktorí by sa tu mali podieľať na výchove mladých hráčov. Samozrejme ambície v Skalici sú dostať sa do play off a tam uhrať čo najlepší výsledok. Napríklad minulú sezónu sa chlapcom takmer podarilo vyradiť víťaza základnej časti Nitru v prvom kole. Takže zatiaľ si myslím, že sa tu snažíme poskladať mužstvo, ktoré má podľa mňa veľkú perspektívu. Už v zápase proti Trenčínu sme ukázali veľkú bojovnosť a v podstate to, že môžeme hrať so všetkými tímami. Dôležité v zápasoch bude aj to povestné „šťastíčko“.
* Aká hokejová atmosféra je tebe najbližšia a ako sám seba hodnotíš ako hokejistu?
Určite som skôr technický typ hráča, taký do kombinácie, hračička. Potrebujem skorej hráčov, s ktorými si vyhovujem. Niekoho hádzať do tretej rady, to nie je môj štýl hokeja. Samozrejme pre každého hokejistu je parádne, keď príde na štadión čo najviac divákov, je atmosféra a hľadisko sa stane šiestym hráčom.
* Aké sú tvoje záľuby okrem hokeja, aké máš koníčky a čím si spríjemňuješ svoj mimohokejový pobyt v Skalici?
Mojim veľkým koníčkom, samozrejme okrem psa, ktorého máme s manželkou už deväť rokov, sú preteky formule jedna. Už som tu celú kabínu nakazil sledovaním závodov formule jedna. Už sme išli aj spolu so spoluhráčmi na motokáre, máme tu svoje tímy a také hecovanie, spríjemnenie hokejového života. Mužstvo tak tiahne za jeden povraz a odreaguje sa.
* Aké je tvoje osobné želaním pre túto hokejovú sezónu?
Moje osobné želanie je, aby sme predvádzali dobrý hokej, aby fanúšikovia boli s nami spokojní a aby sme sa prehryzli do play off a tam už potom je možné tiež všetko. MonikaKušnierová
