Skončením finálového večera Miss Slovensko 2006 sa všetko ešte len začalo. Rôzne večierky, charitatívne akcie a aukcie, fotenia, podporné akcie pre sponzorov, to všetko očakávalo tohtoročnú Miss Magdalénu Šebestovú. V rámci tohto nabitého programu nezabudla ani na rodné Záhorie a jednu zo svojich cien, ktoré získala v rámci súťaže, venovala Detskému domovu v Holíči. „Hľadali sme takéto zariadenie v blízkosti môjho bydliska. Najbližšie bolo práve v Holíči. Rozhodli sme sa preň aj preto, že sme tam počas fotenia pre kalendár v interiéri kaštieľa stretli veľmi milých a ústretových ľudí a takýmto spôsobom som sa im chcela aj revanšovať,“ vysvetľuje Magdaléna, ktorá si po návrate zo súťaže Miss World našla čas na rozhovor aj pre náš týždenník. Z darovaného televízneho prijímača nemali radosť len deti, ale aj tri najkrajšie dievčatá Slovenska pre tento rok. „Okrem neho sme deťom rozdali aj množstvo iných darčekov i sladkostí,“ dodáva.
Televízor však nebol jediným darom, ktorý Magdaléna darovala. Tieto dary však ostali v kruhu najbližších. „K výhram patrili aj dovolenky a pobyty v kúpeľoch, s ktorými som sa podelila s rodičmi. „S dievčatami zo súťaže sme začiatkom júla navštívili tureckú riviéru a tú druhú na Mallorke som si nechala pre priateľa a mňa. Pre seba som si nechala aj jeden kúpeľný pobyt, ktorý pravdepodobne využijem v najbližšom období, aby som si oddýchla po náročnom a vyčerpávajúcom finále súťaže Miss World.
Čo sa týka tých dvoch automobilov, jeden som venovala rodičom a druhý slúži mne. Sme s nimi veľmi spokojní. Na tom svojom som už najazdila asi sedemnásť tisíc kilometrov, čo nie je zanedbateľné, keďže stále bývam doma v Bilkových Humenciach a pravidelne cestujem do Bratislavy. Sťahovať sa tam však nemienim, pretože to nemám ďaleko a mám spoľahlivé auto. Do bývania som investovala skôr v Trnave, pretože tam študujem na vysokej škole. Pôvodne som študovala popri zamestnaní, ale tým, že som sa stala Miss, tak som po dvoch týždňoch musela so zamestnávateľom ukončiť pracovný pomer, pretože sa to časovo naozaj nedalo stíhať. Čakala ma príprava na Miss World i samotná súťaž, takže som po dohode zvolila takúto alternatívu. Školu však v pohode stíham a vymeškala som akurát tak jednu prednášku. Veľmi sa na ňu teším.“
O stratenom kufri
a nájdenej nabíjačke
Magdaléna sa na finále súťaže Miss World pripravovala dva mesiace. Ten prvý strávila v domácom prostredí, druhý v susednom Poľsku, kde sa finálový večer aj uskutočnil. Príprava to však nebola jednoduchá.
„Tá domáca príprava spočívala nielen vo výbere, skúšaní i úprave množstva spoločenských šiat, ktoré som si so sebou musela vziať, ale napríklad aj vo výbere slovenského kroja. Ten som však v konečnom dôsledku ani nepotrebovala, takže kroj z Trenčianskej Teplej som napokon z kufra ani nevybalila. To však neznamená, že by som nebola hrdá na pekné záhorácke kroje. Proste sme nenašli nikoho, kto by nám ho na celý mesiac zapožičal.
Okrem oblečenia som si so sebou musela priniesť aj množstvo rôznych predmetov, ako tri kamene i obrázky typických rastlín z krajiny, z ktorej pochádzame, vlajky a iné propagačné materiály. Takže som dosť času venovala aj ich zháňaniu a nakupovaniu, pretože sa dôraz kládol aj na reprezentatívny špeciálny darček, ktorý sa potom dával do dražby. Výťažok z nej putoval na detský domov vo Varšave. Okrem toho to bola aj jazyková príprava.“
V prvý septembrový deň sa Magdaléna lietadlom z Bratislavy cez Prahu konečne prepravila do dejiska finále Varšavy. Hoci let v spoločnosti Miss Českej republiky a neskoršej Miss World stál naozaj za to, po prílete do poľského hlavného mesta čakalo Magdalénu nemilé prekvapenie. „Po prílete do Varšavy som s hrôzou zistila, že so mnou nepricestoval jeden z troch kufrov, a to ten, v ktorom som mala tie najpotrebnejšie veci. Bez nich som sa musela zaobísť prvé tri dni a boli to naozaj kritické dni.
Tie by možno pokračovali aj naďalej, keby sa mi nepodarilo zohnať nabíjačku k môjmu mobilnému telefónu a nemohla tak byť v spojení s blízkymi. Jeden z dvoch mobilov som si totiž nechala doma a čo čert nechcel, so sebou som si zobrala nabíjačku práve k nemu. Našťastie ma hneď v prvý deň zachránila Tatiana Kuchařová, s ktorou som do Varšavy pricestovala. Ona jediná totiž mala taký istý mobil ako ja. S Tatianou sme sa aj spriatelili a možno aj pre tú nabíjačku i preto, že sa narodila v Trnave. Veľa príležitostí na stretnutia sme však nemali, pretože nás organizátori rozdelili do šiestich skupín, pričom Česko pridelili do Severnej Európy a Slovensko do Južnej Európy. Každú možnosť byť s nami však Tatiana využila, pretože sa vo svojej skupine necítila dobre. Ostatné ju považovali za veľmi silnú konkurenciu, čo sa napokon aj potvrdilo.“
Ach, ten zemepis
Rozdelenie 104 súťažiacich do šiestich skupín nezamotalo hlavy len dievčatám, ale aj nestranným pozorovateľom. Veď odkedy do Európy patrí Kazachstan, Libanon alebo Izrael. Ešte tak Turecko. „Toto rozdelenie nebolo celkom fér, pretože naša skupina Južná Európa bola najpočetnejšia a napríklad Karibská oblasť mala iba desať súťažiacich. Ak vezmeme do úvahy, že z každej skupiny do šestnásťčlenného semifinále pohli postúpiť iba dve dievčatá, šance v našej skupine boli omnoho nižšie.
Taktiež kritériá poroty pre výber dievčat do semifinále je pre každú záhadou. Nepodarilo sa nám ich zistiť za celý mesiac pobytu, pretože počas neho sme sa stretávali iba s dvomi členmi poroty a ostatní sa nám predstavili dva dni pred finále na osobnom pohovore.
Podobne to bolo aj pri vyhlasovaní výsledkov sprievodných súťaží, cez ktoré sme sa tiež mohli prebojovať do semifinále. Prvou bola súťaž o najkrajšiu postavu, ktorej sme sa zúčastnili všetky. Porota z nás vybrala iba 24 dievčat, ktoré súperili o tento primát. Druhou bola športová súťaž. Postup bol podobný a spomedzi 104 dievčat som sa na základe čiastkových disciplín ako sed-ľah medzi 24 najlepších prebojovala aj ja. Napokon ani neviem, na ktorom mieste som sa medzi nimi umiestnila, hoci som v behu skončila druhá. Vyhodnocovali sa totiž iba prvé tri umiestnené. Na toto umiestnenie som bola veľmi zvedavá, pretože som sa špeciálne na tieto športové disciplíny nepripravovala. Ani sa mi na ne nechcelo ísť, pretože ju mal na starosti šéf ochranky a ten nás už vopred strašil, ako sa na nás vybúri. Napokon som bola rada, že som sa ich zúčastnila. Poslednou súťažnou disciplínou bola talent šou, ktorej sa zúčastnili iba tie dievčatá, čo chceli a mali pripravený program. Tie maľovali, spievali, kúzlili, hrali divadlo, tancovali... Do tejto súťaže som sa nezapojila.“
Celé Poľsko
žilo s Miss World
Finále Miss World však neboli iba súťaže a prípravy na deň „D“. Mesačný pobyt finalistkám obohatilo a spríjemnilo viacero podujatí. „Celé Poľsko žilo touto súťažou. Okamžite, ako sme vystúpili z lietadla, nás vítali plagáty a reklama. Hádam nebolo človeka, ktorý by nevedel, kde sme ubytované, čo práve robíme, kam ideme a aký máme program. Sledovali nás celé húfy zvedavcov a boli nesmierne šťastní, že môžu byť v našej blízkosti. Teda, ak sa to tak dá nazvať. V každom meste, ktoré sme za ten mesiac navštívili, pre nás pripravovali výlety na lodi, koncerty, ohňostroje, vystúpenia a atrakcie rôzneho druhu. Dokonca som si aj zalietala balónom. Akurát pózovanie v plavkách pri Baltickom mori nebolo veľmi príjemné pre chladné počasie.
Tieto výlety sme väčšinou absolvovali po skupinách, takže na celý mesiac sa mojou najbližšou osobou, s ktorou som doslova strávila každú sekundu dňa, stala Miss Bulharska. Našťastie sme sa veľmi dobre znášali a som veľmi rada, že som bývala práve s ňou. Samostatne sme sa mimo hotela pohybovať nemohli, iba v sedemčlenných skupinách, ktoré mala na starosti jedna členka rozsiahleho štábu. Ak sme išli von, tak s nami chodili ochrankári. No aj napriek týmto obmedzeniam mám na Poľsko tie najkrajšie spomienky.“
Finálový večer
plný prekvapení
Finálový večer, ktorý s niekoľkohodinovým posunom v zostrihanej verzii uviedla 1. októbra aj televízia Markíza, si nenechali ujsť v priamom prenose diváci takmer na celom svete. S napätím očakávali, či sa ich favoritky objavia najskôr v semifinálovej šestnástke a neskôr i vo finálovej šestke.
„Samotnému finálovému programu predchádzali týždňové prípravy choreografie. Deň pred finálovým večerom sme absolvovali dve generálky, takže sme boli naozaj dobre pripravené. Program mal aj napriek tomu, že nás bolo 104 spád a nikto sa v sále nenudil.
Medzi dievčatami síce panovalo napätie, ale ja som to prežívala pokojne. Nemala som sa čoho obávať a ani moje očakávania neboli veľké, pretože favoritky sa akosi samovoľne vyselektovali už vopred. Jediné, čo som mohla, bolo prekvapiť. Napokon nás všetky v našej skupine prekvapil výber Miss Libanon do semifinále, čo viaceré dievčatá po skončení programu riadne okomentovali. Medzi favoritky z našej skupiny patrili Miss Rumunska a Miss Španielska. Napokon to najďalej dotiahla Rumunka.
Po finálovom večeri nás čakala ešte recepcia, no napokon sme boli všetky rady, že sme mohli ísť do hotela. Nečudo, veď sme boli riadne uťahané. Tam som sa mohla konečne pozhovárať aj s Tatianou. Víťazstvom bola prekvapená, hoci sa dalo očakávať, že na tróne vystrieda brunetky práve blondína. Na druhej strane však bola zo svojho úspechu aj vystrašená, pretože vedela, čo ju v najbližšom roku očakáva. Mali sme totiž možnosť sa zhovárať s Miss World 2005, ktorá mala z 365 dní v roku iba tridsať na osobné voľno. Zvyšok strávila na cestách a rôznych charitatívnych a iných akciách. Vtedy sme jej to víťazstvo vôbec nezávideli.“
Smelé plány
Magdalény
V deň nášho rozhovoru bola Magdaléna na Slovensku iba štvrtý deň. Hoci sa po skončení finálového večera tešila najmä na svojich blízkych doma, veľa času s nimi nestrávila. „Aj dnes ráno som sa zúčastnila živého ranného vysielania. Zatiaľ som v jednom kolotoči a asi si odpočiniem až v školskej lavici,“ dodala so smiechom. „Aj napriek tomu, že som sa neprebojovala do semifinále, si myslím, že som Slovensko reprezentovala najlepšie, ako som vedela a mám z toho dobrý pocit. Nazbierané skúsenosti budem môcť onedlho odovzdávať iným dievčatám, pretože už onedlho sa začnú organizovať prvé kastingy na Miss Slovensko 2007 a ja budem pri tom. Popri škole, ak príde dobrá ponuka, by som ešte robila aj modeling, ale ten nie je v mojom živote rozhodujúci. Študujem masmediálnu komunikáciu a rada by som si našla prácu v tomto odbore. Nejaké ponuky už mám, ale nebudem nič predbiehať.“
Nechajme sa prekvapiť. Možno už onedlho sa k nám krásna Záhoráčka prihovorí z televíznej obrazovky. Želáme jej, aby sa jej to splnilo.
Gabo Kopúnek
FOTO: archív M.Šebestovej
