Brankári sú vždy takou samostatnou jednotkou hokejovej hry. Brankár má svoje posvätné miesto v tíme a spoluhráči si ho chránia ako oko v hlave. Post skalických brankárov bol vždy ozdobou zeleno – bielych. O ďalší takýto vydarený zápis v štatistike hokejového klubu HK 36 Skalica sa pokúša aj nová tvár v brankárskej výstroji Skaličanov Pavel Nešťák. Sympatický a charizmatický hokejista má za sebou už nejednu hokejovú skúsenosť. Päťročné rakúske pôsobisko (EHC Black Wings Linz) vymenil za nové hokejové ľady, tentoraz si to prvý krát vo svojej hokejovej kariére namieril na Slovensko. Napokon z Brna to brnenský rodák nemá ďaleko. Svojimi brankárskymi kúskami už dokázal priviesť do varu skalického fanúšika. A o tom, že sa v bráne cíti ako ryba vo vode, už nikto zo skalických tribún po odchytaní úvodných zápasov slovenskej extraligy nepochybuje. Napokon Pavel sa narodil v znamení rýb (12.3.1975). Príslovečná dobrá nálada z neho len tak srší. Už je naozaj ostrieľaným brankárom, jeho vyrovnaná povaha dokáže po každom stretnutí súdne zhodnotiť stretnutie a s patričným nadhľadom sa pozerať aj do budúcna. Jeho devízou je veselá a pozitívna myseľ. Taký je ochranca skalickej svätyne. Rozhovor sme začali od podlahy, priamo na brankárske citovky.
Máš nejaký špeciálny rituál pred zápasom?
Mám, ale je to tajomstvo.
Prezraď svoju hokejovú anabázu, kde si vyrastal a aké sú tvoje hokejové chodníčky.
Vyrastal som od malička v Brne. Chytal som tam ešte štyri roky za mužov a potom som bol rok v Opave, keď tam bola posledný rok extraliga. Odtiaľ som išiel na dva roky do Ameriky, vrátil som sa a rok som bol v Šumperku. Potom som bol päť rokov v Linzi v Rakúsku.“
Čo ti tieto účinkovania tvojej pestrej hokejovej kariéry dali?
Každopádne skúsenosti. Ako napríklad tých päť posledných rokov v Rakúsku, to je veľmi náročné a už som pravdupovediac ani nemal chuť tam viac zostať, takže som sa rozhodol pre niečo, čo je bližšie domov. Tu v Skalici je to pre mňa ideálne.
Ako to, že padol výber práve na Skalicu, mal si aj iné ponuky?
Mal som, ale ako vravím, po prvé je to slovenská extraliga, mám to blízko domov a narodil sa nám teraz nedávno malý drobček, chlapec Jakub. Máme doma dvoch chlapcov, tak sme si povedali, že rodina zostane doma a ja jazdím skoro každý deň do Brna, za hodinu som tam.
Máš ešte hokejové ciele, ktoré by si chcel dosiahnuť?
Mám. Chcel by som sa hokejom baviť a ešte si tým niečo vyrobiť.
Snívaš aj o nejakom veľkom titule?
To by bolo pekné, keby sme v Skalici vyhrali, ale uvidíme.
Ako sa ti javí táto skalická partia, ako môžete miešať karty v extraligovej súťaži?
Chlapci sú tu dobrí. Vychádzam s nimi dobre. Treba makať každý zápas. S každým môžeme uhrať dobrý výsledok.
Akú máš rád ty atmosféru, pohodu v zápase? Vnímaš divácku kulisu?
Niekedy áno. Tí ľudia sú počuť, vnímam to. Ale koncentrujem sa na zápas. Behom tých páuz, keď si uvoľním na chvíľku hlavu, tak to počujem, inak to nevnímam.
Kedy si sa rozhodol pre brankárske betóny?
Od piatich rokov som rok hral v útoku na ľavom krídle, ale potom som nasledoval svoj veľký vzor Karla Langa. Nikto mi to nevyhovoril a od šiestich rokov chytám.
Tvoje číslo na drese „59“ je symbolické alebo si si v Skalici vybral nové?
Nie, to už mám dlho. Mal som ho v Opave, aj tých päť rokov v Linzi. To bol taký môj nápad, že to číslo som nikde nevidel, tak som si ho objednal. Nič zaujímavejšie mi nenapadlo.
Si aj v zápasoch poverčivý?
Signáliky mám. Myslím si, že väčšina ľudí ich má a aj mne to pomáha, aby som sa tak nejako na to sústredil, aby som mal taký svoj zabehnutý rytmus, aby som sa do toho lepšie dostal.
Okrem hokeja, čo je tvojou záľubou?
Hobby? Venujem sa teraz rodine. Baví ma kutenie. Stále niečo doma kutím. Dom som postavil sám, takže mám takéto záľuby, mňa to celkom baví, stavanie niečoho a také všeličo možné, aj ručné práce.
Čo by ťa potešilo v tejto sezóne, ako by si ju chcel prežiť v Skalici?
Aby sme tiež občas vyhrali (úsmev). Ale vážne. Myslím, že keby sme hrali prostriedok tabuľky, tak by to bolo úplne optimálne. Hlavne, aby bola pohoda, ale preto musíme urobiť tiež nejaké body.
Patríš medzi skúsenejších v tíme, patríš teda medzi tých povzbudzovačov, hecovačov alebo máš také svoje iné miesto?
Ja si myslím, že gólman by mal byť taký pokojnejší. Občas, keď niečo, tak na nich zakričím, ale ja sa skôr sústredím na svoj výkon. Ani im do toho nemám veľmi čo kecať, pretože tomu veľmi nerozumiem, čo tam hrajú v poli.
Si šoumen na ľade?
Normálne vcelku áno, ale keď sa prehráva, tak nie. Keď sa vyhráva, tak to je paráda, potom sa dajú robiť kadejaké kúsky.
Máme sa na čo tešiť, keď bude Skalica vyhrávať?
Musíme začať vyhrávať, potom áno.
MonikaKušnierová
