Štvrtok, 24. august, 2017 | Meniny má Bartolomej
Pridajte si svoje mesto

Poviedka na tento týždeň

Muž, ktorý asi vypadol z akvária

Stalo sa to veľmi, veľmi dávno. Dá sa povedať, že tento príbeh, ktorý v sebe nosím z mladosti, už som dávno mohla zabudnúť. Jednoducho to však nejde. Vznáša sa nad ním veľký otáznik a ja otázniky nemám rada. Otázniky sú totiž vždy len za opytovacou vetou a ja na túto opytovaciu vetu neviem dodnes odpoveď. Preto je všetko pre mňa stále záhadou a vždy, keď stretnem tohto človeka, tak sa vo mne prebudia tie dávne city, zvedavé emócie a svojím spôsobom môj nedokončený príbeh.
Bola som v tom čase mladá žena, ktorá nastupovala sama cestu životom. Moja perspektíva bola neradostná, pretože som mala v náručí dcérku, ktorá evidentne mala vyrastať bez otca. No tešila som sa z nového bytu, ktorý som dostala a tešila som sa z každej maličkosti, ktorou sme si naše rodinné hniezdočko pomaly budovali.
So svojou budúcnosťou som bola dostatočne vyrovnaná. Netúžila som po ďalšom sklamaní a bola som obklopená samými dobrými ľuďmi, ktorí sa mi všetci snažili moju osamelú jazdu životom pomáhať prekonať čo najľahšie. Aj sa im to darilo, a tak náš život plynul zdanlivo šťastne. Sem-tam aj so slzami v očiach. No čím bola dcérka väčšia, tým väčšie bolo aj naše šťastie. Mala som radosť z každého jej pokroku a neskôr už aj z každého jej úspechu, ktorých nebolo veru málo.
A práve keď som bola presvedčená, že som imúnna na akýkoľvek pokus o zoznámenie s mužskou časťou našej populácie, pretože som už nechcela veriť žiadnemu nevernému klamárovi, vtedy sa to stalo. Zrazu som si len uvedomila, že často stretávam jedného muža. Bolo to preto, že býval oproti vchodu, v ktorom som bývala ja a nedalo sa jednoducho si to nevšimnúť.
Spočiatku som si o ňom nemyslela celkom nič. Iba som ho zaregistrovala. Mužný, vysoký, bradatý a vždy zaujatý iba sám sebou. To znamená, že si nevšímal nikoho a ničoho. Chodil po uliciach ako bludná duša. Medzi rečou však suseda raz prehodila, že je slobodný a že žije sám.
To nemala robiť. Moje myšlienky k nemu začali zalietať častejšie, ako bolo vhodné a po nejakom čase som si musela priznať, že ma zaujímal stále viac a viac. Možno práve preto, že som ho nezaujímala ja. On si však nevšímal žiadnu ženu. Nepozdravil, neprihovoril sa, jednoducho nestál zjavne o dámsku spoločnosť. A to sme boli veru veselá partia v našich končinách, ktorá zabŕdla do kohokoľvek, kto sa len nakrátko ocitol v našom zornom poli.
On jediný však nikdy nereagoval nijakým spôsobom. Dával nám stroho najavo, že sme mu ukradnuté. Nevšímal si ani naše deti, ktoré sa mu sem-tam plietli pod nohy, čo ma teda dosť poburovalo. Pretože aj hluchý človek si predsa všimne malé dieťa, ktoré sa tmolí po chodníku pred domom za nejakou hračkou alebo len tak cupká za matkou.
Ale nič platné, vo mne vzbudzoval vlnu zvedavosti aj tak. Kto to je? Prečo je taký zaujatý sám sebou a nevšímavý? Čo sa mu stalo? Niekto mu ublížil? Ako?
Podobné úvahy ma prepadávali už aj večer, keď som usínala, a tak som sa raz so svojou zvedavosťou zverila sestre. Aj pred oknom z jej kuchyne sa taktiež pravidelne mihla jeho postava. „Prosím ťa, taký nechutný chlap, čo na ňom vidíš?! Si normálna? Ty by si mohla mať krajších tucet, a ešte k tomu je to také zamračené čudo!“ odbila ma.
To teda bol. Zamračené čudo, čo kráčalo po uliciach. Môj syndróm samaritána však nadobúdal stále väčšie rozmery, preto som túžila stále viac poznať jeho tajomstvo. Tak som spriadala sny o tom, ako ho raz odvážne oslovím a on nebude mať úniku, iba mi odpovedať.
Odvahu som však na tento čin nenazbierala vôbec nikdy. Naozaj pôsobil totálne neprístupne. Nedá sa povedať, že by som bola zaľúbená. To nie. Iba zvedavá, ako každá žena. A naivne som si myslela, že možno potrebuje moje pochopenie, že mu môžem pomôcť a čo ja viem čo ešte. Jednoducho som si zaumienila, že pretrhnem tú šnúru mlčania a zadumanosti.
Tak som mu raz večer, keď vonku krásne pršalo a mne bolo tiež nejako smutno na duši, napísala krátky list. Vysvetlila som mu môj záujem o neho a moje pohnútky. Požiadala som ho, aby sa mi ozval. Pripojila som číslo telefónu a verila som, že neodolá.
List som mu osobne zaniesla do bytu so slovami: „Bola by som rada, ak by ste si prečítali týchto mojich pár riadkov.“
Len tak sa za mnou zaprášilo, keď som vybehla z jeho vchodu.
Ani sa mi nepoďakoval. Bol asi prekvapený a stratil reč. To sa dalo čakať. Ja som však už vedela jeho meno, prečítajúc si ho na dverách jeho bytu. Nezabudla som ho do dnes.
Nič sa však nestalo. Mnou, doslova prenasledovaný muž stále mlčal ako ryba. Pri stretnutiach sa tváril ľahostajne, nevšímavo akoby sa nič nestalo. Vtedy som si v duchu nadávala za svoju hlúposť, že som takto dobrovoľne dala na pranier svoje city niekomu, kto o to vôbec nestál.
Moja sestra mala pravdu. Je to truľo!
Po nejakom čase sme sa dokonca stretali na obedoch v reštaurácii. Nič sa však nedialo. Nevšímal si ma. Ak sa mu aj náhodou ušlo sedieť pri stole, kde som sa práve napchávala aj ja, neprekážalo mu to v načatom mlčaní.
Mlčala som teda aj ja, hoci to pre mňa bolo ako za trest. Nebudem predsa stále dobiedzať. Tak dôležitý zase pre mňa nebol.
Ešte dlho ma to hnevalo a stále som nosila v sebe nádej, že raz ma možno predsa len osloví. Všetko však zostalo pri starom, hoci už ubehlo niekoľko desiatok rokov.
Ryba mlčí, ako sa na rybu patrí. Ani neviem, či to bol sen alebo skutočnosť. No prihodilo sa to práve mne. Čím viac a čím zarytejšie mlčal, tým viac ma lákala ríša jeho tajomstva a túžila som ju navštíviť. Nepodarilo sa!
Nikdy som nepočula jeho hlas, nikdy som mu nestála ani len za púhy pohľad, nedajbože úsmev. Usmievať sa určite zabudol. Tak som totálne kapitulovala. Prestala som si ho všímať a život išiel ďalej.
Vídam ho ešte aj dnes na uliciach nášho mesta, ibaže dnes už všetko stratilo svoj význam. Podstatne sme odvtedy obaja zostarli a život sa preto nezastavil, že sme sa nikdy nerozprávali. Nepotreboval moju náklonnosť, ani pomoc. Vystačil si sám.
Moja dcéra je už dávno dospelá a ja som zostala sama. Ako on. Muž bez hlasu. Nemá ryba, chodiaca ulicami mesta, v ktorom žijem.
Stále ma však tá záhada jeho života láka. Počas tých dlhých rokov som ho nikdy nestretla inak, iba samého. Žiadne ženy, žiadni muži. Žiaden alkohol. Jednoducho cesta do práce a domov.
No nie je to nenormálne? Tvrdohlavý muž vo svojej ulite. Ako takto môže žiť? To mu stačí k životu iba práca? Neverím tomu. Stačí si jednoducho sám? Aj to mi je ťažké uveriť.
Dnes však, keď ho stretám, ma už netrápi prečo mi neodpísal. Iba skutočnosť, že je a navždy pre mňa zostane človekom z akvária, ktorý nemá ani hlas. Nepozdraví, hoci sa stretávame už najmenej štvrťstoročie. Neusmeje sa. Nechápem to.
Vlk samotár a vystačí si aj s mlčaním jahniatok. Paradox týchto dní. Vlastne skôr nutnosť. Demonštruje v sebe poznanie, že človek má veriť iba sebe? Možno aj... prenechajme ho preto jeho úvahám.
Aj keď je to zlé ponímanie života, ktoré neprijímam. Rešpektujem však jeho rozhodnutie. Zostal pre mňa navždy rybou, ktorá si vo svojou akváriu vystačí sama. - elza -


  1. Polícia zajtra dozrie na predpisy 578
  2. Kaštieľ v Jablonici zachraňuje partia nadšencov, o pár dní tu bude festival 396
  3. Nehoda cyklistu v Senici, skončil na kapote auta 253
  4. V Skalici pribudnú pracovné miesta 70
  5. Plesnivé steny a oduté omietky, do budovy mestského úradu zatekalo 66
  6. Predpoveď počasia 63
  7. Za krádež kovov hrozia Skaličanke dva roky 51
  8. Mimoriadne vlaky na púť do Šaštína-Strážov zaplatí Andrej Danko 39
  9. Do Šaštína na púť mimoriadne vlaky napokon pôjdu 25
  10. Dôverčivá starenka prišla o celé úspory 22

Najčítanejšie správy

Záhorie

Polícia zajtra dozrie na predpisy

V okresoch Senica a Malacky bude dopravná akcia.

Kaštieľ v Jablonici zachraňuje partia nadšencov, o pár dní tu bude festival

Národná kultúrna pamiatka chátrala celé roky, možno rovnako dlho bude trvať aj jej obnova.

Nehoda cyklistu v Senici, skončil na kapote auta

Polícia informuje, že nehodovosť za mesiac júl je vyššia ako vlani.

V Skalici pribudnú pracovné miesta

Protherm Production v Skalici rozširuje priestory vývojového centra.

Plesnivé steny a oduté omietky, do budovy mestského úradu zatekalo

Čiastkové rekonštrukcie nepomáhali, v sídle senickej samosprávy musia vymeniť strechu.

Blízke regióny

Mladý Trenčan napadol troch ľudí, zlomil nos, zub i očnicu

Muž napadol dvoch mužov a jednu ženu, staršiemu mužovi zlomil hornú čeľusť a očnicu.

FOTO: Opitý šofér zdemoloval autobusovú zástavku

Vodič na Audi nafúkal takmer tri promile.

Zrušený závod Coca-Cola bude mať nového majiteľa + foto

Závod Coca-Cola v Lúke nad Váhom skončil s výrobou ešte v máji 2016. Odvtedy sa spoločnosť snaží rozľahlý areál predať. Podľa ich vyjadrení sú krátko pred podpisom zmluvy.

Obyvatelia nesúhlasia s ďalším zahusťovaním sídliska Družba

Stavebný úrad vydal územné rozhodnutie pre štvorpodlažnú budovu fitness telocvične, približne 140 obyvateľov okolitých bytových domov podalo proti tomu odvolanie.

Vandalov sa obávajú, radnica sa spolieha aj na domácich +foto

Radnica dokončila rozsiahlu humanizáciu sídliska Zátvor. Dva vnútrobloky dostali úplne novú podobu. Zmeny vyšli na viac ako 320-tisíc eur. Ešte tento rok sa obnovy dočkajú aj ľudia z neďalekej Veternej ulice.

Všetky správy

Mnohí členovia SNS chcú odísť z vlády, povedal Danko. Fico chystal tlačovku, neprišiel

Premiér Robert Fico sa so svojim vyhlásením pred kamery nepostavil.

Ramsaymu premiéra vyšla, slovenskí hokejisti zdolali v príprave Česko

Víťazstvo je dobré, ale vieme, že musíme hrať lepšie, priznal nový kouč Slovákov.

Gašpar prikrýval Kočnerovho vyšetrovateľa

Policajný prezident tvrdil, že požiadal prokurátora o správu, aby mohol proti vyšetrovateľovi zakročiť. Prokuratúra takú žiadosť nedostala.

O 13. a 14. plate už nahlas hovorí aj Smer. Kto, kedy a ako ho dostane

Koaličné strany sa zrejme dohodnú na úľavách pre firmy, ktoré vyplácajú ľuďom trináste a štrnáste platy.

Bývalý populista Fico nás zradil, znie z Poľska aj Maďarska

Fico o budúcnosti v jadre EÚ hovoril už na jar, médiá v okolitých krajinách si to nevšimli.

Kam vyraziť