Štvrtok, 22. február, 2018 | Meniny má Etela
Pridajte si svoje mesto

Poviedka na tento týždeň

Muž, ktorý asi vypadol z akvária

Stalo sa to veľmi, veľmi dávno. Dá sa povedať, že tento príbeh, ktorý v sebe nosím z mladosti, už som dávno mohla zabudnúť. Jednoducho to však nejde. Vznáša sa nad ním veľký otáznik a ja otázniky nemám rada. Otázniky sú totiž vždy len za opytovacou vetou a ja na túto opytovaciu vetu neviem dodnes odpoveď. Preto je všetko pre mňa stále záhadou a vždy, keď stretnem tohto človeka, tak sa vo mne prebudia tie dávne city, zvedavé emócie a svojím spôsobom môj nedokončený príbeh.
Bola som v tom čase mladá žena, ktorá nastupovala sama cestu životom. Moja perspektíva bola neradostná, pretože som mala v náručí dcérku, ktorá evidentne mala vyrastať bez otca. No tešila som sa z nového bytu, ktorý som dostala a tešila som sa z každej maličkosti, ktorou sme si naše rodinné hniezdočko pomaly budovali.
So svojou budúcnosťou som bola dostatočne vyrovnaná. Netúžila som po ďalšom sklamaní a bola som obklopená samými dobrými ľuďmi, ktorí sa mi všetci snažili moju osamelú jazdu životom pomáhať prekonať čo najľahšie. Aj sa im to darilo, a tak náš život plynul zdanlivo šťastne. Sem-tam aj so slzami v očiach. No čím bola dcérka väčšia, tým väčšie bolo aj naše šťastie. Mala som radosť z každého jej pokroku a neskôr už aj z každého jej úspechu, ktorých nebolo veru málo.
A práve keď som bola presvedčená, že som imúnna na akýkoľvek pokus o zoznámenie s mužskou časťou našej populácie, pretože som už nechcela veriť žiadnemu nevernému klamárovi, vtedy sa to stalo. Zrazu som si len uvedomila, že často stretávam jedného muža. Bolo to preto, že býval oproti vchodu, v ktorom som bývala ja a nedalo sa jednoducho si to nevšimnúť.
Spočiatku som si o ňom nemyslela celkom nič. Iba som ho zaregistrovala. Mužný, vysoký, bradatý a vždy zaujatý iba sám sebou. To znamená, že si nevšímal nikoho a ničoho. Chodil po uliciach ako bludná duša. Medzi rečou však suseda raz prehodila, že je slobodný a že žije sám.
To nemala robiť. Moje myšlienky k nemu začali zalietať častejšie, ako bolo vhodné a po nejakom čase som si musela priznať, že ma zaujímal stále viac a viac. Možno práve preto, že som ho nezaujímala ja. On si však nevšímal žiadnu ženu. Nepozdravil, neprihovoril sa, jednoducho nestál zjavne o dámsku spoločnosť. A to sme boli veru veselá partia v našich končinách, ktorá zabŕdla do kohokoľvek, kto sa len nakrátko ocitol v našom zornom poli.
On jediný však nikdy nereagoval nijakým spôsobom. Dával nám stroho najavo, že sme mu ukradnuté. Nevšímal si ani naše deti, ktoré sa mu sem-tam plietli pod nohy, čo ma teda dosť poburovalo. Pretože aj hluchý človek si predsa všimne malé dieťa, ktoré sa tmolí po chodníku pred domom za nejakou hračkou alebo len tak cupká za matkou.
Ale nič platné, vo mne vzbudzoval vlnu zvedavosti aj tak. Kto to je? Prečo je taký zaujatý sám sebou a nevšímavý? Čo sa mu stalo? Niekto mu ublížil? Ako?
Podobné úvahy ma prepadávali už aj večer, keď som usínala, a tak som sa raz so svojou zvedavosťou zverila sestre. Aj pred oknom z jej kuchyne sa taktiež pravidelne mihla jeho postava. „Prosím ťa, taký nechutný chlap, čo na ňom vidíš?! Si normálna? Ty by si mohla mať krajších tucet, a ešte k tomu je to také zamračené čudo!“ odbila ma.
To teda bol. Zamračené čudo, čo kráčalo po uliciach. Môj syndróm samaritána však nadobúdal stále väčšie rozmery, preto som túžila stále viac poznať jeho tajomstvo. Tak som spriadala sny o tom, ako ho raz odvážne oslovím a on nebude mať úniku, iba mi odpovedať.
Odvahu som však na tento čin nenazbierala vôbec nikdy. Naozaj pôsobil totálne neprístupne. Nedá sa povedať, že by som bola zaľúbená. To nie. Iba zvedavá, ako každá žena. A naivne som si myslela, že možno potrebuje moje pochopenie, že mu môžem pomôcť a čo ja viem čo ešte. Jednoducho som si zaumienila, že pretrhnem tú šnúru mlčania a zadumanosti.
Tak som mu raz večer, keď vonku krásne pršalo a mne bolo tiež nejako smutno na duši, napísala krátky list. Vysvetlila som mu môj záujem o neho a moje pohnútky. Požiadala som ho, aby sa mi ozval. Pripojila som číslo telefónu a verila som, že neodolá.
List som mu osobne zaniesla do bytu so slovami: „Bola by som rada, ak by ste si prečítali týchto mojich pár riadkov.“
Len tak sa za mnou zaprášilo, keď som vybehla z jeho vchodu.
Ani sa mi nepoďakoval. Bol asi prekvapený a stratil reč. To sa dalo čakať. Ja som však už vedela jeho meno, prečítajúc si ho na dverách jeho bytu. Nezabudla som ho do dnes.
Nič sa však nestalo. Mnou, doslova prenasledovaný muž stále mlčal ako ryba. Pri stretnutiach sa tváril ľahostajne, nevšímavo akoby sa nič nestalo. Vtedy som si v duchu nadávala za svoju hlúposť, že som takto dobrovoľne dala na pranier svoje city niekomu, kto o to vôbec nestál.
Moja sestra mala pravdu. Je to truľo!
Po nejakom čase sme sa dokonca stretali na obedoch v reštaurácii. Nič sa však nedialo. Nevšímal si ma. Ak sa mu aj náhodou ušlo sedieť pri stole, kde som sa práve napchávala aj ja, neprekážalo mu to v načatom mlčaní.
Mlčala som teda aj ja, hoci to pre mňa bolo ako za trest. Nebudem predsa stále dobiedzať. Tak dôležitý zase pre mňa nebol.
Ešte dlho ma to hnevalo a stále som nosila v sebe nádej, že raz ma možno predsa len osloví. Všetko však zostalo pri starom, hoci už ubehlo niekoľko desiatok rokov.
Ryba mlčí, ako sa na rybu patrí. Ani neviem, či to bol sen alebo skutočnosť. No prihodilo sa to práve mne. Čím viac a čím zarytejšie mlčal, tým viac ma lákala ríša jeho tajomstva a túžila som ju navštíviť. Nepodarilo sa!
Nikdy som nepočula jeho hlas, nikdy som mu nestála ani len za púhy pohľad, nedajbože úsmev. Usmievať sa určite zabudol. Tak som totálne kapitulovala. Prestala som si ho všímať a život išiel ďalej.
Vídam ho ešte aj dnes na uliciach nášho mesta, ibaže dnes už všetko stratilo svoj význam. Podstatne sme odvtedy obaja zostarli a život sa preto nezastavil, že sme sa nikdy nerozprávali. Nepotreboval moju náklonnosť, ani pomoc. Vystačil si sám.
Moja dcéra je už dávno dospelá a ja som zostala sama. Ako on. Muž bez hlasu. Nemá ryba, chodiaca ulicami mesta, v ktorom žijem.
Stále ma však tá záhada jeho života láka. Počas tých dlhých rokov som ho nikdy nestretla inak, iba samého. Žiadne ženy, žiadni muži. Žiaden alkohol. Jednoducho cesta do práce a domov.
No nie je to nenormálne? Tvrdohlavý muž vo svojej ulite. Ako takto môže žiť? To mu stačí k životu iba práca? Neverím tomu. Stačí si jednoducho sám? Aj to mi je ťažké uveriť.
Dnes však, keď ho stretám, ma už netrápi prečo mi neodpísal. Iba skutočnosť, že je a navždy pre mňa zostane človekom z akvária, ktorý nemá ani hlas. Nepozdraví, hoci sa stretávame už najmenej štvrťstoročie. Neusmeje sa. Nechápem to.
Vlk samotár a vystačí si aj s mlčaním jahniatok. Paradox týchto dní. Vlastne skôr nutnosť. Demonštruje v sebe poznanie, že človek má veriť iba sebe? Možno aj... prenechajme ho preto jeho úvahám.
Aj keď je to zlé ponímanie života, ktoré neprijímam. Rešpektujem však jeho rozhodnutie. Zostal pre mňa navždy rybou, ktorá si vo svojou akváriu vystačí sama. - elza -

Článok pokračuje pod video reklamou

  1. Kronikárka z Holíča je svojimi zbierkami konkurenciou pre mnohé múzeá 211
  2. Ako z troch vznikla jedna. Cerová láka národnými kultúrnymi pamiatkami 148
  3. Popudinské Močidľany vybudujú dva domy smútku 147
  4. Polícia vyšetruje tri nehody v okresoch Senica a Skalica, jedna sa skončila tragicky 90
  5. V Častkove vyťahovali hasiči zakliesnené auto spod kamióna 75
  6. Denis Baumgartner: Veľkým snom je obliecť si dres reprezentačného A-mužstva 58
  7. Skalická nemocnica získala viac ako 3,8 milióna eur, využije ich na gynekológiu a onkológiu 44
  8. Multinárodnosť v tíme beriem ako výhodu, tvrdí Ton Caanen Foto 43
  9. Dorastenecký Výber ObFZ Senica na šiestom mieste 41
  10. V Sobotišti predstavia cezhraničný projekt Po stopách habánov 39

Najčítanejšie správy

Záhorie

Kronikárka z Holíča je svojimi zbierkami konkurenciou pre mnohé múzeá

Oľga Lašáková z Holíča je už vyše dvadsať rokov na dôchodku. Napriek tomu má roboty vyše hlavy. Záľuby a rodina sú pre ňu na prvom mieste. Jej najväčšou vášňou sú ručné práce a písanie kroniky. Nájdete však u nej aj zbierky euromincí, lyžičiek a ďalšie.

Ako z troch vznikla jedna. Cerová láka národnými kultúrnymi pamiatkami

Cerová sa nachádza v okrese Senica. Zaujímavosťou je fakt, že vznikla spojením s ďalšími dvomi obcami Lieskové a Rozbehy. Najstaršou obyvateľkou je rehoľná sestra, najmladším len trojtýždňový chlapček. Najstaršou organizáciou je škola.

Popudinské Močidľany vybudujú dva domy smútku

V obci Popudinské Močidľany v okrese Skalica sa rozhodli predať súčasný dom smútku.

Polícia vyšetruje tri nehody v okresoch Senica a Skalica, jedna sa skončila tragicky

Polícia vyšetruje v súčasnosti tri dopravné nehody, ktoré sa stali v okresoch Skalica a Senica, z ktorých jedna mala tragické následky.

V Častkove vyťahovali hasiči zakliesnené auto spod kamióna

V katastri obce Častkov sa dnes ráno zrazil kamión s osobným autom.

Blízke regióny

Jaroslav nahlásil bombu v hoteli Javorina. Hrozí mu až päť rokov

Policajti z Nového Mesta nad Váhom obvinili Jaroslava z Brezovej pod Bradlom zo šírenia poplašnej správy.

Kauza Mariatchi: Súdny proces sa tak skoro nezačne

Spis bol náhodným výberom pridelený inému sudcovi. Teraz ho študuje.

Presťahujú autobusovú stanicu?

Mesto má vypracovanú štúdiu ako by mal vyzerať predstaničný priestor.

Začali práce na obnove mestského parku v Trenčíne

Park bude farebne oživený kvitnúcimi drevinami, kvetinovými plochami a čiastočnou regeneráciou trávnikových plôch. Projekt počíta aj s protihlukovou stenou od železnice a cestnej komunikácie.

Ľudia si hromadným odvolaním proti zahusťovaniu sídliska nepomohli

Zelenú novostavbe dali najskôr poslanci Mestského zastupiteľstva v Trnave, ktorí pre ňu menili územný plán.

Všetky správy

Vlhová dosiahla životný úspech v kombinácii, skončila piata

Zlato si vyjazdila Švajčiarka Michelle Gisinová.

Auto narazilo do skupiny detí, zranených je dvanásť školákov

Nehoda sa stala pri Spišskom Bystrom v okrese Poprad.

Olympiáda 2018 (ZOH): Program 22.2.2018 (deň 13)

Pozrite si program zimných olympijských hier 2018 v juhokórejskom Pjongčangu na deň 22. február 2018.

Slovenskí oligarchovia chceli pomôcť, cesta nakoniec končí v poli

Nedokončený nadjazd na kraji Bratislavy neplánujú dostavať.