Dve učiteľky základnej školy v Senici sa po nedávnej návšteve podujatia zameraného na protidrogovú agitáciu živo bavili o zmysle celej akcie. Svoj názor vyjadrili lapidárne: „Nakoniec začnú fetovať aj tí, čo doteraz na nič podobné nemysleli. Načo sa žiakom stále pripomínajú drogy, alkohol a sex?“
Na výroku ešte mladej, ale už dostatočne našej mládeže znalej učiteľky niečo asi je. Pripomína to scénu zo skvelého českého filmu Obecní škola, kde v jednej chvíli riaditeľ do školského rozhlasu vykladá o nebezpečenstve oblizovania zamrznutého zábradlia pred budovou – a v nasledujúcom zábere vidno „primrznutých“ nešťastníkov, ktorí si to šli vyskúšať. Ustavičné omieľanie o škodlivosti návykových látok a chránenom sexe takisto vyvoláva syndróm „oblizovačov zábradlia“. Ľudia, a zvlášť deti, sú už raz takí – chcú si vyskúšať to, čo im zakazujú alebo pred čím ich varujú. Predstavitelia minulého režimu sa mohli presvedčiť na vlastnej koži o tom, že zakázané Krylove či Hutkove piesne si vyspevoval celý národ ďaleko horlivejšie, ako keby ich denne desaťkrát vyhrávali v rozhlase. Nedávny úspech knihy Da Vinciho kód možno sčasti vďačí tým, ktorí z pozície cirkvi toto dielo „nedoporučovali“. Kúpili si ho aj tí, ktorí by inak podobnú literatúru nevzali do ruky...
Poďme na to inak! Boj proti drogám nielen medzi školákmi, ale vôbec v ľudskej populácii, je naozaj potrebná a nevyhnutná činnosť vychovávateľov, učiteľov, rodičov aj trestnej legislatívy. Bolo by však vhodnejšie dať do povedomia mladých ľudí skôr odstrašujúce prípady, sugestívne knižné a filmové diela, neškodila by ani trocha naturalizmu v nich. Vidieť, ako sa to končí naživo a potom sa rozhodnúť: Stojí mi to za to?
Učiteľky, ktoré vedia svoje o mentalite žiakov, majú istú pravdu. Neustále pripomínanie a apelovanie na prevenciu nejakého nešváru môže napokon vyprodukovať ďalších „oblizovačov zábradlia“. - en -
