Čakať na autobus väčšinou nie je žiadna slasť. Keď mešká, desať-pätnásť minút na zastávke človek ešte vydrží ustáť. Niekedy autobus ale nepríde vôbec. Horšie je to počas zimných mesiacov, keď teplota klesá hlboko pod bod mrazu. Vtedy je každá minúta pridlhá. Človek by si najradšej obliekol oblečenie s vykurovaním, také však ešte v obchodoch nedostať. V letných mesiacoch počasie nie je až takým dôležitým faktorom, určujúcim spokojnosť čakateľov. Vtedy oceníme aj obyčajný prístrešok, kde sa prípadne ukryjeme pred silným slnkom či posedíme si. Uvítali by sme však najmä tú modernejšiu verziu prístreškov, a nie tú zo zašlých čias komunizmu. Ako sa zvykne vravieť – prostredie človeka formuje. Väčšina autobusových zastávok v Malackách je v neutešenom stave, lepšie povedané pod úroveň. Na obrázku vidno zrejme najobľúbenejší typ zastávok v našich mestách. Tento typ obsahuje mnoho plechových častí a to mu prináša popularitu u širokej vrstvy obyvateľstva. A práve preto sa plechové časti nechávajú naschvál zhrdzavieť, čo paradoxne zaručuje zastávke dlhšiu životnosť. Interiér je často v žalostnom stave, nemusíme sa o tom zoširoka zmieňovať. V každom prípade, 17 rokov po skončení komunizmu sú dojmy pri čakaní pod takýmto prístreškom rozpačité. - mb-
