Po Púchove, Dubnici nad Váhom a Trnave bola Senica ďalším mestom, ktoré projekt sHOWtime navštívil. 12. a 13. septembra sa konala v Dome kultúry v Senici séria výchovných protidrogových koncertov pre žiakov základných a stredných škôl. Zúčastnilo sa na ňom približne 1100 študentov. Hlavným organizátorom bola Domka – mládežnícka nezisková organizácia a o koordináciu v našom meste sa postaralo jej stredisko v Senici v spolupráci s Mestom a Domom kultúry.
Čo je sHOWtime?
O tom ako ľudia „prichádzajú“ v živote k veciam, ktoré vlastne ani nechcú, ale aj o tom, ako k nim neprísť či vyhnúť sa im. To bol sHOWtime. Anglické slovo HOW znamená AKO. Slovo showtime pozná v komerčnom zmysle slova asi každý. Znamená to, že teraz je správny čas zabávať sa. Show (šou) ako výstižné vyjadrenie toho, čo si ľudia dnes žiadajú. Konzumizmus. Som tu , tak ma bavte. Chcem mať skvelé zážitky, no nechce sa mi nič robiť. Chcem si jednoducho užívať život. Aj o tomto hovoril sHOWtime.
Kedy a kde? Vždy a všade!
O programovú stránku projektu sa postarala hudobná skupina Vždy@Všade. Bola oslovená zo strany organizátora, pretože s podobnými projektami a témami má mnoho skúseností. Jadro koncertu tvorili ich vlastné piesne, ďalej hovorené slovo, pantomimická scénka a videoprojekcia, v ktorej bola predstavená činnosť Domky na Slovensku i v stredisku Senica.
Keď sa mladí nudia
Pantomíma, ktorú chlapci zo skupiny na koncerte hrali hovorila o tom, čo sa môže stať a stáva sa , keď mladí nemajú čo robiť a začnú skúšať veci, ktoré im nudu „určite zaženú“. Preto boli slová partia, nuda a byť „in“ najčastejšie používané v súvislosti s prvými skúsenosťami s alkoholom, cigaretami či drogami.
Ďalším dôležitým slovným spojením v tomto procese je spojenie voľný čas. To, že jeho zmysluplné vyplnenie je jedným zo spôsobov prevencie si všetci, ktorí pracujú s mládežou uvedomujú už dávno. Práve na tom je postavená i činnosť Domky.
Gorila a lev
Kráčal raz mladý muž ulicami veľkomesta a odrazu zbadal inzerát: Práca v ZOO. 600Sk/hod. Utekal teda rýchlo tam dúfajúc, že príde včas. Prišiel. Keď sa spýtal o akú prácu ide, riaditeľ ZOO vytiahol masku gorily so slovami: „Viete, minulý týždeň nám zomrela gorila. Otrávila sa po tom, čo zjedla všetko možné, čo jej ľudia nahádzali do klietky. My teraz potrebujeme rýchlo novú gorilu.“ Vidina ľahko zarobených peňazí sa mladému mužovi páčila. Sedel teda celé dni v klietke, „napchával sa“ banánmi a orieškami, čo mu deti hádzali a od spokojnosti skákal sem a tam. Ako sa tak raz húpal , nešťastnou náhodou sa mu podarilo prehupnúť sa do vedľajšej klietky, v ktorej bol lev. Ten zbadajúc korisť, rozbehol sa za ním. Muž v gorilej maske v poslednej chvíli zo zúfalstva vykríkol: „Prestaň, prosím, ja som človek!“ A lev na to. „Aj ja, ty idiot, tak buď ticho, lebo nás vyhodia oboch.“
Keď po tomto príbehu zaznela na jednom z koncertov otázka: „chceš byť gorilou alebo levom?“ z publika zaznela odpoveď: „ja chcem byť človekom“.
Byť človekom, byť sám sebou a nie nosiť masku niekoho iného. Aj o tom bol sHOWtime 2006.
HankaVítková
