Senica – Výstavba rodinných domov v časti Sotina v Senici priniesla okrem nových príležitostí na bývanie aj zaujímavé vykopávky. Pri hĺbení základov a budovaní inžinierskych sietí sa totiž našli pozostatky z niektorých dávnych historických epoch. Nakoľko vlastník pozemkov (v tomto prípade senická spoločnosť Wertica) je podľa zákona povinný zabezpečiť archeologický prieskum vo výstavbe, tejto práce sa ujal Archeologický ústav Slovenského národného múzea v Bratislave. S odborným pracovníkom, Dr. Zdeňkom Farkašom a jeho tromi pomocníkmi, študentmi Milanom Ondrušom, Jánom Kutlákom a Lukášom Danihelom, sme sa stretli priamo na „mieste činu“ pri prieskume v teréne.
Kto by nevedel, čo má hľadať, iste by netušil, že stojí na pôde, po ktorej kráčali nohy našich predkov už 5500 rokov pred Kristom. Pamiatky po nich už len dosť neochotne vydávajú sondáže pod vedením Dr. Farkaša.
Čo presne objavili vedci na pozemkoch budúcej výstavby?
„Od júna, kedy sa prieskum začal, do dnešných dní sme odhalili pozostatky z obdobia začiatku mladšej doby kamennej na území ľudovej kultúry so starou lineárnou keramikou,“ hovorí Dr. Z. Farkaš. „Táto keramika sa vyznačuje rytými rovnými líniami. Zatiaľ sme nenašli ucelené nádoby, nachádzame len fragmenty, čo je spôsobené pravdepodobne prekrývaním ďalšími vrstvami.“
Podľa slov archeológa na území Sotiny boli usídlení prví roľníci, ktorí pravdepodobne vystriedali pôvodných osadníkov zaoberajúcich sa lovom. Prapôvodní poľnohospodári zrejme so svojím príchodom priniesli do kraja aj chov hospodárskych zvierat (hovädzieho dobytka, kôz, oviec alebo prasiat).Taktiež poznali výrobu keramiky a ich obydlia boli budované prevažne z hliny, ktorej preto potrebovali veľké množstvo. Práve sotinská hlina im svojím zložením zrejme vyhovovala a tiež blízkosť riečky Teplice, tečúcej v koryte situovanom bližšie k obydliam, ako je to teraz. Dosiaľ sa podarilo tiež odkryť úschovné jamy na potraviny a jamy bizarného tvaru, z ktorých sa pravdepodobne ťažila hlina.
„Badáme zaujímavú skutočnosť, že pôvodné obydlia neboli prekryté ďalšími vrstvami, ako sa to väčšinou vyskytuje v iných lokalitách. Sotina je v tomto smere unikátom. Pravdepodobne sa obydlia tiahli až do vŕšku, na ktorom je v súčasnosti pole,“ konštatuje Dr. Farkaš. „Ďalšie generácie sa tu zrejme neusadili.“
Prečo, to už dnes ťažko ktosi zistí. Čo sa v dávnych dobách stalo, prečo Sotina prestala byť „atraktívna“, je predmetom skúmania. Rovnako aj štýl bývania pradávnych roľníckych rodín. Podľa pôdorysov, ktoré doteraz odhalili, sa zdá, že domy boli stavané naozaj veľkoryso. Ich šírka dosahovala asi deväť metrov, dĺžka dakedy aj 30 – 40 metrov. Zrejme v nich bývali mnohodetné veľkorodiny spolu s domácimi zvieratami. Užšia stena smerovala na sever (zo zjavného dôvodu „šetriť energiami“). Pozostatok jedného z nich našli v lete pri výstavbe rodinného domu, po zaregistrovaní však, žiaľ, bolo treba nález zahrnúť a uvoľniť miesto stavebníkom.
„Sú to súkromné pozemky a musíme rešpektovať vlastnícke právo. Musím však oceniť prístup pána Wernera, ktorý zabezpečuje financovanie prieskumu a má pochopenie aj pre vedu, nielen pre zisk,“ konštatuje archeologický odborník. „Našli sme aj nálezy z doby bronzovej, v súčasnosti sa však snažíme čo najskôr ukončiť prieskum na už odpredaných parcelách, aby sme neblokovali stavby. K nálezom z neskoršej doby sa prepracujeme postupne.“
Aký bude ďalší osud nájdeného a odkrytého? Nájdené poputuje do Archeologického múzea SNM v Bratislave, odkryté sa zrejme opäť zakryje a zmizne pod základmi domov. Ukončenie prác je plánované na polovicu októbra, ak Pamiatkový úrad v Trnave nerozhodne inak. Dovtedy možno odborníci na dávnu históriu možno odhalia aj ďalšie zaujímavé skutočnosti. Ak sa tak stane, budeme vás neodkladne informovať.
Andrea Engelová