Na bratislavskom hipodróome v Starom háji sa v nedeľu konal míting, ktorého vrcholom boli tri rovinové dostihy. V Cene Global Playera (III. kat., 1200 m, 44.000 Sk) sa prvý raz na slovenskej turfovej scéne predstavila stajňa Žigmunda Pálffyho Lunna a jej reprezentant Charriot. Hnedák na chrbte s džokejom Zdenom Šmidom podal nádejný výkon a dobehol po druhú dotáciu 10 100 korún. Prvý sa umiestnil Nepal (Klára Ptáčková, Elektromontáže Mička, ČR). Lukratívnu dotáciu 15.000 eur mala Veľká cena BBAG Baden-Baden (I. kat., 1400 m), v ktorej štartovalo deväť žrebcov a kobýl vydražených majiteľmi českých, maďarských, rakúskych a slovenských stajní na vlaňajšej aukcii plnokrvníkov v Iffezheime. Zvíťazil Pate (dž Peter Kubik, Wrna Racing).
Suverénnym víťazom Ceny Rezona (I. kat., 3+, 1800 m, 120 000 Sk) sa stal trojročný beluš De Roberto (Dr. Charvát), na ktorého chrbte pracovala 21-ročná Martina Havelková.
Vrcholom mítingu boli klasické Oaks (Listed, 2000 m, 650 000 Sk) pre trojročné kobyly. Po prvenstvo pre maďarskú stajňu Telivér Farm si dobehla hnedka Crimson (Károly Kerekes), ktorá dvojkilometrovú trať precválala za 2:04,32 minúty.
Žigmundovi Pálffymu sa jeho dostihový kôň Charriot, ktorý v nedeľu v Bratislave absolvoval premiérový štart, spočiatku zdal byť nejaký chlpatý a malý. „Ja som pri tom výbere koňa nebol,“ podotkol Pálffy a dodal: „Do Ameriky sa ku mne dostali fotky cez internet. Spoľahol som sa na profesionálov. Musím sa však priznať, že pri prvom stretnutí s Charriotom začiatkom marca som nebol príliš nadšený - oproti mojim predstavám bol chlpatý a malý. Dnes už viem, že tá dlhšia srsť je v zime normálna a kone práve vo dvoch rokoch najviac rastú.“
Zverenca Romana Dohnálka viedol do červeno-čierneho dresu odetý džokej Zdenko Šmida, úradujúci slovenský šampión, ktorý minulú nedeľu vyhral významnú budapeštiansku Cenu Kincsem s dotáciou 6 miliónov forintov.
Charriotovi, ktorý pochádza z českého Žrebčína Napajedla a jeho rodičmi sú americký plemenný žrebec House Rules a britská chovná kobyla Charlieďs Darling, žreb pridelil štartový box číslo 5. „Charriota voláme s „č“ na začiatku mena,“ prezradil začínajúci majiteľ dostihových koní Pálffy a nechal si vysvetliť obvyklú dilemu komentátorov pri takýchto prípadoch - anglickom mene matky a českom rodisku, ktoré by si skôr žiadalo striktné neanglofónne rešpektovanie písmena „ch“. Bývalého hráča New York Islanders, Los Angeles Kings a naposledy Pittsburghu Penguins spája s Dohnálkom okrem rovnakého veku (34 rokov) a rodiska (Skalica) kamarát Tibor Bajnovič. Skalický podnikateľ sa sponzorsky angažuje v tamojšom hokeji a zároveň vlastní viacero dostihových koní. „Tibor pred Žigom medzi rečou spomenul, že kúpil koňa, jeho to zaujalo a slovo dalo slovo,“ pripomenul okolnosti kúpy Dohnálek, šampión prekážkových trénerov 2001, ktorý po „korunovačnej“ sezóne zamieril do Švajčiarska a do domáceho diania sa vrátil až na sklonku sezóny 2004. Mladoženáč, ktorý začiatkom augusta povedal „áno“ niekdajšej amatérskej jazdkyni Ivane Smaženkovej, pôsobí v Žrebčíne Kobylany neďaleko záhorských Radošoviec.
Náklady na angažovanie Charriota neboli zverejnené, ale vzhľadom na regionálne cenové relácie sa pohybovali rádovo v desaťtisícoch, nie státisícoch korún. „Nejaký limit tam nebol, ale to v podstate len preto, že som v tomto odvetví nováčik a treba si to celé najprv vyskúšať a vyhodnotiť. Od toho sa bude rozvíjať aj prípadné rozšírenie turfových aktivít,“ avizoval Pálffy, ktorý mesačne hradí réžiu približne 10 000 Sk za kompletnú opateru koňa a ďalším jeho turfovým výdavkom bolo 9000 Sk za celoročné prenajatie si lóže číslo 24 na petržalskom hipodróme.
„Dostihy však beriem ako príjemný relax a krásny šport, ktorý rád podporím,“ povedal Pálffy, ktorý je prvou aktívne do odvetvia zapojenou verejne
známou osobou na Slovensku a už je pripravený na záujem médií o jeho nové hobby. Hlavné je, že nejaký zvýšený záujem si v nedeľu vôbec nebude uvedomovať môj kôň.“
Dohnálek si pochvaľuje, že „Žigo“, ktorý Charriota najčerstvejšie navštívil v utorok 5. septembra dopoludnia, je vzorným klientom: „Spočiatku pristupoval k dostihom ako on sám v začiatkoch k hokeju. Domnieval sa, že Charriot musí predovšetkým makať a makať. Chvíľku trvalo, kým pochopil, že na koňa nemôžete byť už v úvode kariéry prehnane náročný. Teraz si je toho vedomý, pretože pravidelne chodí na starohájske mítingy a získava rozhľad. Stále platí, že od Charriota nebudeme žiadať nič navyše oproti prirodzenému vývoju. Považujem ho totiž za veľký prísľub pre budúcu sezónu, keď bude v najdôležitejšom veku.“
- sita, tasr-
