Pamätníci na Záhorí si určite spomínajú na pešie púte do Šaštína, ktoré absolvovali veriaci pri príležitosti sviatku Sedembolestnej Panny Márie. Tento sviatok, pripadajúci na 15. septembra, si už tradične pripomínajú katolíci v Európe a v záhoráckom regióne organizovaním slávnostnej púte k šaštínskej bazilike, skvostu barokovej sakrálnej architektúry nielen na Slovensku, ale aj vo svetovom meradle.
Mecenášmi stavby
boli cisárski manželia
Stavitelia chrámu už v 18. storočí azda predvídali, že raz sa stane bazilikou. Svojimi rozmermi – dĺžkou 62 metrov, šírkou 24,5 metra, s bočnými kaplnkami a výškou 25,2 metra sa radí k veľkým stavbám tejto doby. K jeho výstavbe významne prispel cisár František Lotrinský so svojou manželkou. S bratom Karolom a sestrou Karolínou, ako aj s viedenským arcibiskupom Imrichom Esterházim bol častým účastníkom svätých omší a litánií.Trojhrannú kaplnku so sochou Panny Márie Sedembolestnej navštívila aj Mária Terézia so synom Jozefom a jeho manželkou Izabelou,. Cisárovnej sa kaplnka zdala priveľmi chudobná, prirovnala ju skôr k betlehemskej maštaľke. Na náklady cisárovnej bol vybudovaný hlavný oltár z červeného mramoru a obstaraný plášť a korunky na korunováciu sochy Panny Márie a Ježiša.
Stavba obrovského chrámu spôsobila, že Šaštín navštevovalo množstvo pútnikov. Už pred jeho postavením Šaštín navštívilo ročne okolo osemdesiat tisíc pútnikov. Ich počet ešte vzrástol, keď bola socha Sedembolestnej prenesená do svojho stánku. Slávnostný akt umiestnenia sa uskutočnil 15. augusta 1762. Cisár František a cisárovná Mária Terézia sa zúčastnili svätej omše v trojhrannej kaplnke. Na túto slávnosť prišlo vtedy do Šaštína vyše sto procesií so svojimi duchovnými. Aribiskup Barkoci napriek vysokému veku vybral sochy z trojhrannej kaplnky a v slávnostnom sprievode kráčali za duchovenstvom cisárski manželia so sprievodom. Šaštínčania postavili aj „víťazný oblúk“. Sprievod smeroval k námestiu pred novým chrámom a jeho cestu z oboch strán lemovalo štrnásť dekoratívnych pyramíd, na ktorých boli symbolicky i nápismi vyjadrené rozličné milosti a uzdravenia vyprosené veriacimi.
Pred hlavným oltárom zložili kňazi nosidlá so sochou a osobitným technickým zariadením ju vyzdvihli na oltár. Od týchto chvíľ celé desaťročia a stáročia prichádzajú do Šaštína pútnici, aby vzdali hold ochrankyni Slovenska. Pápež Pavol VI. z lásky k veriacim na Slovensku dal chrámu štatút baziliky.
Moderná súčasnosť si žiada aj duchovnú obrodu
Najvznešenejším pútnikom v Šaštíne v ostatnom čase bol bezpochyby pápež Ján Pavol II, ktorý tu zanechal posolstvo Nebojte sa žiť evanjelium. Šaštín býva každoročne navštevovaný nielen katolíkmi, ale aj tými, čo vyznávajú iné náboženstvo a touto cestou chcú preukázať úctu a ochotu poznať inú vieru, inú kultúru. Aj v tomto roku sa tí, ktorí si chcú obnoviť duchovno, stretnú 15. septembra na púti v Šaštíne. Na rozdiel od dávnych rokov, kedy sa presúvali najmä pešo či v lepšom prípade na vozoch, dnes im slúžia rýchle dopravené prostriedky. Ani v obklopení materiálnym dostatkom by však žiaden človek bez ohľadu na pôvod a náboženské vyznanie nemal zabúdať na dôležitú súčasť duchovného života – lásku k blížnym. Veď tá je nosnou myšlienkou týchto stretnutí.
AndreaEngelová
