Utorok, 26. september, 2023 | Meniny má Edita

SÚDNIČKA

Bola mladá. Veľmi mladá. Volala sa Barborka.
Nikdy nevidela úsvit rán, ani za obzorom zapadať slnko.
Nikdy nekráčala po tejto zemi ani po žiadnej inej.
Nikdy sa vlastnými rukami nenajedla, ani nezamávala návšteve na rozlúčku.
Nikdy nevyriekla ani slovko.
Nedokázala to.
Počula iba zvuky okolo seba. Preto vnímala svet cez tento jediný zmysel, ktorý sa u nej vyvinul. Inak mala všetko vôkol seba zahalené tmou a touto jedinou iskierkou vnímania, ktorým bol sluch sa hlásila k svetu aj ona. No málo mu rozumela.
Bola nevidiaca, imobilná a nehovoriaca.
Iba ležala celý život na posteli a život okolo nej bežal, ako jeden nevysvetliteľný hluk. Možno aj rozpoznala hlasy, ktoré sa vynárali z tmy v jej blízkosti. No málo im zrejme rozumela. Preto jej samotnej rozumeli iba tí, ktorí sa o ňu starali. Spočiatku to bola jej matka a stará mama, ktorá ju obetavo opatrovala, pokým boli rodičia v práci. Oveľa neskôr už personál ústavu, v ktorom žila svoj život vzdialený rodine, vzdialený dievčenským snom, no nevinný a utrápený.
Ak sa niečoho domáhala, vedela si so svojim hlasom poradiť. Aj keď to boli iba silné zvuky, stonanie, či plač. No hlas mala ako zvon. Dokonca aj jej smiech bol milý. A pre tých, ktorí ju boli navštíviť, aj potešujúci.
Bola obyčajný a neškodný uzlíček ľudskej bytosti, ktorý nikomu neprekážal.
A predsa ju našla ruka vraha!
Nepripravenú volať o pomoc, nemohúcu a ubolenú i v hodine svojej násilnej smrti.
Život je niekedy ukrutne krutý!
Čím si zaslúžilo toto stvorenie bodnutie nožom do srdca? Kto pozná odpoveď na tak závažné obvinenie? Na misku váh spravodlivosti uložila Barborka svoju nevinnosť, čistotu a nezdravú myseľ. A keď sa jej mĺkve telo stalo predmetom rozhodovania spravodlivosti, na oboch miskách váh zostali už iba otázniky. Kto na ne zodpovie? Bol to naozaj iba osud?!
Ten jej vložil do vienka postihnutie, s ktorým sa narodila. Pre svojich rodičov bola dlhým a nekonečným trápením, ktoré ich neustále sprevádzalo. Myseľ matky bola ukolísaná nádejou, že predsa len raz sa stane zázrak a jej dieťa bude ako iné.
Nebolo... už nikdy. Keď už bola istota silnejšia ako nádej, vtedy svoju dcéru rodičia konečne umiestnili do inštitúcie k tomu prislúchajúcej. Do domova sociálnej starostlivosti. Prešla zhruba tromi takýmito „budovami nárekov.“ Až zakotvila blízko svojich príbuzných, neďaleko ich domovov. Neďaleko aj jej domova. Mohli ju častejšie navštevovať, aj keď o tom nevedela. No oni ju opäť mali blízko, vnímali ju, videli a boli oveľa spokojnejší. Je predsa iba za humnami. Iba čo naštartovali auto a už vypínali motor. Boli na mieste. Tam, kde ich dcéra, ktorá bola ich štvrtým dieťaťom, trávila svoje pokojné dni života.
Upokojili sa preto aj oni. Hlavne matka, ktorá už menej často spomínala jej ťažké postihnutie. Vedela a často aj videla, že je o Barborku postarané. Že jej má kto dať napiť, má ju kto pohladiť aj nakŕmiť. Jej dcéra nebola opustená, odhodená ani nikomu na ťarchu. Matka, pri svojej starostlivosti o mnohopočetnú rodinu, by si len zbytočne podlomila zdravie. Všetko bolo v najlepšom poriadku.
Ibaže človek mieni a zrazu... zrazu sa všetko zmení. Nečakane, prekvapivo a veľmi bolestivo. Predstavitelia domova raz v podvečer zazvonili pri dverách Barborkinej matky a ona hneď vedela, že je zle. Vystrašene na nich pozerala a po vpustení do svojho bytu iba ťažko vládala vnímať slová, ktoré jej drásali srdce.
Zrazu sa pred ňou zatočil celý svet. Všetko mala pred očami ako na filmovom plátne. Všetka jej obetavosť, starostlivosť a nádej, že o Barborku sa postarala tak, ako najlepšie mohla, zrazu zmizli v nenávratne. Strohý mužský hlas jej oznamoval, že jej dieťa včera vo večerných hodinách skonalo. Tak znela stručná veta riaditeľa ústavu.
To však bol iba úvod do nepredstaviteľnej skutočnosti. Jej Barborka neodišla z tohto sveta prirodzenou cestou. Jej Barborka bola zavraždená.
Srdce matky akoby zrazu explodovalo. Kto mohol ublížiť nevinnému stvoreniu, akým bola jej dcéra. Kto? To nemohol byť človek. Neveriaco krútila hlavou pri počúvaní podrobností o tom, ako iná obyvateľka ústavu prišla k Barborkinej posteli a viackrát ju bodla nožom do oblasti hrudníka a do brucha. Počúvala aj o tom, že sa už nepodarilo Barborku zachrániť, aj napriek skorej lekárskej pomoci.
Silný a neprerušovaný smútok zaľahol dušu matky, ktorá bola v tejto ťažkej chvíli práve sama v byte. Nezdržovala návštevníkov tejto správy, naopak. Sama ich poprosila, aby odišli. Nevládala sedieť, stáť, ležať. Nevládala nič. Lebo nedokázala pochopiť a premôcť v sebe nevysloviteľnú bolesť. Bola to tá najkrutejšia pravda, akú v živote počula.
Potom sa začal kolotoč vybavovačiek, výsluchov a dobre mienených rád. Všetci matke prízvukovali, aby žiadala riadne a spravodlivé potrestanie vinníka. Aby sa nedala odbiť iba takými všakovakými výmyslami, že sa to stalo práve tak, ako o tom hovoria. Aj keď nechcela, aj tak ju našla správa, že jej dcéru usmrtila mladá, sotva osemnásťročná dievčina, ktorá bola psychicky narušená. Ibaže čo robí psychicky narušená osoba v ústave sociálnej starostlivosti? Tá má byť predsa v celkom inom zariadení. Nie v ústave, kde sú nič netušiace postihnuté deti, ktoré by tu nemali byť ohrozované. Zbytočné úvahy. Jej Barborke to život nevráti. Rozhodla sa preto tak, ako sa rozhodla.
Pochovala svoju dcéru, a od všetkých chcela mať už iba pokoj. Tam zostalo chúďatko, v tej studenej jame na cintoríne a srdce jej teraz krvácalo za ňou. Pretože si nezaslúžila takú krutú a ohavnú smrť. To úbohé stvorenie, ktoré bolo nevinné ako malé batoľa.
Koho to zaujímalo? Počas vyšetrovania prípadu sa matka dozvedela z úst ochrancov zákona celú pravdu tak, ako jej ju reprodukovali. Bola to naozaj mladá dievčina, ktorá zmarila život jej dcére. Ibaže na ňu sa nevzťahuje zákon tak ako na ostatných. Ona nie je zodpovedná za svoje skutky a činy. Ale kto bol zodpovedný za to, že bola medzi takými ľuďmi, pre ktorých bola potencionálnou hrozbou? Odviezli ju konečne do ústavu pre duševne chorých a prípad sa skončil.
Spravodlivosť tentokrát zostala za dverami súdnej siene. Skutoční vinníci, personál i riaditeľ ústavu, ostali nepotrestaní a spokojne z pojednávania odchádzali domov. Nik si ich postriekané ruky krvou nechcel všimnúť. Nik medzi riadkami zápisnice z výsluchov personálu ústavu nehľadal prospech, ktorý zo svojho protiprávneho konania mali. Smrť dieťaťa zavinila zrejme korupcia, vďaka ktorej sa psychicky narušené dievča dostalo tam, kde vlastne nepatrilo.
Ani dnes, po mnohých rokoch, to ale nie je jedno. Veď zhasol život jedného človeka, ktorý nikomu neškodil, nikomu neprekážal. No smrť Barborky vytrhla jej matke zo srdca vieru v spravodlivosť.
- elza-

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Záhorie

Komerčné články

  1. Potrebujeme sa zbaviť nálepky montážnej dielne
  2. Až dve tretiny Slovenska majú mäkkú vodu. Čo na to naše cievy?
  3. Voľba srdcom je nespoľahlivá. Toto je najlepšia pomôcka
  4. Most nahradia v Trenčíne záhradou s kaviarňami
  5. Via Pribina spúšťa súťaž INOVÁTOR1
  6. Ak podceníte pri stavbe tento detail, pripravte sa na vyššie účty za kúrenie
  7. Na nechránenom školskom dvore namerali v lete až 60 stupňov
  8. Služby na pohotovosti nikto nechcel. Postavili na nich biznis
  1. Služby na pohotovosti nikto nechcel. Postavili na nich biznis
  2. Tenisová zábava pre celú rodinu na Peugeot Tennis Day
  3. Nerovnováha v kontrole močového mechúra
  4. Najlepšie poviedky domácich autorov
  5. Košice budú vďaka tejto zmene fungovať efektívnejšie
  6. OMV Slovensko rozvíja svoju stratégiu pre elektromobilitu
  7. Helping business on a global scale
  8. The visionary origins and global ambitions of the FMCU
  1. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom 15 812
  2. Hladinka smeruje do Košíc! 7 344
  3. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty 6 777
  4. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom 5 096
  5. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz 3 132
  6. Voľba srdcom je nespoľahlivá. Toto je najlepšia pomôcka 2 582
  7. Také veľké kníhkupectvo ako na Obchodnej už neotvoríme 2 440
  8. Kaufland postavený z dreva? Áno, Bratislava má európsky unikát 2 219

Blogy SME

  1. Igor Kossaczký: Ako médiá pretláčajú spoluprácu PSka a Sasky s mafiou
  2. Radko Mačuha: Menšina ostane navždy menšinou.
  3. Vladimír Krátky: „ Pliaga “ ani TRT ... .
  4. Ivan Čáni: Kto skutočne najviac škodí pravici a pomáha Ficovi?
  5. Ján Šeďo: Silnú šnúrku v gatiach si viem predstaviť, ale silné Slovensko ?
  6. Julius Kravjar: Dimenzie vody
  7. Lukáš Čelinák: Anarchokapitalizmus, ekonomická kalkulácia a štíhly štát II.
  8. Ľudovít Paulis: Čo nájde študent na vysokej škole, ak SaS vráti na ministerstvo školstva?
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 64 501
  2. Miroslav Lukáč: V predvolebných debatách sme počuli Génia. Bohužiaľ Zla. Netreba ho predstavovať. Všetci ho poznáte. V hazarde platí kontra, re, vabank. 40 433
  3. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte 36 629
  4. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 30 741
  5. Miroslav Lukáč: Mladí Vlci zo Smeru, ako sa sami nazvali, už vycerili tesáky a dokonca ich zaťali. 30 300
  6. Jana Plichtová: "Dobrák" Boris Kollár a jeho pomáhanie (si k majetku) 22 095
  7. Ján Šeďo: Generálmajor Ivan Pach dokonale a inteligentne zotrel Fica. 19 627
  8. Pavel Macko: Fico je naničhodník, ktorý sa môže hanbiť! 15 092
  1. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: Po dvadsiatich dvoch rokoch som dostala výpoveď
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  5. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  6. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  8. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Záhorie - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Záhorie

Ilustračné foto.

Nemocničné zariadenia sú naďalej zásobované transfúznymi prípravkami plynule


TASR 10 h

Obmedzenie je z technických príčin.


TASR 14 h

Aktuálne vydanie je už v predaji.


19 h
Ľudovít Hološka.

Dve galérie na západnom Slovensku spojilo jubileum Ľudovíta Hološku. Galéria Jána Koniarka (GJK) v Trnave i Záhorská galéria Jána Mudrocha (ZGJM) pripravili umelcovi k 80.


TASR 23. sep

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Igor Kossaczký: Ako médiá pretláčajú spoluprácu PSka a Sasky s mafiou
  2. Radko Mačuha: Menšina ostane navždy menšinou.
  3. Vladimír Krátky: „ Pliaga “ ani TRT ... .
  4. Ivan Čáni: Kto skutočne najviac škodí pravici a pomáha Ficovi?
  5. Ján Šeďo: Silnú šnúrku v gatiach si viem predstaviť, ale silné Slovensko ?
  6. Julius Kravjar: Dimenzie vody
  7. Lukáš Čelinák: Anarchokapitalizmus, ekonomická kalkulácia a štíhly štát II.
  8. Ľudovít Paulis: Čo nájde študent na vysokej škole, ak SaS vráti na ministerstvo školstva?
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 64 501
  2. Miroslav Lukáč: V predvolebných debatách sme počuli Génia. Bohužiaľ Zla. Netreba ho predstavovať. Všetci ho poznáte. V hazarde platí kontra, re, vabank. 40 433
  3. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte 36 629
  4. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 30 741
  5. Miroslav Lukáč: Mladí Vlci zo Smeru, ako sa sami nazvali, už vycerili tesáky a dokonca ich zaťali. 30 300
  6. Jana Plichtová: "Dobrák" Boris Kollár a jeho pomáhanie (si k majetku) 22 095
  7. Ján Šeďo: Generálmajor Ivan Pach dokonale a inteligentne zotrel Fica. 19 627
  8. Pavel Macko: Fico je naničhodník, ktorý sa môže hanbiť! 15 092
  1. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: Po dvadsiatich dvoch rokoch som dostala výpoveď
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  5. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  6. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  8. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu