Senica – Plánovaná výstavba 19 veterných elektrární v lokalitách Kunov – Prietrž – Sobotište – Vrbovce možno ostane len na výkresoch projektantov. Obyvatelia dotknutých obcí totiž nesúhlasia s inštaláciou „vrtúľ“ a prostredníctvom ochranárskych organizácií, občianskych združení a petícií protestujú proti ich výstavbe.
Na jednej strane stoja investori, ktorí argumentujú ekologickým prístupom k výrobe elektrickej energie bez použitia palív, produkcie exhalátov a bez nadmerných nárokov na priestor. Osadenie turbín totiž nevyžaduje veľké zaberanie pozemkov a devastáciu prírody. Tým ale zrejme výhody tejto formy výroby energie končia. Odborníci na životné prostredie totiž argumentujú negatívnymi vplyvmi na kvalitu života v postihnutých lokalitách. Týkajú sa najmä hluku /podľa štúdie vypracovanej nezávislými odborníkmi môže hluk turbíny presahovať 102 decibelov/, vibrácií a vrhania striedavého tieňa, čo má vplyv na psychiku.
Senický veterný park by podľa nezávislého prieskumu ohrozil kvalitu života v rekreačnej oblasti Kunov, nie je tiež vylúčené, že hluk by sa vzdušným koridorom niesol až do okrajových častí Sotiny. Preto predstavitelia Mesta vyhlásili verejnú diskusiu o schválení respektíve neschválení tohto projektu. Podľa prieskumu z konca augusta tohto roku prevažuje negatívny prístup. Obyvatelia Senice výstavbu veterného parku väčšinou odmietajú.
Občania dotknutých oblastí vytvorili Občianske združenie Krajina bez vrtúľ, ktoré sa zaoberá elimináciou vplyvu veterných elektrární na kvalitu života ľudí. Jeden zo zakladateľov tejto organizácie, ktorý si neželá byť menovaný, nám povedal, že organizácia Green Energy už v úvodnom rokovaní vedome zavádzala občanov a mnohým z nich by výstavba turbín podstatne skomplikovala život a znehodnotila ich nehnuteľnosti. Stali by sa totiž prakticky nepredajnými, nakoľko by pozemky niesli vecné bremeno. Okrem toho nikto zatiaľ nevie odhadnúť, aká hladina hluku a vibrácií by zasiahla obyvateľov priľahlých usadlostí.
„Výroba elektrickej energie prostredníctvom veterných elektrární nesporne menej zaťažuje ŽP než výroba klasickým spôsobom. SZ a SZOPK podporuje alternatívne zdroje výroby elektriny. Avšak v súčasnosti sa začalo mohutné a živelné budovanie veterných parkov na Slovensku a predovšetkým na Záhorí. SR doposial nemá koncepciu rozvoja výroby elektrickej energie, kde by boli definované podmienky výstavby veterných parkov, prípadne iných alternatívne zdrojov. Na tejto koncepcii sa pracuje a aj Ministerstvo ŽP pracuje na metodickom pokyne k budovaniu veterných elektrární. Netreba sa preto unáhliť a nastavať po krajine 120 metrov vysoké stožiare veterných elektrární bez toho, aby sme vedeli čo to prinesie pre prírodu, prostredie , človeka a obce.
Je preto treba najprv veľmi zvážiť aký vplyv bude mať takýto veterný park na všetky komponenty krajiny a ľudí. Obrovské vrtule môžu ovplyvniť trebárs avifaunu, ale môže významne zasahovať do života človeka hlučnoťou, vibráciami ale aj narušením vizuálu krajiny. Ak si uvedomíme, do akej krízy uvrhla nová doba poľnohospodárstvo a odkázala hlavne kopaničiarske oblasti na rozvoj agroturistiky, z ktorej by mali žiť obce i obyvatelia, teraz im túto možnosť obživy zoberú vrtule veterného parku. Nikto zo zahraničia ani z domova nepôjde hľadať na kopanice a do prírody les stožiarov zdobiaci kopce, ale pokoj, nerušený harmonický život s prírodou a únik od pretechnizovaného stresujúceho mestského prostredia. A aj na toto by sa malo myslieť. Veterné parky áno, ale v priemyselnej oblasti, kde nenarušia ráz krajiny. A predovšetkým budovať koncepčne a v súlade so záujmom krajiny a samosprávy a nie pre zisky investorov, ktorí sa snažia využiť štedré dotácie Európskych fondov. Je možné, že ak sa zrátajú všetky výhody a riziká, napokon občan a obec vyjde z takejto investície so stratou a získa len ten kto vybuduje, zoberie dotáciu a potichu odíde,“ uviedla RNDr. Ľubica Krištofová, predsedníčka Regionálnej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Senici.
Hoci každým dňom získava samospráva čoraz viac informácií o výhodách a nevýhodách veterných parkov, podľa primátora Senice Ľubomíra Parízka z neho mesto žiaden veľký finančný efekt mať nebude. „Nad schválením celého projektu by som uvažoval až vtedy, ak by malo mesto napríklad zdarma elektrinu na verejné osvetlenie,“ informoval nás. „Mesto by malo z veternej elektrárne ročný výnos okolo dvoch miliónov korún, čo nie je pre nás lukratívna suma za to, že obyvatelia budú znášať jej nevýhody. Takéto sumy skôr napomôžu rozpočtom menších obcí.“
Medzi najväčšie negatíva veternej elektrárne považuje primátor hluk, vibrácie, , blízkosť obytných zón, možné zmeny v ekotype i vlastné nebezpečenstvo, ktoré vrtule prinášajú. Okrem toho by mestská samospráva musela opäť riešiť zmeny v územnom pláne, na čo teraz nie je vhodná doba ani vôľa poslancov.
Veterný park nad Senicou pravdepodobne zelenú nedostane. Neexistuje totiž žiadna „páka“, ktorá by legálne samosprávu k tomu donútila. Energetická lobby však nespí. Primátor však tvrdí, že žiadne peniaze nestoja za to, aby sa namiesto na hrad Branč pozeral na rad stometrových vrtúľ.
- en, gak-
