Možno bol biblický Adam blonďavý, neviem. Táto verzia by sa mi však páčila. Napokon ani z Effelových filmových obrázkov o Stvorení sveta to príliš jasné nebolo. Myslím to, akej farby mal tento prvý Adam vlasy.
Podstatné je, že ten Adam, ktorého mám teraz na mysli, blonďavú hrivu mal. Obláčiky, ktoré mu lietali vysoko nad hlavou, mu osud ako naschvál zhmotnil do farby jeho očí. K tomu pridal anjelský úsmev, závideniahodnú postavu a o obdiv ženských sŕdc u neho nikdy nebola núdza. V mladosti, ani teraz, keď už je dospelý a ženatý. No obdivu u žien sa nikdy nevzdal.
To nesmelé pokukovanie po jeho postave, po ňom samotnom, mu vždy robilo dobre. Zavlnilo to celým jeho telom. Vzrušovalo ho pomyslenie, že niekomu sa stále páči a nevedel sa nabažiť týchto cudzích ženských pohľadov. Neraz sa so ženou Lenkou preto aj pochytili, že sa „predstŕča“, ako ona tvrdila.
Za slobodna, keď bola Lenka do neho zaľúbená až po uši, to vnímala inak. Tešili ju závistlivé pohľady žien, ktoré akoby hovorili, že mala šťastie, keď ulovila práve jeho. Bola preto pyšná a nevadilo jej na Adamovi takmer nič. Práve naopak. Myslela, že ju s ním čaká raj na zemi.
Teraz jej však prekážalo, ak sa on pred ňou „pechoril“, ako nejaký pán tvorstva. Bolo jej to nepríjemné. Všetky ženy si ho všímali, keď išli spolu po ulici, akoby ani nebola vedľa neho. Mala pocit, že on sám im k tomu dáva príčinu, pretože oči mu neustále poskakovali z jednej na druhú.
Vek nerobil žiaden problém. Páčili sa mu asi všetky. Od pätnásť do štyridsať. Možno aj staršie. Preto bola Lenka z toho čoraz častejšie mierne rozladená a nesvoja.
Ibaže on vždy po návrate domov v tichu nočného usínania neprestajne šepkal slová obdivu práve jej. Preto mu už ráno vždy všetko odpustila a snažila sa vymazať tie žiarlivé myšlienky z hlavy. Dokonca urobila závažné rozhodnutie, že si nikdy viac nebude tieto rušivé aspekty ich spolužitia vôbec všímať a že ich bude prehliadať.
Darilo sa jej to, pretože Adam jej bol vďačný a často ju o svojej láske presviedčal všakovakými nežnosťami a darčekmi, ako to k láske patrí. Jednoducho sa uistila, že fakt nemá dôvod k žiarlivosti, keďže on patrí iba jej.
Nepatril. Patril predovšetkým sám sebe a svojim nelogickým kúskom, ktoré ho často po večeroch lákali von. Medzi iné ženy, medzi ľudí. Aby sa neprestajne mohol uisťovať v tom, že je ešte stále súci a schopný obdivu žien. Že si ten ich obdiv zaslúži. To jediné mal na mysli, keď sa tmou zakrádal za nejakou ženou a prihováral sa celkom nevtieravo, akoby iba náhodou išiel okolo nej. Keď však už nedokázal ovládať svoj vlastný pocit túžby presvedčiť sa znova o svojej sile a kráse a ukázal dotyčnej žene svoje mužské prednosti v celej svojej kráse, bola z toho vždy iba hanba. Žena zutekala, a bolo po paráde. Neprenasledoval ju, pretože to by bolo násilie.
A on násilie nemal rád. Túžil predsa iba po obdive. Stačil mu iba pohľad žien na jeho nahé telo. Nič viac. Prečo ho nechápu? Prečo mu utekajú a majú z neho strach? On im predsa nechce vôbec ublížiť. Nie je brutálny, nevyhráža sa a nič od nich nežiada. Iba ich obdiv a smelý pohľad na jeho nahé telo. Možno aj nejaké povzbudivé slovo. Žiadna mu túto radosť však nedožičila. Vždy si vyslúžil iba nadávky.
Skúšal všakovaké iné spôsoby prestŕkania sa pred ženami. Chodieval po pivniciach v činžiakoch svojich príbuzných a tam vyčkával na mladé mamičky, ktoré si išli do kočikárne pre kočík. Nebral ohľad ani na mladé dievčatá, ktoré mali v pivniciach bicykle. Do pivnice chodí predsa každý. Lenže, ani v pivniciach sa mu moc nedarilo. Jedna horlivá matka, ktorej sa dcéra zverila o nahatom ujovi, ktorý býva v pivnici, si tam na neho počkala. Privítala ho krikom, urážkami a nezabudla ho upozorniť, že v ich pivnici nemá čo hľadať. Obával sa, že zavolá policajtov, tak hľadel rýchlo sa vytratiť, čo sa mu našťastie podarilo. Povedal si, že to bol zrejme zlý nápad.
Nepokoj však v ňom narastal každým dňom. Prečo ho už neobdivujú? Prečo mu neveria, že im neublíži. Vymyslel si preto inú verziu. Skúsi to s väčším počtom žien. Dejiskom jeho odhaľovania sa stala ulica a športoviská. To bola pre neho veľká výzva, ktorej nedokázal odolať.
Ani mu nenapadlo, že tie ženy, ktoré už viackrát so svojim divadlom na nočnej ulici prekvapil, si nenechali tento zážitok pre seba. Zašli na políciu, kde sa časom množstvo udaní neustále zvyšovalo.
Adam si svoje počínanie vôbec neuvedomoval. Bol vždy ako v tranze a správny logický úsudok u neho totálne absentoval. Všetky takto prekvapené ženy si z neho vždy iba urobili terč posmechu a absolútne sa ho nebáli. To mu vyhovovalo. Pozerali na neho a neutekali preč. Bol v siedmom nebi. Chudák. Mal už vtedy vedieť, že sa s ním niečo deje. Hlavne sa mal zveriť niekomu so svojimi bujnými predstavami, so svojím neutíchajúcim nárastom nenormálnych sexuálnych výletov. Ibaže komu a kedy? Keď jeho to práve začalo baviť.
Policajti si už o jeho aktivitách rozprávali vtipy a tešili sa na chvíľu, keď ho prekvapia. Lenka, ktorá nepociťovala žiaden deficit lásky, ani len netušila, že nad jej životným druhom sa sťahuje osudná sieť. K nej sa správal stále rovnako milo. Začal síce často v noci odchádzať z domu, no vždy mal pre to logické vysvetlenie. Nechcela ho kontrolovať. Adam bol predsa normálny, starostlivý a pozorný manžel.
Raz sa však z nočného „záťahu“ nevrátil. Ráno sa prebudila na zvonenie a zistila, že neleží spokojne vedľa nej. Za dverami nestál Adam, pretože on nikdy nezvonil. Pri pohľade na policajtov sa jej srdce rozbúchalo strachom, či sa Adamovi niečo nestalo. Ale hneď prvé slová ju zrazili na kolená. „To nie je možné...“, kričalo jej srdce.
Bolo. Všetky podrobnosti sa dozvedela pri výsluchu. Vnímala iba pocit špiny na svojom tele a hanby, ktorý ju priam zadúšal. Ako to, že sama seba takto oklamala? Ako to, že si nič nevšimla? Bolo však už celkom neskoro na otázky aj na odpovede. Jej vysnívaný svet sa rozpadol.
Adama zobrali do väzby a po pár hodinách odviezli do príslušnej väznice. Odsúdený bol pre mravnostný delikt a ohrozovanie spoločnosti, za čo dostal desať mesiacov natvrdo. Súčasne mu bola nariadená aj sexuologická liečba.
Či to už Adamovi pomohlo alebo nie, sa Lenka nikdy nedozvedela. Počas výkonu trestu sa s ním rozviedla a odsťahovala sa aj z mesta, v ktorom už nedokázala ďalej žiť.
A čo Adam? Akoby si iba náhodou odskočil z raja na našu zem. Nik odvtedy nevie, či sa v jeho bláznivom živote niečo zmenilo. Ani to, či bol pravým Adamom, alebo iba takým nasadeným šialencom na našej planéte.
- elza -
